Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Únos z lásky - 2. kapitola

04.08.2012 (22:00) • AlenaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1838×

„Edward, milujem ťa.“ Stuhol som na mieste. Pomaly som pootočil hlavou, aby som zistil, či spí a rozpráva zo sna, alebo sa prebudila. Odľahlo mi. Spí. Zišiel som dole do kuchyne, aby som poschovával všetko ostré, čo tam nájdem, ale potom mi to prišlo ako hlúposť. Bella by na mňa nezaútočila. Možno bude nahnevaná, ale nezaútočila by na mňa. A aj keby to schovám a ona by na mňa chcela zaútočiť, určite by vztiahla panvicu a tresla by ma s ňou po hlave.

Išiel som do garáže. Nasadol som do svojho Volva. Ľudské jedlo som nenakupoval už asi sedemdesiat rokov. To bude teda strašne zaujímavé. Ani som nevedel, aké jedlá Bella obľubuje. Ani či má radšej k raňajkám kávu alebo čaj.

Vchádzal som na parkovisko obchodu. Ešte tu neboli skoro žiadne autá. Až keď som vystúpil z auta, došlo mi, že som si mal urobiť nejaký zoznam, čo mám kúpiť. Teraz budem mať z toho guláš. Vstúpil som si do obchodu a povzdychol som si.

XXX

Nákup mi trval hodinu a pol, preto, lebo som sa nevedel rozhodnúť medzi nízkotučným, polotučným a plnotučným mliekom. Nakoniec som zobral zo všetkých troch celý kartón.  

Celú cestu domov som musel myslieť na to, čo poviem Belle, keď sa prebudí. Určite po mne bude kričať a bude ma nenávidieť, ale jedno je jasné, miluje ma. Zazvonil mi mobil a ja som ho ihneď zdvihol. Bola to Alice.

„Prosím?“ opýtal som sa ja.

„Ahoj, tak čo, ako to ide?“ opýtala sa ma Alice celá natešená.

„Práve sa vraciam domov aj s nákupom. Trochu to síce trvalo, ale nejako som to zvládol,“ odpovedal som jej.

„No, braček, mal by si si pohnúť domov. Bella sa o dve minúty prebudí a začne zhadzovať s políc všetko, čo nájde. Bude poriadne naštvaná,“ povedala mi so smiechom.

„Och, panebože,“ povedal som si pre seba.

„Hmm. Presne, chúďatká tvoje cédečká a knihy.“ Alice sa stále smiala a ja som položil a pridal plyn. Išiel som sto deväťdesiatkou. O necelé dve minúty som bol už pred domom. Bella ešte spala. Rýchlo som vybehol hore do izby a sadol si k nej na posteľ. O necelú minútu sa prebrala, zaklipkala očami. Pozrela sa na mňa, najprv sa dívala šokovane, no potom na mňa vrhla škaredý pohľad.

„Ty?“ opýtala sa ma s nenávistným pohľadom. „Kde to som?“ Bola fakt veľmi rozzúrená.

„Pokoj, Bella. Si u nás na chate,“ odpovedal som jej jednoducho.

„A prečo som tu? Ty idiot, okamžite ma odvez domov,“ vrieskala po mne, ale ja som sa stále tváril pokojne.

„No, keďže stále tvrdíš, že ma nemiluješ a že so mnou nič nechceš mať, tak ja ti chcem dokázať, že sa mýliš,“ povedal som jej a usmial sa.

„Ale ja tu nechcem byť. Ja ťa nemilujem a nikdy ani nebudem, rozumieš?“ opýtala sa ma, ale ja som bol stále úplne pokojný, lebo som vedel, aká je pravda.

„Nie, Bella. Ostaneš tu so mnou,“ odpovedal som jej. Týmto som ju rozzúril ešte viac. Vrhla sa na mňa a obaja sme spadli z postele. Bella spadla na mňa a začala ma mlátiť. Ja som jej však chytil jemne zápästia a prevalil som sa na ňu. Vzpierala sa, no ja som ju držal a nechcel pustiť.

„Pusti ma. Ty si jeden obyčajný hajzel. Pusti ma, ja chcem odísť,“ povedala mi a neustále sa vzpierala.

„Ja ťa domov neodveziem a ty, kebyže chceš utiecť, tak nemáš ako, lebo sme uprostred lesa a veľmi ďaleko od Forks,“ povedal som jej a ona sa na mňa šokovane pozrela.

„Ty idiot, ty si ma uniesol. Zavolám na teba políciu,“ povedala mi a ja som sa len usmieval, lebo som vedel, že nemá ako.

„Bella, nemáš ako. Tvoj mobil som nechal u teba doma,“ povedal som.

„A-ako si sa dostal k nám domov?“ opýtala sa ma veľmi nahnevaná

„To je už moja vec,“ povedal som jej. Zaškvŕkalo jej v bruchu a ja som sa len pousmial.

„Si hladná? Poď, urobím ti niečo na raňajky,“ povedal som jej a zdvihol som sa zo zeme. Potom som zdvihol aj ju a išiel k dverám, no ona si sadla na posteľ.

„No tak, Bella, netrucuj a poď,“ povedal som jej a chytil ju za ruku, aby vstala a išla so mnou do kuchyne. Ona si však ruku hneď vytrhla. 

„Ja od teba nič nechcem,“ povedala a pozrela sa do zeme.

„Fajn, keďže odo mňa nič nechceš, tak ani nechceš, aby som ťa odviezol domov, nemám pravdu?“ opýtal som sa jej. Ona sa na mňa pozrela, ale nič nehovorila.

„Nechytaj ma za slovíčka.“ Tú vetu na mňa doslova vyprskla.

„Bella, nebuď hnusná. Ja ti len chcem ukázať, že si sa mýlila,“ povedal som jej. Postavila sa a približovala sa ku mne.

„Ja som sa nemýlila. Ja ťa nemilujem, Edward Cullen, a nechcem ťa, tak to už pochop, ty idiot. Si myslíš, že keď si bohatý, tak tu pred teba padnem na kolená?“ opýtala sa ma a ja som ostal zarazený z jej slov. Možno, že som sa mýlil. Možno, že to bol iný Edward. Vtedy mi došli slová. Otočil som sa a vyšiel som z dverí. Keď som išiel po schodoch dole, započul som tiecť vodu. Vytiahol som mobil a vytočil Alicine číslo.

„Prosím?“ opýtala sa.

„Alice. Ja neviem, či to bol dobrý nápad ju uniesť. Teraz mi povedala, že ma nechce a...“

„Edward, ja som to videla, neboj sa. Teraz sledujem všetko okolo teba a Belly, takže sa ničoho neboj, ja vidím všetko. Práve som ti kvôli tomu chcela volať, aby si sa nebál. Bella sa rozhodla, že ti to povie iba pre to, aby si jej dal pokoj,“ povedala mi a mne odľahlo.

„Ďakujem ti, Alice, máš to u mňa, ak budeš chcieť, tak ti kúpim aj nové auto,“ povedal som jej a vzápätí som si uvedomil, že som jej nemal sľubovať, čo bude chcieť, lebo zase to skončí pri nákupoch.

„Hmm, ešte si rozmyslím, čo chcem. Večer mi zavolaj. Ahoj.“ Alice položila a ja som išiel do kuchyne. Až teraz som si všimol, že celý nákup ostal v aute. Upírskou rýchlosťou som to všetko podonášal do kuchyne a tam všetko povykladal. Začal som Belle robiť omeletu. Voda prestala tiecť, to znamená, že si nebude mať čo obliecť. Rýchlo som vybehol do Alicinej izby a otvoril jej šatník. Zobral som odtiaľ čiernu spodnú bielizeň, modré tričko na ramienka a mini kraťasy. Rýchlo som vbehol do svojej izby a položil jej to na posteľ. Odišiel som práve včas, lebo ona práve otvárala dvere do izby. Rýchlo som sa vrátil k vajíčkam. Dal som ich na tanier a spolu s pohárom pomarančového džúsu na tácku. Zobral som ju a išiel hore po schodoch. Zaklopal som, lebo som nevedel, či je Bella už oblečená.

„Bella, môžem?“ opýtal som sa jej. Najprv bolo ticho, no potom sa ozvala.

„Nie,“ povedala mi a ja som nevedel, či preto, že ešte nie je oblečená, alebo preto, že ma tam proste nechce. Položil som tácku na zem a vybehol z domu. Vyskočil som na strom, z ktorého je vidieť do mojej izby. Bella stála v krátkom uteráku pri polici s dévedečkami a pozerala si ich. Vytiahla jedno a išla ku prehrávaču. Rýchlo som sa vrátil do domu a k mojej izbe. Zobral som tácku a otvoril dvere. Bella ešte stále stála pred telkou. Nemohol som odtrhnúť oči od toho uteráku, čo mala na sebe.

„Povedala som, že nemôžeš,“ povedala mi a išla k posteli. Ja som si tiež sadol.

„Bella, netrucuj. Musíš niečo jesť,“ povedal som jej a posunul tácku k nej. Ona ju však znova posunula ku mne.

„Nie. Ja budem jesť, ale až budem veľmi, veľmi ďaleko od teba,“ povedala mi a ani sa na mňa nepozrela. Chytil som ju za líce a otočil jej tvár ku mne. Striasla sa pod mojou ľadovou rukou. Pozrel som sa jej do tých nádherných očí. Neodvrátila sa, ani mi nedala preč ruku, bral som to, ako dobré znamenie.

„Bella, musíš jesť,“ povedal som jej a znova k nej posunul tú tácku. Vstal som a odišiel z izby. Nechápem, prečo som to urobil, mal som tam pri nej zostať, ale niečo mi hovorilo, že odtiaľ musím ísť. Išiel som dole do obývačky a pustil si televízor. Vôbec som ho nevnímal, myslel som iba na Bellu. Prečo si proste nechce priznať, že ma miluje? Vie to ona a viem to aj ja. Nechápem, prečo mi to ale nechce povedať. Určite musí mať na to dobrý dôvod, ale aký? Premýšľal som nad tým, keď mi zazvonil mobil. Bola to Alice. Zdvihol som to.

„Edward, ihneď sen musíš prísť. Mala som víziu. Charlie si myslí, že náš odchod z Forks a Bellin únos spolu súvisia. Myslí si, že sme Bellu uniesli my. Zistil si, kde teraz bývame a teraz je na ceste sem, aby sa presvedčil, či tu Bella nie je. Keď tu nebudeš, tak bude mať ešte väčšie podozrenie. Idú s ním ešte ďalší piati policajti. Edward, ihneď príď. Bella zaspí pri filme a bude spať asi štyri hodiny, to by si mohol stihnúť, kebyže bežíš,“ povedala mi Alice náhlo.

„Hneď som tam,“ povedal som jej a položil. Bellino srdce pomaly a pravidelne bilo. Spala. Vybehol som z domu a zamkol ho. Nikdy predtým sme si dom nezamykali, ale teraz to bolo potrebné. 

Autor: AlenaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Únos z lásky - 2. kapitola: