Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Un Amor Real - 3. kapitola


Un Amor Real - 3. kapitolaKto bol neznámy hlas? Tipovali ste správne?

Bella:

„Oci, som doma,“ kričala som hneď, ako som prekročila prah domu.

„Zlatko, kedy si sa vrátila? Mohol som ťa vyzdvihnúť na letisku. Ako sa má matka?“ Charlie od radosti vyletel z kuchyne. Nebodaj sa snažil variť?

„Bolo skvele. Mama sa má dobre, počasie bolo úžasné, ale chýbal si mi. A s letiskom si nerob starosti. Veď som ti vravela do telefónu, že mama mi prispela na auto. Hneď som si jedno kúpila u Newtona a skočila ešte do školy zistiť, čo som zameškala,“ povedala som na vysvetlenie.

Moja matka nežije s otcom. Rozviedli sa pred dvoma rokmi a ja som sa rozhodla ostať tu. Charlie nie je vzorovým otcom, ale je to skvelý človek, ktorý by sa nedokázal sám o seba postarať. Chcela som ostať tu s ním. Je pravda, že Florida je nádherná a je tam pláž, plno opálených mužských tiel, ale čo je to v porovnaní s mojím Forks. Mám rada chladnejšie počasie a hlavne tento malý zapadákov.

„Aké auto?“ Nemala som odvahu mu to povedať, lebo bude opäť stresovať, že moja matka si ma kupuje a on mi nemá čo ponúknuť a že lepšie by mi bolo s ňou, ako s ním a bla, bla, bla... Toto robí zakaždým, keď mi ona niečo kúpi alebo dá väčší obnos peňazí. Nikdy ma nepočúva, že jeho a život tu by som nemenila ani za milión dolárov. Keď videl, že sa nemám k slovu, tak sa pozrel von oknom. Začal naberať červenú farbu a nosné dierky sa mu zväčšili ako býkovi, pred ktorým stojí toreádor.

„Tvoja matka vykradla banku?“ skríkol a udrel po stole.

„Oci, upokoj sa. Mama mi dala nejaké peniaze, ktoré pokryli skoro polovičku auta. Zvyšok si odpracujem u pána Newtona. Dohodla som sa s ním, že každý deň prídem na dve hodiny a on to bude brať ako splátky za auto. Keď sa to tak vezme, tak si ho vlastne odpracujem.“ Snažila som sa ho upokojiť a videla som, že to zaberá.

„Ty si moje zlaté dievčatko. Som na seba hrdý.“ Na seba?

„Čo?“ Videl môj prekvapený pohľad.

„Ty si hrdý na seba? Nie na mňa?“ pýtala som sa neveriacky.

„Samozrejme, že na seba. Veď ja som ťa takto dobre vychoval,“ povedal úplne vážne a zasmial sa.

„Jáj ták, tak to som hrdá na teba aj ja,“ zasmiala som sa s ním a objala som ho.

„Čo povieš na dobrú pizzu a večer strávený pri futbale so svojím otcom?“ Pozrel na mňa s prosbou v očiach. Vedela som, že takto dopadne jeho kuchárske umenie, ale neriešila som to. Mala som rada takéto večeri strávené s ním. A dobrým zápasom v telke nepohrdnem. Odmalička s ním pozerám všetky zápasy.

„Dobre, ja objednám pizzu a ty zatiaľ ponos moje tašky. Hlavne opatrne, je tam niečo aj pre teba,“ zachichúňala som sa a vedela som, že keď začuje slovo darček, dostane do zadku vrtuľu. Aj keby som mu kúpila obyčajnú cetku, tak sa poteší. Pizza prišla v priebehu pol hodiny a Charlie už stepoval po obývačke a chcel svoj darček. No musel počkať, lebo som nevedela, v ktorej taške sa ten jeho skvelý darček nachádza.

„No konečne. Tu to máš a dúfam, že sa ti zíde a že si si nezaobstaral už niečo podobné,“ podala som mu škatuľku do rúk. Najprv si to obzrel celé dookola, potom tým potriasol a nakoniec roztrhal papier na miniatúrne kúsky.

„To – to – to snáď nemyslíš vážne. Ako? Kedy? Jak sa ti to podarilo zohnať?“ Nevedel sa vykoktať od radosti. Vedela som, že potom túži už druhý rok a ja som na to konečne našporila. Chodila som po brigádach a dokonca si odkladala peniaze od matky. To bolo to najmenej, čo som mu mohla dať za tie dva roky, ktoré sa o mňa stará.

„To je maličkosť,“ začervenala som sa. Oči sa mu leskli slzami šťastia a ja som bola hrdá, že som jeho dcéra.

„Bells, zlatko, toto nie je maličkosť, toto je predsa Lowrance Sonar HDS – 10 GPS. Dva v jednom. S farebným displejom, ktorý  má desať, celých štyri palcov. Maximálny dosah až tisícpäťstodvadsaťštyri metrov, meranie teploty. GPS má šestnásť kanálov, voliteľné mapy...“ Už chcel pokračovať ďalej, ale rýchlo som ho zastavila. To všetko som predsa vedela a preto som mu to kúpila.

„Ja viem, preto som ti kúpila tento. Myslíš, že neviem, prečo si si ho stále krúžkoval v časopisoch a na Vianoce mi to stále strkal do chladničky a hral sa na hlúpeho? Oci, poznám ťa,“ smiala som sa nad tým, čo všetko je schopný podniknúť, len aby dosiahol svoje. Objal ma a chvíľu sme tak sedeli, až kým sme si nespomenuli na pizzu.

„A ty ako v práci? Čo je nové?“ Charlie pracuje ako šerif miestnej polície a je vo svojej práci naozaj skvelý. Vždy som chcela byť policajtkou, ale som dosť nešikovná, čo sa týka športu a preto radšej som sa tohto sna vzdala.

„V práci všetko po starom. No v meste máme nováčikov. Prisťahoval sa sem nový doktor. Volá sa Carlisle Cullen. On a jeho rodina sú tu už týždeň a žiaden problém s nimi zatiaľ nebol. Viem len toľko, že si adoptovali štyri deti a teraz sa k nim pridal syn jeho švagrinej. Neviem o tom zatiaľ nič viac. Vraj sú veľmi bohatí, ale viac sa dozvieš ty. Chodia na tú istú školu a dokonca viem, že s dvoma budeš v triede.“

Dozvedela som sa viac, ako som predpokladala. Určite ten chlapec na lavičke je jeden z nich. Nikdy som ho totiž nevidela. Pri spomienke na neho ma pichlo pri srdci. Bolo mi ho akosi ľúto, keď tam tak sedel a dokonca sa ani nemal chuť porozprávať. Viem, veď načo by sa mi zdôveroval, ale mala som chuť a potrebu mu pomôcť. Videla som na ňom, že ho niečo trápi. Dúfam, že ho stretnem a ešte raz sa mu ospravedlním za moju dotieravosť. S Charliem sme sa rozprávali asi do desiatej večer, ale už som cítila, že som unavená a tak som vyšla hore do sprchy. Chcela som si ísť konečne ľahnúť , lebo zajtra ma čaká škola a potom musím utekať ku Newtonovi do servisu.

Viem, je zvláštne, keď sa dievča hrabe v autách a je zamazaná od oleja, ale ja som už raz taká. Keď sa o vás stará niekto ako je Charlie, tak sa naučíte aj chlapským veciam. Prešla som k oknu, aby som ho zatvorila, ale pohľad mi padol na les a pokrútené vetvy holých stromov, ktoré sa naťahovali nahor ako ľudské ruky šmátrajúce a túžiace sa dotknúť nebies, ktoré sa tvária nadmieru tajomne. Bolo zamračené, akoby sa schyľovalo k dažďu, ale mesačné svetlo skrz závoj mrakov presvital. Oslepujúce biele lúče dopadali na posteľ mojej izby. Vzduch je priam nabitý akousi zvláštnou silou, ktorá rozochveje človeka do morku kostí. Je to proste kúzlo noci. Toto je presne ono, toto je tá dokonalá scéna pre moje oči. Scéna, ktorá vyzerá ako jedna duša.

„Bells, zhasni a choď spať,“ ozval sa Charlie za mojimi dverami. Stále sa správa, akoby som mala desať.

„Dobrú, tati,“ zvolala som späť.

 

Edward:

Neviem dostať z hlavy ten hlas, ktorý sa mi prihovoril pri škole. Kto to bol? Kto bola tá neznáma? Pýtal som sa Alice, či niečo nevidela vo svojich víziách, ale povedala, že nie. Budem musieť sa veľmi snažiť, aby som ju našiel. Chcel som si predstaviť jej tvár, priradiť k jej nežnému hlasu pery, oči...

Aké môže mať oči? Určite krásne. Človek s takým hlasom musí mať krásne oči. Hovorí sa, že oči sú oknom do duše a z jej hlasu súdim, že jej duša je čistá a nepoškvrnená. Určite má aj dobré srdce, keďže sa mi prihovorila. Nehľadela na to, ako vyzerám a že ma nepozná. Chcel som sa vzdať, ale vďaka nej nie. Ona mi dnes jediná ukázala, že možno je v ľuďoch predsa len niečo dobré.

Nechcelo sa mi spať a tak som si sadol za klavír a začal komponovať. Nevedel som, čo budem hrať, len som proste prstami prechádzal po klaviatúre a tóny išli samé. Boli to pomalé, pokojné tóny, ktoré sa niesli celým domom. Výhodou bolo, že sa nikto nemohol sťažovať, pretože u nás nikto okrem mňa nepotrebuje spať. No a ja som dnes nemal chuť spať, chcel som snívať o nej s otvorenými očami.

„Synček, môžem?“ spýtala sa Esme, keď som dohral posledné tóny.

„Samozrejme, že áno. Ty môžeš kedykoľvek,“ odpovedal som a ona vošla do mojej izby a posadila sa na posteľ.

„Stalo sa niečo, že opäť hraješ?“ spýtala sa s úsmevom na tvári. Dlho som nehral, nie žeby som nemal čas, ale opustila ma moja múza a tak som proste nehrával. Dnes na to bola ale dobrá príležitosť. Esme premýšľala, čo je za tým.

„Nič, naozaj. Všetko je tak ako stále.“ Neviem prečo, ale nechcel som vyzerať ako blázon, ktorý komponuje, len čo počuje krásny hlas. Esme povytiahla pravé obočie na znak toho, že mi neverí. Povzdychol som si. Pozná ma najlepšie zo všetkých.

„Dobre, niečo sa dnes stalo,“ sklopil som zrak, lebo som nevedel, ako začať.

„Vieš, dnešný deň bol ešte horší, ako som si mohol predstavovať. No niečo sa stalo. Počul som hlas jednej dievčiny, ale nevidel som jej tvár. Nedokážem ten hlas dostať z hlavy, musím na naň stále myslieť.“ Usmiala sa a prišla ku mne. Položila mi ruku na rameno.

„Edward, vidíš, že nie všetko je také čierne ako sa na prvý pohľad zdá. Aj ten najhorší deň môže skončiť pekne. Verím, že zajtra zistíš, kto je tá tvoja neznáma.“ Esme vedela, čo má povedať, aby dodala odvahu a povzbudila. Objal som ju.

„Mami, ďakujem.“ Oslovenia mami, oci u nás padali veľmi zriedkavo. Ja som však vedel, že Esme má najväčšiu radosť, keď jej tak niekto z nás povie. Esme prišla o dieťatko ešte za ľudského života. Preto ma tak milovala, a preto sa ma ujali s Carlisleom. Brala ma najviac ako svojho syna, pretože ona ma naučila chodiť, rozprávať a všetko, čo naučí matka svoje vlastné dieťa.

„Nemáš začo, srdiečko. Teraz si odpočiň, aby si mal zajtra dostatok síl na hľadanie neznámej.“ Opäť mi venovala úsmev a opustila moju izbu. Zvalil som sa do perín a ruky som založil za hlavou.  

„Edward, ideme,“ kričala Rosalie. Pozrel som sa do zrkadla. Opäť môj skvelý imidž. Dnes mi Alice dovolila, aby som sa obliekol sám a tak som sa rozhodol nechať doma aspoň motýlika. Zišiel som do garáže k môjmu „nablýskanému tátošovi“  a nastúpil som. Pri zatváraní dvier mi odpadli dvere na spolujazdcovej strane. To je zase skvelý začiatok dňa. Po pravde mi to nevadilo, lebo aj keby to auto nemalo všetky dvere, tak aj tak by ho nikto neukradol. Štvalo ma len to, že sa mi ešte viac budú smiať.

Zaparkoval som pre školou na tom istom mieste, kde včera. Čierne Volvo som tu však nevidel. Prvé dve hodiny boli celkom fajn. Nikto mi nepodkopol nohy, nikto nemal hlúpe reči a dokonca po mne ani nehádzali papieriky. Jediné, čo sa mi nezdalo boli ich myšlienky na moje auto. Smiali sa z neho ako vyzerá a že kto mi to mohol urobiť. No kto asi, ja predsa. Čo ešte nevideli auto bez dverí? Na tretiu hodinu som sa tešil snáď najviac. Mal som mať literatúru a tú mám veľmi rád. Milujem knihy všetkých žánrov. Cez romantiku až po drámu. Usadil som sa do lavice vedľa nejakej smradľavej dievčiny, ktorá naozaj neskutočne páchla. Pôvodne som si mohol vybrať medzi namysleným kapitánom futbalového tímu Mikeom Newtonom alebo ňou. Usúdil som, že ten smrad prežijem, len aby som nemusel sedieť vedľa neho. Profesor literatúry začal čítať všetky mená a zisťoval, kto chýba.

„Kde je slečna Swanová?“ spýtal sa a pozeral po celej triede. Čakal, kto mu odpovie na jeho otázku. Nikto však netušil, kde je Isabella. Pekné meno, pomyslel som si.

„Pán profesor, prepáčte, že meškám, ale bola som v riaditeľni,“ povedala udychčaným hlasom, keď vletela do triedy. Ten hlas, ten hlas poznám. Je to hlas toho dievčaťa zo včera. Rýchlo som zodvihol pohľad od lavice a pozrel sa jej smerom. Pozrela tiež na mňa a usmiala sa. Bože, tá je ale krásna. Moje predstavy o nej sa nemohli rovnať skutočnosti. Bola ešte krajšia, ako som si ju predstavoval. Mala krásne hnedé vlasy, ktoré mala vyčesané hore a na sebe mala čierne nohavice, tričko s košeľou obviazanou nad pásom a na nohách čierne sandálky. Vyzerala dokonale. Nie, dokonale je slabé slovo.

„Slečna Swanová, posaďte sa na svoje miesto.“ Isabella sa okamžite po tejto vete premiestnila na svoje miesto, vedľa toho tupca Mikea. Sledoval som ju a nedokázal som z nej spustiť oči. Chcel som sa jej ospravedlniť za moje správanie včera pri škole, ale vďaka môjmu výzoru som mal strach. Síce bola včera iná, ako všetci tu, ale čo ak by sa hanbila za to, že som sa k nej prihovoril. Nechcem, aby sa jej smiali, ona si to nezaslúži. Začal som si písať poznámky do zošita. Nepotreboval som to, ale úloha bifľoša je jasné. Písať a tváriť sa múdro. Na lavici mi pristál kúsok pokrčeného papierika a ja som sa otáčal po triede, kto ho sem hodil. Zavadil som pohľadom pri Isabelle a ona mi ukázala nech ho otvorím. Chvíľu som papierik držal v rukách a bál som sa, čo tam môže asi tak byť.

„Nech ho otvorí. No tak, otvor ho,“ opakovala si v duchu. To bolo prvýkrát, čo som počul jej myšlienky. Je možné, že na nič doteraz nemyslela? Nad tým budem uvažovať neskôr. Odhodlal som sa otvoriť lístoček a prečítať si jeho obsah.

„Odpusť mi, že som bola včera taká dotieravá.“ Čože? Ona sa ospravedlňuje mne? Pozrel som prekvapene na ňu. Rýchlo som vzal pero a napísal jej odpoveď.

„Ty odpusť mne. Bol som nevychovaný.“ Hodil som jej papierik a čakal. Začala otvárať moju odpoveď, ale kým ju stihla otvoriť, tak jej papierik vytrhol Newton z rúk. Vtom sa našťastie otočil profesor a pozrel jeho smerom.

„Pán Newton, čo tam máte?“ spýtal sa, lebo dobre poznal Mikea a to, že rád vyrušuje na hodine. Vôbec ho nenapadlo, žeby vyrušoval niekto iný.

„Pán profesor, ten papierik je môj,“ vykríkla Isabella a ja som na ňu nechápavo pozeral. Prečo to urobila? Čo to dopekla robí?

„Slečna Swanová, takéto správanie ma u vás prekvapuje,“ čudoval sa profesor. Nechápal, ako jeho najlepšia a najmúdrejšia študentka môže takto narúšať jeho výklad.

„Prepáčte, ale bolo to dôležité,“ povedala a zrak sklopila na svoju lavicu. Dôležité? Veď mi to mohla povedať sama aj po hodine.

„A čo bolo také dôležité a nemohlo počkať na koniec hodiny?“ Vytreštil som oči.

„Prepáčte, ale to je súkromné,“ pípla tichučko.

„Slečna Swanová, buď mi to poviete, alebo ostanete dnes po škole.“ Profesor už mal nervy a ja som nemohol dopustiť, aby bola po škole.

„Pán profesor, študentka Swanová za nič nemôže. Ja som jej hodil papierik.“ Vyskočil som na nohy a celá trieda strelila pohľadom na mňa.

„Pán Masen, ešte aj vy? Čo ste od nej také súrne a súkromné potreboval?“ To som celkom nepremyslel. Čo mu mám povedať?

„Ceruzku?“ To bola skôr otázka ako odpoveď. Ja som povedal ceruzku? To ma nič lepšie nenapadlo? V triede sa ozval výbuch smiechu.

„Nebudem to ďalej riešiť. Slečna Swanová, zbaľte si svoje saky paky a sadnite si k pánovi Masenovi, keby mu ešte niečo chýbalo a k pánovi Newtonovi si sadle slečna Brownová. Skončil som,“ oznámil a moja bývala susedka si odsadla. Mike mi venoval odporný pohľad a perami naznačil: „Za to mi zaplatíš, chudák.“ Už sa trasiem, ty truľo. To som si však iba myslel. Isabella si sadla vedľa mňa.

„Prečo?“ spýtala sa potichu. Nechápala, prečo som sa jej zastal, keď nemala odvahu povedať, čo bolo v papieriku.

„Nechcel som, aby si bola po škole. Ty skôr prepáč, že musíš sedieť tu a byť tak na očiach,“ zašepkal  som a dúfal som, že ma počula. Bola prekvapená tým, čo som teraz povedal. Vôbec jej neprekážalo sedieť pri mne a bolo jej jedno, kto ju so mnou vidí.

„Mne to ale vôbec nevadí. Náhodou som rada, že som sa zbavila Mikea,“ usmiala sa na mňa. Rozplýval som sa blahom. Viac sme dokonca hodiny spolu neprehovorili, lebo si nás profesor stále premeriaval, či vyrušujeme. Nechcel som mu dať dôvod, aby nás rozsadil. Zazvonilo a ja som si až teraz uvedomil, že som sa jej ani nepredstavil. Ja som ale hlupák. Ďalšie dve hodiny boli telesná, čo som ja len presedel, lebo ako ťuťkám mám by nešikovný. Preto Carlisle zariadil moje ospravedlnenie.

„Edward, toto by si mal vidieť. Choď okamžite k autu. Alice.“ Smsku som si prečítal po hodine, keďže som si mobil nechal v šatni. Čo mi, došľaka, urobili s tým šrotom? Vyšiel som von a skoro som odpadol. Celé auto bolo postriekané penou z hasiacieho prístroja. Kto to urobil? Pozrel som na Newtona, ktorý sa smial a kamaráti mu gratulovali k úspechu. Prešiel som k autu a dal som si dole moju sexy vestičku a začal som čistiť auto.

„Ktorý chudák mu toto urobil?“ skríkla Isabella, keď vyšla zo školy. Prišla ku mne a dala dole svoju bielu košeľu a chcela mi pomôcť to očistiť. Na jednej strane ma to tešilo, ale na druhej nie. Nechcel som, aby si kvôli mne zašpinila košeľu.

„Nemusíš to robiť. Ja to urobím,“ povedal som jej a chytil som jej ruku, v ktorej držala košeľu. Keď sa moje prsty dotkli jej ruky, mal som pocit, že mnou prešiel elektrický prúd. Bolo to neuveriteľné. Naskočili mi zimomriavky a mal som pocit, že ma oblieva pot. Rýchlo som ruku stiahol, pretože ma napadlo, že jej to môže byť nepríjemné.

„Ale...“ chcela pokračovať, ale Mike na ňu zakričal.

„Izzi, mala by si sa ponáhľať. Otec nemá rád, keď niekto chodí neskoro,“ kričal na ňu. Zistil som, že od dnes nastupuje k jeho otcovi na brigádu. Prečo jej hovorí Izzi? Podľa mňa je krajšie Bella a je to viac prirodzené k menu Isabella.

„Prepáč, musím ísť.“ Hlas jej zosmutnel a v duchu nadávala na Mikea, že mi urobil to, čo urobil. Bolo jej tiež ľúto, že mi nemohla pomôcť a musela odísť. Parkovisko sa začalo vyprázdňovať, až som ostal sám. Očistil som ten starý črep a šiel domov. Keby som mal dnešok zhrnúť, tak poviem, že stál za hovno. No na druhej strane viem, komu patrí najkrajší a najjemnejší hlas sveta.



Tak a máme tu ďalšiu kapitolu. Čo mám s vami robiť? Môžem vydávať pomaly? Nie, lebo ma prosíte o pokračovanie. Čo by som pre vás neurobila. Takže očakávam komentíky za moju dobrotu. :D:D:D Ale nie. Ak chcete, tak komentár poteší. :) 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Un Amor Real - 3. kapitola:

 1 2   Další »
12. marcela
15.11.2012 [11:54]

Emoticon Emoticon Emoticon

12.10.2012 [17:01]

RobertKristenta skola je ustav Emoticon ja som ned vedela, ze je to Bella Emoticon kto iny? Emoticon kapitola nemala chybu co sa obsahu tyka Emoticon velmi pekne Emoticon
a k tomu tvojmu pomalemu pridavaniu Emoticon ten smajlik asi hovori za vsetko, no zdaleka nevystihuje moj pravy vyraz Emoticon to je lepsie Emoticon ja ti dam take pomale pridavanie! Emoticon ver, ze si ta najdem, budem ta stopovat na koniec sveta a poslem na teba Victoriu! Emoticon taku ma este nikto nezazil Emoticon rychlo dalsiu, inak ti prsty o klavesnicu prilepim Emoticon a myslim to vazne Emoticon Emoticon

12.10.2012 [7:42]

GCullenNajprv som chcela napísať, že kapitola bola vtipná. No potom som sa nad tým zamyslela a zistila som, že jediný vtipný okamih bolo Edwardovo auto postriekané penovým hasiacim prístrojom. Lenže vlastne ani to nebolo v konečnom dôsledku vtipné, pretože to je istý druh šikany.
Takže som sa zamyslela znova a zistila som, že kapitola bola vlastne o tom, aby nám ukázala charakter Belly, či už z jej pohľadu, alebo z Edwardovývh myšlienok na ňu.
Čo sa týka toho jej pohľadu. No, vidieť, že svojho otca miluje a ako sama podotkla, nevymenila by ho ani za milión dolárov. Obávam sa, že toto Bella prepískla, pretože ho vymení, ale nebudú to peniaze, čo s otvorenou náručou prijme. Bude to obyčajná láska, ktorú pocíti k tomu milému, hoci teraz nie dobre vyzerajúcemu ťuťkovi. Teda dúfam, že to tak bude, pretože o čom inom by to potom asi tak bolo, že?
Takže to, čo je medzi ňou a Charliem si opísala veľmi pekne, aj keď mám pocit, že tvoj Charlie je trochu iný ako originál. Ale vôbec mi to nevadí a dokonca sa mi páči oveľa viac. Tiež aj Bella. Je veľmi empatická a to sa cení.
Ale má jednu chybu. Má trhlinu v šťíte. Neviem, prečo si sa takto rozhodla, ale verím, že to má nejaký zmysel, ktorý mieniš využiť.
No a teraz sa pozrime na nášho milovaného fešáčika.
Že by sa nám zaľúbil? A to už do hlasu? No, niekedy sú tí upíri naozaj zvláštny. Majú to s tými svojimi citmi veľmi ťažké. Jeho myšlienky na Bellu, respaktíve neznámu dievčinu, keďže v tom čase ešte nevidel jej tvár, boli zaujímavé, ale i chaotické. Sám totižto nevedel, prečo na ňu musí stále myslieť a prečo mu nedá spať.
No, milý Edward, my to ale vieme. Láska robí aj s upírom divy! Takže si v tom až po uši.
Len jedno ma mrzí a musím na to poukázať.
Edward taký zástanca vnútornej krásy bol očarený jej zovňajškom. Toto sa mi nepáči. V prvom rade by to mal byť on, čo nehľadí na vonkajšiu krásu, keď si s ňou už toľko prežil a on si nedá povedať. Najprv sa mal pozrieť na jej vnútro. Čo keď by nebola taká krásna aj z vnútra a on by sa popálil? Prežil to už toľkokrát a stále je nepoučiteľný!
Ale v tomto prípade mu to odpustím, pretože Bella je naozaj čistá. Ale toto on vedieť nemohol ani z tých pár slov, ktoré od nej počul. Takže nad tým musím stále uvažovať a nedá mi to.
Tak, aby som to na koniec nejako zhrnula a nedrístala tu svoje úvahy, kapitola bola plná citov. Či už dcéry k svcjmu milujúcemu otcovi, syna k svojej matke, empatie k neznámemu chlapcovi, alebo prebúdzajúce sa city k prekrásnej dievčine. Vidíš? Zasa tá krása.
Myslím, že si to naozaj krásne zvládla. Preplávala si pokojne touto kapitolou a vôbec nás neunudila k smrti. Čo sa mne stáva často, že ľudí nudím.
K dokonalosti ti chýba už len krôčik, ktorý ty určite zvládneš hravo.
Tak nás zbytočne nenaťahuj a konečne vytiahni pokračovanie!
A ešte dotaz na text pod čiarou:
Ja ti dám pomalé pridávanie! Ako si to predstavuješ? Chceš nás mučiť a šikanovať, ako si to dovolila s Edwardom?
Tak na to zabudni!

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

11.10.2012 [22:15]

lelientunka Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

11.10.2012 [19:01]

Ivka77No cica, :D Ja túto poviedku asi vážne milujem. Vymažte mi niekto ten priblblý úsmev z tváre. Však som hrozná.
No začnem asi pohľad Bella. Tak Charlie pobavil.Vraj je na seba hrdý Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Celá Bella je nejaká... ako to vyjadriť. Taká moc dobrá. To bude zaujímavé. Ale hodí sa mi na ňu taký charakter. Uvidíme, či taká bude naozaj celý čas. Pevne verím, že to tak ostane. Na druhej strane je trošku chlapčenská. Keď sa zaujíma o autá. No je to zaujímavé spojenie. Príde mi milá a úprimná. Teším sa z toho. Emoticon
No a teraz pohľad moje sladkké, milované, ľúbezné a ehm aj tak stále príťažlivé Edwardiatko. On sa nám zamiloval. Muhehehe.
Emoticon
Ale pekne od začiatku. Zase predbieham. Tak jeho vzťah s Esme je super. Popravde som strašne rada, že si Esme dala možnosť ho vychovať. Jej char som vždy mala rada a toto si zaslúžila. Vychovať si dieťa. Na druhej strane, ale aj tak obdivujem, že jemu ani nechýbajú pravý rodičia. Museli mu byť Carisle a Esme naozaj veľkou oporou.
Potom samozrejme škola. Emoticon Heheh ty si mu nechala odpadnúť dvere. Chudáčikovi. Emoticon Si ty na neho ale krutá. Emoticon Emoticon
No a ešte mu ho na konci zastriekajú hasiacim prístrojom. A ešte penou. :D Odporúčam mu na auto piktogram: Nehas vodou ani penovým prístrojmi. :D Bože, ja mám asi vážne profesionálnu deformáciu, že ti tu píšem také hlúposti. Už mlčím. Emoticon Emoticon
Alebo to so mnou ešte trochu vydrž. Emoticon
Úplne by som vynechala najlepšiu časť. Bella a Edward v škole. Vraj chcel požičať ceruzku. Chrobáčik môj. Nie je rozkošný? Ja by som mu požičala aj dve :D Aj celý peračník, ak by som ešte nejaký mala.
Kapitolka bola naozak krásna. Kedy bude ďlšia? Ja už chcem. Tak nás nenaťahuj. Táto poviedka je perfektná. Musím sa pri nej stále usmievať. Už len ten nápad... Emoticon
Takže pekne šup, šup, píš a vôbec neprestávaj. Teším sa neskutočne na ďalší diel.

11.10.2012 [18:02]

kiki1Chudák Edward, Bella je v tom ústavu asi jediná normální. Emoticon
Moc pěkná kapitola, super že přidáváš kapitoly tak brzo, je to skvělá povídka. Strašně se těším na další. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. 1ajjka1
11.10.2012 [15:28]

úžasná poviedka Emoticon veľmi sa mi páči Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Leylla
11.10.2012 [15:09]

Emoticon Pěkné, moc se ti to povedlo. Emoticon Už se jen těším kdy přijde kapitola, že se Ed naštve a půjde do školy za našeho starýho SEXY EDWARDA Emoticon A na tu kapitolku si ráááááááda počkám! Emoticon

4. eeemily
11.10.2012 [12:55]

pokračovanie, prosíííííííííííím Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. DAlice
11.10.2012 [11:43]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!