Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Un Amor Real - 23. kapitola

03.01.2013 (07:45) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 3566×

Edward:

Stál som vonku a čakal, kedy príde. Bolo divné, že tu ešte nebol ani jeden z mojich bratov, ale moje sestry tu boli v celej svojej paráde. Musím uznať, že sú stále krásne, ale dnes si dali na sebe obzvlášť záležať. Pred reštauráciou zastala biela limuzína. Čože? Limuzína? Kto si už len tu vo Forks objednal limuzínu? Tipoval by som, že je toho schopná Alice, Rosalie alebo Jessica, ale všetky tri tu už dávno boli.

Prvý z nej vystúpil šofér v dokonale uhladenej uniforme a šiel otvoriť zadné dvere na svojej strane. To nemôže byť pravda. Omámene som stál a vdychoval vôňu mojej Belly. To ona prišla limuzínou, ale s kým? Dvere sa otvorili a vystúpil, teda za sebou vystúpili, moji bratia. Emmett prišiel k Belle z jednej strany a z druhej prišiel Jasper. Obaja jej nastavili svoje ramená a ona ich prijala. Čo to má, dopekla, znamenať? Ako to dokázali všetci traja predo mnou utajiť?

Alice! Určite v tom všetkom má prsty ona. Všetci traja prešli okolo mňa a mali skvelú náladu.

„Čau, braček, to čumíš na kočku medzi nami,“ zasmial sa Emmett a ešte ma potľapkal po ramene. Zavrčal som a nemo hľadel za troma chrbtami, ktoré vchádzajú dnu.

Musím však uznať, že mal úplnú pravdu, čumel som, slintal som a to doslova a do písmena. Bella mala na sebe prenádherné šaty, v ktorých vyzerala okúzľujúco. Mala dlhé svetložlté šaty, ktoré dole boli dúhovej farby s rozparkom. Pri chôdzi jej bolo vidieť ľavú nohu. Vrchná časť šiat bola na ramienka a holý chrbát. Stihol som ako správny chlap postrehnúť, že pod týmito šatami nemá podprsenku. Okamžite som sa otočil a šiel za Alice.

„Láskavo mi vysvetli, čo Bella robí s tými dvoma,“ rozkrikoval som sa po nej ako malom decku. Nedokázal som sa ovládať. Bol som rád, že tu nie je s nejakým chumajom, ale chcel som vedieť, ako sa dostala k týmto dvom.

„Bol by si radšej, keby tu bola s niekým iným?“ Nervózne si založila ruky v bok a poklepkávala s nohou.

„Nie, ale...“ Nedohovoril som, lebo mi svoj malý prst zabodla do hrude.

„Žiadne ale, buď rád, že sem išla s nimi, pretože inak by tu nebola. Upokoj sa a choď sa zabávať,“ zasmiala sa a odišla.

Mám sa zabávať? Ako sa mám zabávať. Za prvé - som tu sám. Za druhé - žena, ktorú milujem, je tu s mojimi bratmi. Otočil som sa, aby som našiel mojich bratov, ale tí dvaja boli u svojich polovičiek. Počkať! Ak oni sú tam, kde je potom Bella?

„Swanová toto, Swanová tamto. Prečo sa všetci točia okolo tej kravy. Čo má ona a ja nie? Keby nemala na seba tie fakt krásne šaty, dokonalý make-up a upravené vlasy, tak po nej ani pes neštekne. Za to ja som krásna stále. Doriti aj s ňou.“ Myšlienky Jessici ma vôbec neprekvapili. Závidí Belle všetko, dokonca aj meno. Je to zákerné dievča a mám pocit, že ju život bude ešte veľmi biť a uštedrí jej lekcie, ktoré horko ťažko zvládne. Čo ma však prekvapilo bol fakt, že ona vie, kde je Bella.

„Videla si Bellu?“ vypálil som na ňu svoju otázku. Najprv si ma celého premerala a začala slintať. Odporné.

„Edík, dnes je z teba hotový Cassanova. Nedáme tanec?“ Tá si nedá povedať. Pretočil som oči a zopakoval som jej moju otázku.

„Kde je Bella?“ Mykla ramenami, že nevie. V hlave som videl obraz vychádzajúcej Belly a Tylera na balkónik.

„Kam ideš? A čo ten tanec?“ kričala za mnou, ale to som ju nepočúval, pretože som chcel ísť za Bellou. Potreboval som vedieť, čo všetko tá hra s mojimi bratmi má znamenať.

Dvere na balkón boli otvorené a oni dvaja tam stáli a horlivo debatovali. Bella sa náramne bavila, smiala sa a pohadzovala prameňmi vlasov, akoby s ním flirtovala. Sem tam sa dotkla jeho ramena. Nemohol som na to pozerať, len nedávno bola moja, nedávno povedala, že ma miluje a teraz je tu s ním? Dotýka sa ho rukou, ktorá samá dotýkať mňa. Usmieva sa na neho úsmevom, ktorý má patriť mne. Ešte nech si dajú bozk a vyletím z kože, ale predtým ho prerazím. Bella sa zachvela od zimy a on jej chcel dať svoje sako. No určite, takto to začína stále. Bude jej obliekať svoje sako a potom ju pobozká. To nemôžem dopustiť.

„Prepáč, Tyler, že vyrušujem, ale niekto ťa zháňa dnu,“ povedal som mu, len čo som k nim prišiel. Bella na mňa pozrela a nechápala, čo tu chcem. No čo by som tu asi tak chcel. Nechcelo sa jej veriť, že niekto hľadá Tylera, a že práve ja som to mal prísť povedať. Bože, prečo ma dokáže prekuknúť.

„Bella, potom to dokončíme,“ povedal smerom k nej a venoval jej jeden úsmev. Aby som mu nevybil všetky zuby, potom mu do úsmevu nebude. Len čo som počul, že je dosť ďaleko, otočil som sa na ňu. Prevládla ma zlosť a prestal som sa kontrolovať.

„Čo to tu akože vyvádzaš? Prídeš s mojimi bratmi, ignoruješ ma celý čas. Nepozrieš na mňa, nepozdravíš sa mi, hlavná vec, že mi pred dvoma dňami povieš, že ma miluješ. Čo to je za hru?“ Môj monológ nebol možno najdlhší, ale bolo v ňom všetko, čo som mal na srdci.

„Nezvyšuj po mne hlas láskavo. Ja s tebou žiadnu hru nehrám. Jasper ma pozval na ples, pretože vedel, že inak by som sem nešla. Emmett sa to dozvedel a tiež chcel ísť, vraj prídeme v plnej paráde a bude sranda. Môj nápad to nebol.“ Pre zmenu začala kričať ona. Dobre, možno s bratmi má pravdu, ale čo tu robila s Tylerom. K tomu sama.

„A Tyler? Vidím, že si sa rýchlo dostala z nášho rozchodu. No čo som mohol aj iné čakať. Človek nikdy nebude milovať tak ako upír. Vaša láska sú len bezduché slová a nič viac.“ Čo to tu vlastne meliem za hlúposti. Ani jej nedávam priestor, aby mi to vysvetlila. Chcel som sa rýchlo ospravedlniť, ale to už chcela odísť. Bola riadne nabrúsená a ja som sa jej nečudoval. Povedal som jej hrozné veci. Ako som to mohol dopustiť. Dosť bolo teraz výčitiek, musím ju zastaviť skôr, ako odíde.

„Bell, stoj!“ skríkol som po nej.

„Nemáme si už viac čo povedať. Skončila som s tebou,“ povedala a ja som k nej pribehol a chytil ju za ramená. Otočil som si ju tvárou k sebe, tak, aby mi videla do očí.

„Prepáč, správal som sa ako totálny idiot. Nemal som takto na teba vyskočiť, ale zožierala ma žiarlivosť. Bella, ja ťa milujem najviac na svete...“

„Veď aj ja teba...“

„Neprerušuj ma, prosím ťa. Nedokázal som ťa vidieť s iným. Bál som sa, že ťa stratím úplne.“ Počkať! Čo to práve povedala? Počul som naozaj dobre? Mám pocit, že ma klame môj dokonalý sluch. Pozrel som na ňu a ona sa len opierala o múrik a na tvári mala snáď ten najkrajší úsmev, ktorý som od nej, kedy videl.

„Naozaj si povedala to, čo si povedala? Myslíš to vážne?“ pýtal som sa prekvapene a nevedel som, či sa mám usmiať alebo ostať vážny. Pomalým krokom prišla ku mne a chytila ma za ruku.

„Nevedela som, že upíra môže klamať sluch,“ zasmiala sa. „Áno, povedala som, že aj ja teba milujem. Nikdy som ťa neprestala milovať, Edward. Chcela som, ale nemohla som. Všade, kam som sa pozrela, si bol ty, vždy som ťa cítila pri sebe. Dokonca tvoja vôňa je v mojej izbe celé dni, akoby si tam tajne chodil,“ pozrela sa na mňa a otvorila ústa. „Počkať! Ty, ty si si dovolil prísť za mnou?“ skríkla a zabodla svoj malý prstík do mojej hrude. Začal som cúvať, pretože rozzúrená žena nie je veľmi dobré znamenie. Zodvihol som ruky na znak mieru.

„Ja som ťa len skontroloval, maximálne som ťa preniesol do postele. Prisahám, že vo všetkej počestnosti.“ Na chvíľu prestala do mňa pichať prstom a zastala. Pozrela mi do očí, akoby tam hľadala pravdivosť mojich slov.

„Pobozkaj ma,“ vdýchla a ja som celý skamenel. Neveriacky som sa na ňu pozeral. Čo to so mnou dnes je.

Najkrajšia žena ma žiada o bozk a ja tu stojím ako soľný stĺp. Bella si všimla, že sa k ničomu nemám, a tak si ma pritiahla bližšie za lem saka. Postavila sa na špičky, aby dosiahla na moje a pobozkala ma. Nepobozkala ma však ako muža, ktorého miluje, ale muža, ktorému odpustila. V tom bozku bolo všetko. Odpustenie, láska, vášeň a neskonalá túžba. Bozky som jej vracal s obrovskou radosťou. Pery mi horeli a telo sa chvelo nedočkavosťou. Túžil som dnes patriť jej. Dnes som vedel, že je ten správny čas odhodiť všetky zábrany.

„Nechce sa mi tam ísť,“ zašepkala pomedzi bozky, keď sa odtiahla po vzduch. V očiach mi zaiskrilo a úsmev nenechal na seba dlho čakať. Pobozkal som ju ešte raz a chytil za ruku.

„Vaše prianie je mi rozkazom, madam,“ povedal som a viedol som ju k limuzíne mojich bratov. Aspoň na niečo sú užitoční.

Otvoril som jej dvere a pomohol nastúpiť. Šoférovi som povedal adresu nášho domu. Vedel som, že dnes sa nikto nevráti a my budeme mať pre seba celý dom. Hneď, ako sa auto pohlo, ona sa ku mne prisunula bližšie a začala ma bozkávať. Rukou som jej prechádzal po obnaženom chrbte a ona tiež nezaostávala. Jednu ruku mi zaplietla do vlasov a druhou mi prechádzala po stehne, až na môj rozkrok. Pocítil som tlak v nohaviciach a jej to neušlo.

Odtiahla sa odo mňa a oblizla si peru. Vystrašene som na ňu hľadel, hádam to nechce tu a teraz. Naše prvé milovanie som si predstavoval úplne inak, vôbec nie v aute a hlavne nie, ak na prednom sedadle sedí cudzí chlap. K tomu všetkému si ten cudzí chlap predstavoval to, ako moja partnerka vyzerá v spodnej bielizni. Stále pozeral do spätného zrkadla a mňa to privádzalo do zúrivosti. Chytil som Belle ruku a kmitol očami k šoférovi.

„Láskavo sledujte cestu. Nie ste platený od toho, aby ste nás špehoval, ale od toho, aby sme sa bezpečne dostali tam, kam máme namierené,“ povedala úplne pokojne a ešte sa aj usmiala. Šofér na sucho prehltol, pretože vôbec nepočítal s tým, že práve ona bude mať pripomienky. Rátal s tým, že ja sa ozvem ako prvý, ale to sa sakramentsky splietol. Chytil som ju za ruku a usmieval som sa ako slniečko. Toto je moje dievča. Bol som hrdý ani neviem prečo.

„Môžem sa niečo opýtať?“ spýtal som sa. Nechcel som sa k tomu vracať, ale veľmi ma to zaujímalo. Len prikývla.

„Prečo si bola vlastne vonku s Tylerom?“ Bál som sa, že sa nahnevá alebo si nebodaj bude myslieť, že chcem kaziť túto chvíľu, ale skutočne som to chcel vedieť.

„Ty, ktorý vidíš do hlavy, nevieš, čo som tam robila?“ Pokrútil som hlavou, že nie. Zasmiala sa, ale pokračovala. „Hovorili sme o hudbe a o Jessice. Páči sa mu a chcel vedieť iba to, na akú pesničku by ju mal vziať tancovať. S Tylerom sa poznáme od detstva, bol to môj prvý kamarát v škôlke. Ale nechápem, prečo to nevieš,“ povedala a začala nad tým dumať.

„No ja som mal takú zlosť, tak strašne som žiarlil, že som ani nemal chuť pozerať vám do hlavy. Po ďalšie, z vnútra bol príliš veľký hluk a od tej zlosti som sa nevedel sústrediť len na vás dvoch,“ priznal som po pravde a ona sa na mňa oslňujúco usmiala a pobozkala. O pár minút sme boli pred našim domom a ja som ešte zaplatil šoférovi vysoké prepitné a vzal Bellu do domu. Len čo som zatvoril za nami vchodové dvere, sa na mňa pozrela vážnym pohľadom.

„Už žiadne tajomstvá. Sľubuješ?“ spýtala sa ma a ja som prikývol.

„Sľubujem,“ zašepkal som. Prisunula sa bližšie a silno ma objala. Ucítil som na krku jej lahodný dych, hladil som ju končekmi prstov po hebkých vlasoch, všetky zmysly som vnímal omamnou vôňou jej tela. Z jej blízkosti sa mi točila hlava.

Túžba po dotykoch, bozkoch, zaplavila celé moje telo. Vzal som jej tvár do dlaní, donútil som ju zdvihnúť hlavu ku mne, zľahka som prechádzal prstom po jej dokonalých perách, zastavil som sa a na chvíľu som sa na ňu pozeral. Zavrel som oči a potom som ju čo najnežnejšie pobozkal na jej ružové pery. Započul som, ako jej v hrudi srdce začalo divoko tĺcť, opatrne sa ku mne privinula a ja som stratil posledné zvyšky sebaovládania. Dychtivo som tlačil svoje ústa na jej. V kútiku duše som vedel, že by som to nemal robiť, mal by som prestať, ale nemohol som, nemohol som si pomôcť, nedokázal som sa zastaviť, nedokázal som sa odpútať od jej pier, od tých sladkých nežných pier, bolo to silnejšie ako ja. Všetko, čo som potreboval, bola Bella. Opatrne som ju vyhupol do svojej náruče a preniesol do mojej izby. Po celý čas sme sa neprestávali bozkávať. Pomaly som ju položil na posteľ. Nebránila sa, prsty mi zamotala do vlasov a ja som šalel. Môj mozog vypol a jediná vec, ktorá sa mi honila v hlave, bola ako rýchlo z nej strhnem šaty a urobím ju navždy mojou.

„Milujem ťa, Bella,“ zašepkal som jej do ucha. Skláňal som sa nad ňou a ruky som mal natiahnuté, aby ju moje telo nechladilo. Bozkával som ju na brade, tvári, viečkach, čele, perách... Potom sa však niečo stalo. Bella celá stuhla.

„Prepáč,“ zamumlal som a sklopil som oči. Hneval som sa na seba a pomaly začínal byť frustrovaný, pretože sa všetka moja sebakontrola zrútila do prachu jediným bozkom, pretože som sa na ňu tak hrubo vrhol a pretože ona...

„Nie, Edward, nemusíš sa ospravedlňovať.“ Lapala do dychu. „Ja len, že...“ Stíchla. Zahryzla si do pery a očami blúdila po celej izbe. Niečo ju trápilo. Zapozeral som sa na ňu a vyčkával. Stále pozerala po izbe a začervenala sa, keď znovu tichučko prehovorila.

„Pamätáš, keď som počula váš rozhovor s Alice, že som človek a môžeš mi ublížiť. Mysleli ste toto... Vlastne pri tomto?“ spýtala sa, no do očí mi nepozrela.

„Áno, hovorili sme o tomto. Vieš, si príliš krehká, príliš rozbitná...“ Nedokončil som, pretože v očiach mala zdesenie. „Ale neublížil by som ti. Len musím byť opatrnejší, ale ak nechceš...“ Opäť sa vydesila.

„Nie, nie, ja chcem,“ zašepkala a jemne si ma pritiahla a ruky obmotala okolo môjho krku. Pozerala na mňa s toľkou láskou. Jej oči nežneli, teda ak to bolo viac možné. Na viac som už nečakal a pobozkal som ju.

Bozky mi vracala s rovnakou vrúcnosťou, jej jemné dlane mi pomaly kĺzali po chrbte. Vychutnával som si každý dotyk, každý bozk, každý závan jej sladkého dychu, ktorý ma šteklil na mojej tvári, ale stále som udržiaval tú istú vzdialenosť medzi našimi telami. Opatrne zašla rukami pod moju košeľu. Jej dotyk skoro pálil, keď ma hladila na mojej studenej koži. Pomaly mi rozopla košeľu, chodila opatrne prstami po mojej hrudi, mojom chrbte. Cítil som, že po mne prechádzajú zimomriavky. Napriamil som sa a vyzliekol som si ju zo seba a hodil vedľa postele. Jej srdce prestalo na okamih biť, bál som sa, že omdlie, ale potom sa rozbehlo šialeným tempom. Usmial som sa.

Je proste úchvatná, pomyslel som si.

Pozeral som na ňu. Jej hruď sa každým nádychom prudko dvíhala. Sledoval som jej dokonalú tvár, jej krásne hlboké hnedé oči, zvodné pery, nežnú alabastrovú pleť, jemné hebké vlasy pohodené na bielom vankúši. Bella je moje slnko, ktoré ma vedie temnotou môjho bytia. Jednou rukou som obchádzal kontúry jej dokonalého tela. Pomaly som prešiel z jej pier na jej krk, na kľúčnu kosť, jemne som priložil hlavu k hrudi a počúval jej srdce, ktoré bilo stále splašene. Potom jej začal sťahovať šaty. Pozrel som jej do očí, bál som sa jej reakcie nad mojou opovážlivosťou, ale oči mala zatvorené, na tvári mali červeň a jej telo bolo uvoľnené.

„Si príliš krásna, príliš dokonalá, príliš sladká,“ šepkal som jej do tváre a ona sa usmievala.

Opäť som sa sklonil k jej koži, ktorá je jemná ako zamat. Bozkával som každý odhalený kúsok jej tela. Opatrne som sa jej dotýkal a jej šaty som konečne dal dole. Odhalil som tak celé jej telo, v celej jej nádhere a mne sa zatajil dych, zatočila sa mi hlava, túžba mnou prechádzala od korienkov vlasov po končeky prstov. Privádzalo ma to do šialenstva. Bola ešte krajšia, ak sa to vôbec dá. Prsty, ruky sa mi chveli a ja som sa odvážil obkresliť jej kontúry pŕs.

Ticho zavzdychala, zadíval som sa do jej okúzľujúcich rysov tváre, do jej hlbokých jasných očí a pomaly som sa vrátil jej nežným perám. Spojil som ich v bozku a jej ruky sa ovinuli okolo môjho studeného tela a začala si ma k sebe viac priťahovať. Nie žeby som nebol silnejší, ale moja sila bola preč. Odzbrojila ma, nedokázal som tomu odolať. Kto by dokázal vzdorovať niečomu tak neodolateľnému? Opatrne som sa k nej približoval, vedel som, že ju moje telo bude chladiť, ale to jej očividne nevadilo. Ako náhle sa naše telá stretli, zachvela sa a ja som sa odtiahol. No len trochu, pretože mi to viac jej ruky nedovolili.

„To nebolo zimou, láska,“ zašepkala a ja som sa k nej vrátil. Jej mäkké pery sa o mňa obtreli. Prechádzala mnou vlna vzrušenia. Pevne som si ju k sebe tisol, jej krehké telo sa v mojom náručí strácalo. Dotýkal som sa jej kože a skoro neveril, že je skutočná. Stále som mal pocit, že je to len krásny prelud, ktorý sa môže každou chvíľou rozplynúť. No ja sa nechcem prebudiť. Nechcem sa nikdy prebudiť...

Jej ruky opatrne prešli k opasku mojich nohavíc, opatrne povolila gombík a rozpla zips. Pomohol som jej ich dať dole. Trochu sa odtiahla a placho sa na mňa usmiala. Chvejúcou rukou začala prechádzať po mojej pýche. Hladila ju, celou dlaňou ju objala a ja som privrel oči a nechal som sa unášať tým pocitom. Tým dotykom, tou svojou malou rúčkou ma hladila tak nežne, tak neskúsene a pri tom tak, že som čakal, že to už nevydržím. Moje ruky začali putovať po jej tele a ja som si uvedomil, že sme obaja nahí. Neviem, kedy sa to stalo a ako sme sa k tomu tak rýchlo prepracovali, ale nemienil som sa nad tým dlho zamýšľať. Bozkával som ju všade, snažil som sa zapamätať si každý záhyb jej tela. Vtesať si ho do pamäte. Každá časť môjho tela kričala jej meno.

„Milujem ťa,“ šepkali sme si tie dve slová vždy, keď sme sa na okamih od seba vzdialili. Chveli sme sa, prerývane dýchali. Pevne sme sa k sebe tisli a naše bozky, dotyky sa stávali stále naliehavejšími. Rozhodol som sa prelomiť posledné milimetre, ktoré nás od seba delili. Už som to viac nedokázal vydržať.

Pozrel som sa ňu a v očiach som mal bolesť, pretože som vedel, že ju to zabolí. No ona ma pohladila po tvári a prikývla. Videla mi do hlavy, do mojej duše. Nakoniec som sa odhodlal, keď som spojil naše pery v bozk, tak som zároveň spojil aj naše telá v jedno. Odovzdali sme sa jeden druhému. Navždy. Milovali sme sa, vnímali sme sa každou časťou svojich roztúžených tiel. Zaplavil ma doteraz nepoznaný pocit šťastia, o ktorom som si ani na jednu sekundu môjho života, mojej existencie nedovolil tvrdiť, že bude taká nádherná a dokonalá. To všetko som spoznal vďaka jednej jedinej osobe. Vďaka mojej Bells, ktorá bola mojím slnkom. Je moja prítomnosť, je moja budúcnosť. Milujem ju, nezáleží na tom, čo sa stane zajtra, za týždeň, za mesiac, či rok... Vždy ju budem milovať.

Čas pre nás dvoch prestal existovať. Hlava sa mi točila, lietal som v oblakoch, všetky moje myšlienky boli zmätené, až na jednu. Bol som si úplne istý, že nikdy nebudem milovať nikoho iného ako ju. Ona je mojou druhou polovicou. Mojou neoddeliteľnou súčasťou bytia. Nikdy som nebol úplný, bez nej som bol ničím...

Unavene sa schúlila v mojom náručí, hlavu mala opretú o moju hruď. Pevne som ju objímal oboma rukami a dlaňami som ju hladil po vlasoch. Všade vládlo ticho, a tak som mohol počúvať jej už teraz pokojný tlkot srdca. Moja Bella, navždy iba moja. Ako nádherne a neskutočne to znie. Pritiahol som si ju ešte bližšie a odhrnul som jej z tváre neposlušný pramienok vlasov, ktorý bránil výhľadu do jej tváre.

„Milujem ťa, milujem ťa. Vždy ťa budem milovať a navždy budeme len ty a ja,“ šepkal som jej do vlasov a jej oči sa pomaly otvorili. Pozerala na mňa s toľkou láskou, ktorú sme k sebe cítili. Obaja sme sa milovali rovnako.

„Navždy,“ povedala z posledných síl a opäť si zaborila tvár do mojej hrude.

Držal som ju v náručí a bol to ten najkrajší pocit na svete. Nič sa mu nemohlo vyrovnať. Vnímal som ju celú. Jej omamnú vôňu, pravidelný dych, ktorý ma šteklil na krku. Vyzerala kúzelne, na tvári mala najroztomilejší a najkúzelnejší úsmev a k tomu všetkému jej blažený výraz. Kým ona spala, ja som si ukladal každú spomienku tejto noci. Nikdy nezabudnem... 

V úvode chcem všetkým popriať šťastný Nový rok, aby ten nový bol lepší a úspešnejší ako ten starý. :)

Tiež ďakujem za vaše hlasy v naj poviedke mesiac december. Bez vás by som nebola na nádhernom 6. mieste. Ďakujem veľmi pekne. A v neposlednom rade ďakujem za komentáre. 

Teraz však zlá správa. :( Ďalšia kapitola mojej a vašej poviedky UAR bude posledná. Dúfam, že mi ostanete verné a prídete sa s touto poviedkou rozlúčiť. :) 

Vaša 9moncici9

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Un Amor Real - 23. kapitola: