Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Únos z lásky - 1. kapitola

25.07.2012 (20:15) • AlenaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 19× • zobrazeno 2261×

1. kapitola - Únos

„Nie, Edward! Už som ti povedala, že mám toho dosť. Ja ťa nechcem! Jasné?!“ rozkrikovala sa po mne Bella pred budovou školy, všetky hlavy sa k nám otáčali. Bol som v šoku ako neuveriteľne ju vytáča, keď sa jej iba niečo opýtam.

Nasadol som do auta a odchádzal z parkoviska. Celou cestou som o nej musel premýšľať. Tá jej vôňa mi vyrážala dych, pri pohľade do jej nádherných čokoládových očí som strácal rovnováhu. Ale ona mi nechce dovoliť, aby som sa na ňu pozeral, aby som sa jej dotýkal, aby som sa s ňou rozprával. Po sto rokoch mojej existencie som prestal dúfať, že sa už nikdy nenájde dievča, do ktorého by som sa zamiloval. No už som ju našiel.

Do Belly som sa zamiloval hneď v prvý deň, ako som nastúpil na tú príšernú školu. Vďaka nej som mal pocit, že sa moje mŕtve srdce znova rozbúchalo láskou k nej. Prišiel som domov, všetci boli v obývačke a ešte chystali nejaké veci na odchod. Nikto z mojich súrodencov dnes nebol v škole. To asi preto, že bol posledný deň školy a začínali sa letné prázdniny. Preto sme odchádzali teraz, lebo sme chceli dokončiť ročník. Keby nastúpime do ďalšieho, ľudia by si začali príliš všímať. Iba ja, lebo som ešte raz chcel vidieť Bellu. Alice sa na mňa milo usmiala. Ona jediná vedela, čo som si za tie dva roky strávených v tomto meste kvôli Belle vytrpel. 

„Edward, choď si pre škatule s vecami,“ povedal mi Carlisle, ktorý si ešte balil nejaké knihy. 

Vybehol som hore do svojej izby a zhodil všetky škatule z postele. Všetko sa vysypalo po podlahe, ale mne to bolo jedno. Ľahol som si a zatvoril oči. Už nikdy ju neuvidím. Možno tak za sedemdesiat rokov, ak sa sem opäť vrátime, ale to už bude Bella mať deti a hlavne manžela. Musel som pokrútiť hlavou, aby som sa tej myšlienky zbavil. Nemohol som na ňu prestať myslieť. Z myšlienok ma vyrušila až Alice, ktorá prišla do mojej izby.

„Už musíme ísť,“ povedala mi tenkým hláskom a sadla si ku mne na posteľ.

„Alice, ja nemôžem, nemôžem ju tu len tak nechať. Ja... Ja ju milujem,“ povedal som nadmieru potichu, nech ma počuje iba ona a nikto iný v dome.

„Edward, ja ťa chápem, ale ona evidentne nie. Musíš ísť ďalej,“ povedala mi jemne, akoby si myslela, že ma tým urazí. Čo aj urobila.

„Alice, poraď mi, čo mám robiť,“ poprosil som ju. Alice sa postavila a odchádzala. Ja som sa len za ňou díval.

Tak ju unes. Bella náš dom nepozná, nikdy u nás nebola. Povedz jej, že ste niekde uprostred lesa a nemôže utiecť. Po čase zistí, že ťa miluje aj ona. Ja som to videla. Ver mi, skús to. Uvidíš, že to bude fungovať. A keď im dole budeš hovoriť ten plán, tak odo mňa ho nemáš, jasné? Sľúbila som Rose, že sa do toho nebudem miešať, takže ak ma prezradíš, utrhnem ti hlavu, Edward Cullen, pomyslela si Alice a ja som jej chcel začať bozkávať ruky a nohy. Na to by som sám nikdy neprišiel. Postavil som sa a išiel dole.

„Edward, kde máš veci?“ opýtala sa ma Esme.

„Ja nikam nejdem, ostávam tu. Prišiel som na nápad ako presvedčiť Bellu o mojej láske. Viem, že sa mi to podarí,“ povedal som.

„Áno? Mohol by si nám ten plán objasniť?“ opýtal sa ma Carlisle.

Stavím sa s tebou o stovku, že sa ti to do mesiaca nepodarí, ponúkol mi v myšlienkach Emmett. Emmett by sa stavil o hocičo, ako obyčajne. Iba som pokýval hlavou na súhlas a venoval sa Carlisleovi.

„No, myslel som si, že keď teraz odchádzate, tak by som mohol Bellu akože uniesť a byť tu s ňou zatvorený aspoň mesiac. Myslím, že by sa mi to mohlo podariť, lebo ja viem, že Bella ma niekde vo svojom vnútri miluje.“ Odmlčal som sa, aby som skontroloval ich pohľady.

Hej, Edward, stavím stovku, že sa ti to do toho mesiaca nepodarí, ponúkol mi aj Jasper a ja som znova iba prikývol na súhlas. Super, už som kvôli Belle stavil dve stovky, ale mne to nevadí, lebo viem, že sa mi to podarí. Musí.

„No dobre. My ideme do Dartmonthu a teba tam čakáme presne o tridsať dní. Ak sa ti to nepodarí, prídeš a budeš tam s nami. A už o tom nikdy nebudeš hovoriť,“ navrhol mi Carlisle a mne nezostalo nič iné iba to prijať.

Edward? Stovku, že prehráš. No super, už aj Rose, ale ja som iba znova súhlasil. Všetci pomaly začali odchádzať do garáže. Rozlúčil som sa s nimi a odišli. Mne už iba ostalo vymyslieť, ako ju uniesť. Na toto som mal myslieť ešte, keď tu bola Alice. V tom momente mi prišla esemeska od Alice.

Choď k nej domov a proste ju zober. Charlie a Renée sa nezobudia. Zober jej nejaké veci a odnes ju ku nám domov. Alebo vieš čo? Nič jej neber, ja mám plný šatník a v škole som si všimla, že máme takú istú veľkosť. Daj jej niečo odo mňa. Zavolaj, keď bude u nás.

Už som pochopil, že Alice to videla, ale nechcela mi tú víziu ukázať, lebo tam bolo niečo, čo som nemal vidieť. Boli iba štyri hodiny poobede, tak som nemal čo robiť. Vtedy mi zavibroval mobil a prišla ďalšia esemeska od Alice.

A hlavne jej vezmi mobil, aby nemohla volať na políciu. Schovaj ho niekam do Rosaliinho šatníka. Vieš, že tam sa nikdy nič nenájde, a odpoj aj pevnú linku, ktorú máme v kuchyni. Schovať nože a všetky ostré predmety, aby sa ťa nepokúsila zabiť, lebo ak by prišla na to, že sa jej to nepodarí, ešte viac by sa urazila. Ak budeš čokoľvek a kedykoľvek potrebovať, napíš alebo zavolaj. S radosťou ti pomôžem, ale nie, že niekomu povieš, že som ti pomáhala. Esemeska skončila.

Skoro by som bol na to zabudol. Nemal som čo doma zatiaľ robiť, tak som si skočil na rýchly lov. Bežal som okolo rieky, keď som zbadal pumu, ako sa snaží dostať čo najďalej odo mňa, ale nijako jej to nepomohlo. Celú som ju vysal. To mi však nestačilo. Bleskovo som sa rozbehol za čriedou jeleňou, ktoré tadiaľ uháňali. Skolil som asi piatich, keď som si uvedomil, že je už tma.

Rozbehol som sa k Bellinmu domu a sadol si na strom, z ktorého bolo perfektne vidieť do jej izby. Sedela na posteli iba v spodnej bielizni. Tá čierna čipkovaná podprsenka by mi privodila infarkt, keby som nebol upír. Pozoroval som ju ešte asi pol hodinu, kým nezaspala. Vliezol som k nej do izby a nemohol odtrhnúť zrak od jej nádherného, obnaženého tela. Nebola prikrytá, takže som mal dokonalý výhľad na jej telo. Nikdy som ju nevidel len v spodnej bielizni. A tiež som nikdy nevidel krajšiu ženu, ba ani upírku. Emmett s Jasperom by možno povedali, že čo na nej vidím, veď upírky sú omnoho krajšie. Až po chvíli mi došlo, prečo som sem vlastne prišiel. Podišiel som k jej skrini s oblečením a vytiahol odtiaľ dlhé tričko a mini kraťasy. Pomaly a veľmi jemne som ju obliekol, aby sa nezobudila. Nemohol som sa ubrániť myšlienke, že ma bude za tento čin nenávidieť. Ale Alice tvrdila, že všetko dobre dopadne. Predsa by mi to nepovedala, keby to nebola pravda a aj tak by som to v jej mysli vyčítal. Zobral som ju opatrne do náručia a chcel som s ňou vyskočiť z okna, keď som začul jemný hlások:

„Edward.“ Hneď som si pomyslel, že som ju zobudil, ale keď som sa na ňu pozrel, všimol som si, že stále spí. Hovorila zo sna. A to nie je všetko, hovorila zo sna moje meno, takže jej nemôžem byť taký ľahostajný ako tvrdí. Toto bola najšťastnejšia chvíľka v mojej existencii. 

„Edward, ja...“ Nedokončila vetu, chcel som vedieť, čo chcela povedať, ale nepokračovala. Tieto slová do mňa prinášali toľko šťastia, že som bol práve teraz najšťastnejší upír na svete. Vyskočil som s ňou z okna a bežal k nášmu domu. Bol som tam za necelých desať minút. Položil som ju do veľkej, zlatej postele v mojej izbe. Nemohol som sa od nej odtrhnúť, ale musel som ísť zavolať Alice. Zišiel som dole do obývačky a vytočil číslo na Alice.

„Prosím,“ ozvalo sa v telefóne.

„Ahoj, Bella je už u nás. Práve teraz spí v mojej izbe,“ povedal som jej potichu pre istotu, že by nebola sama.

„Edward, pokojne hovor, som sama v kúpeľni,“ povedala mi so smiechom.

„Alice, čo mám robiť, keď sa prebudí?“ opýtal som sa jej, lebo som vôbec netušil, čo mám urobiť.

„Upokoj sa a počúvaj. Hneď ráno skoč do nejakého obchodu a nakúp jedlo. Ale veľ a, nech nemusíš chodiť nakupovať častejšie. Bella sa zobudí o jedenástej, takže máš dosť času. Potom jej priprav vynikajúce raňajky a choď za ňou hore. Počkaj, kým sa preberie a pekne jej vysvetli, že si ju uniesol iba pre to, že jej chceš dokázať, že ju miluješ a vieš, že aj ona teba miluje,“ dávala mi pokyny a ja som sa snažil si ich zapamätať.

„Alice, keď som bol u nej v dome, tak hovorila zo sna. Hovorila stále moje meno,“ povedal som jej len akože medzi rečou.

„Edward, to je skvelé. Hlavne jej to nehovor, lebo bude naštvaná ešte viac. A hlavne ju nepúšťaj do pracovne, lebo tam je náš rodokmeň. Zamkni ju a kľúč si niekam schovaj. Nemôže prísť na to, že sme upíri, inak by sa ťa začala báť a pokazilo by to úplne všetko. A nezabudni schovať tie ostré predmety,“ dávala mi rozkazy a ja som ju pozorne počúval.

„Ďakujem, Alice, vážne si to veľmi cením,“ poďakoval som jej.

„Každý deň mi o takejto dobe zavolaj. Ja budem vždy sama. Povieš mi, čo sa dialo a ja ti poviem, čo budeš robiť ďalší deň,“ povedala mi a hneď na to položila. Vybehol som hore do izby a pozoroval moju sladkú Bellu.

„Edward,“ neustále opakovala moje meno a ja som z toho bol v siedmom nebi. Vtom mi napadlo, čo mi kázala Alice. Išiel som dole do kuchyne a odpojil odtiaľ pevnú linku, ktorú sme aj tak nepoužívali. Potom som išiel do Carlisleovej pracovne a pozrel na ten rodokmeň. Zobral som z poličky kľúčik a zamkol ju. Vrátil som sa do izby a dal kľúč na moju poličku s cédečkami, ktorú som mal oproti posteli. Takže teraz som stál chrbtom k Belle.

„Edward, milujem ťa.“ Stuhol som na mieste.

Páčila sa Vám kapitola?

Ak chcete pokračovanie, napíšte mi to do komentu. 

Autor: AlenaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Únos z lásky - 1. kapitola: