Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Un Amor Real - 22. kapitola


Un Amor Real - 22. kapitola„Nikdy, rozumieš, nikdy by som ti neublížil. Nikto z mojej rodiny. Bella, nedokázal by som ti ublížiť. Príliš ťa milujem, aby som ti skrivil čo i len jediný vlas na hlave. Dal som ti niekedy dôvod na to, aby si si myslela, že ti chcem ublížiť?“

Edward:

Prečo musí každý na ňu pozerať? To tu nie je dosť iných dievčat? Prečo práve ona musí byť hneď zrána stredobodom pozornosti. Vôbec sa mi to nepáčilo, k tomu všetkému som mal taký zlý pocit, že moja sestra Alice niečo kuje za mojím chrbtom.

Hneď, ako prišla Bella, tak si spomenula, že s ňou chce niečo dôležité prebrať a potom si začala pospevovať nejaký nový hit od neznámej speváčky. Šla s Bellou do riaditeľne a ja som sa vybral do triedy. Preklínal som túto hodinu, pretože som musel sedieť vedľa Jessici a pritom pozerať na Bellu. Ktorá na potvoru sedí vedľa toho pankharta. Tesne pred zazvoním vošla do triedy a pozrela na mňa. Chcel som sa na ňu usmiať, lebo som videl, že na parkovisku sa tvárila divne, keď zbadala môj namosúrený pohľad, ktorý však nepatril jej. Na ňu by som sa nedokázal pozerať škaredo, nikdy. Teraz som úsmev opäť nedokázal vyčarovať. Mike sa rozhodol Bellu pozvať na ples a ja som sa bál toho najhoršieho, že povie áno.

Ona ma však prekvapila a odmietla. Ako som si mohol myslieť, že by súhlasila. Predsa ho nemá rada, to je nad slnko jasné. Už-už som chcel od radosti skákať, ale schladila ma, keď povedala, že ona už má doprovod. Koho? Kto ju stihol pozvať na ples? Prečo prijala pozvanie? Dúfal som, v hĺbke duše som dúfal, že možno pôjdeme spolu. Dúfal som, že do plesu sa možno budeme aspoň priateliť, ale zmýlil som sa. Trochu sa mi zlepšila nálada aspoň tým, že jej budem pomáhať s plesom. Mala pravdu, musím poďakovať Alice, keby nebolo jej, tak by som s Bellou nemohol byť. Alice je proste génius s veľkým G.

„S kým ideš na ples?“ šepla vedľa mňa svoju otázku Jessica a tým ma dostala z premýšľania.

„Sám,“ zahundral som bez toho, aby som sa na ňu pozrel. Ani v najhoršom sne by som ju nepozval, i keď v to dúfala.

„Nemusíš ísť sám. Zatiaľ ma nikto nepozval,“ zasmiala sa. Nečudujem sa, pretože kto by s takou semetrikou aj chcel ísť. Radšej tam pôjdem sám, ako v jej spoločnosti.

„Jessica, ja s tebou na ten ples nepôjdem. Prepáč,“ ospravedlnil som sa jej len zo slušnosti, nie preto, že som to tak cítil.

V duchu mi začala nadávať a preklínať ma. Išla mi tým na nervy, nedokázala pochopiť ako som si mohol dovoliť odmietnuť práve ju. Snažil som sa sústrediť na Bellu a jej myšlienky, aby som zistil, kto je ten šťastlivec, s ktorým ide na ples. Na druhej strane som dúfal, že keď sa mi dostane do rúk, tak neodíde bez ujmy na zdraví.

Celý deň v škole bol príšerný, asi sto pozvaní na ples a ani jedno nie od Belly. Po celý čas som nedokázal zistiť nič o jej partnerovi. Nemyslela na to ani ona, ani žiaden chlapec, takže som mohol iba tipovať.

„Ideme?“ prehovorila za mojím chrbtom Bella. Otočil som sa a mal som chuť opäť ochutnať tie sladké ružové pery, ktoré zdobil lesk na pery.

„Môžeme,“ odpovedal som a chcel som jej otvoriť dvere na spolujazdcovej strane, ale predbehla ma. Sadla do auta a hlavu otočila von z okna. Povzdychol som si, načo zareagovala.

„Ak ťa to obťažuje, tak môžem ísť na nákupy aj sama,“ povedala rázne.

„Nie, vôbec ma to neobťažuje, len... Ale nič,“ nedopovedal som. Čo som jej mal povedať? Mal som povedať ako strašne ju milujem, ako ťažko sa mi sedí vedľa nej a mám čo robiť, aby som ju nevybozkával? Prvé, čo by urobila, by bol útek. Možno krik a hádka.

„Len?“ pozrela konečne na mňa.

„Nič, kam vlastne ideme? Akú výzdobu plánuješ? Kde sa to bude konať?“ Chcel som to zahovoriť, ale jej sa to veľmi nepáčilo, no neriešila to. Začala premýšľať nad výzdobou a tým, čo všetko treba kúpiť.

„Bude sa to konať v reštaurácii u Toma, Charlie to vybavil za pár dolárov a tiež zabezpečil hudbu. Bude hrať syn jeho známeho, čo znamená, že na výzdobu máme viac peňazí. Premýšľala som, dať všetko do bielej farby, k tomu niečo modré, aby to malo nádych zimy. Potrebujeme vyrobiť veľa hviezd, ktoré chcem povešať na strop, k tomu nejaké vločky. Na stoly strieborné obrusy, aby to vynikalo, ale budeme tam musieť dneska ísť a všetko začať pripravovať. Ostávajú dva dni a roboty je ako na kostole,“ povzdychla si. Chcela to mať dokonalé a ja som vedel, že to určite dokáže.

„Takže, prvá zastávka budú obchody, kúpime všetko potrebné a potom pôjdeme k Tomovi a všetko pripravíme. Zvládneme to, neboj sa, Bells,“ upokojoval som ju a neuvážene som ju pohladil po ruke. Skamenela a strelila po mne pohľadom.

„Prepáč, zvyk,“ ospravedlnil som sa rýchlosťou blesku. Ruku som automaticky stiahol. Viac sme spolu nerozprávali. Začala počítať od jednej až po sto a zase naspäť. Niečo predo mnou tajila a mňa zožierala zvedavosť. Chcel som sa na to opýtať, ale vedel som, že to bude zbytočné. O chvíľu sme parkovali pred malým obchodom, v ktorom chcela nakúpiť všetko potrebné.

„Hneď som tu. Idem po škatule, len skontrolujem, či na niečo nezabudli,“ povedala a už jej nebolo. Hádam sa nechce sama ťahať so škatuľami. Vystúpil som z auta a šiel za ňou. Stála pri pulte a kontrolovala obsah škatúľ, či je tam skutočne všetko. Potom vybrala peniaze a zaplatila predavačke. Vzal som jej tri škatule a jej som nechal dve tašky, ktoré som uznal za vhodné, že dokáže uniesť. Naložil som to do kufra a tašky sme dali dozadu.

„Zvládla by som to aj sama,“ zahundrala popod nos. Bola rozkošná, keď sa čertila. Vždy sa jej urobila vráska nad nosom a mne to prišlo tak nejako sexy.

„Ja viem, ale chcel som byť užitočný.“ Naozaj som chcel byť užitočný, akoby to vyzeralo, že ona sa vláči s ťažkými vecami a ja si sedím na zadku. Naštartoval som auto smer reštaurácia.

„Už si niekoho pozval na ples?“ spýtala sa po chvíli a prelomila to trápne ticho, ktoré medzi nami vládlo. Niekedy sme dokázali rozprávať celé hodiny a teraz ledva nájdeme spoločnú reč. Bol som rád, že chce so mnou rozprávať, i keď ma mrzelo, že práve o tejto téme.

„Nie. Nie som taký rýchly ako ty.“ Nemohol som si odpustiť poznámku, ktorá sa jej vôbec nepáčila. Miesto jej odpovede, ktorá by prišla každú chvíľu, som pokračoval. „Chcel som, plánoval som, teda... Myslel som, že tam pôjdeme spolu, ale ty už si zadaná.“ Bolo ťažké to povedať, ale už jej nechcem klamať v ničom, chcem, aby vedela všetko a najmä pravdu.

„Po tom všetkom si chcel ísť so mnou? Myslel si si, že s tebou budem chcieť ísť? Ako si si to predstavoval?“ spýtala sa ma to prekvapivo pokojným hlasom. Vlastne po celý čas bola milá, vôbec sa so mnou nehádala. Bol som za to vďačný.

„Bella, mňa to, čo sa stalo, veľmi mrzí. Pokúšal som sa ti to vysvetliť, povedať ti pravdu, ale nechcela si ma počúvať. Samozrejme, že ti to nevyčítam, mala si úplné právo sa nahnevať, opustiť ma. No ver, že som to neplánoval, teda plánoval som svoju premenu. Ale nikdy som neplánoval ti ublížiť. Zamiloval som sa do teba. Bože, tak veľmi ma to mrzí, naozaj som len túžil po láske. Nikdy som nezažil pocit, ktorý som cítil pri tebe. Nikdy ma dievča nemilovalo pre moje vnútro, žiadna ma nepoznala. Ty si bola iná, ty si iná! Si výnimočná. Snáď miliónkrát som ti to chcel povedať, ale bál som sa,“ hovoril som od srdca. Nechcel som o tom pôvodne hovoriť, ale nedala mi na výber. Po celý čas ma počúvala, neprehovorila a miestami som mal pocit, že ani nedýcha.

„Nehovorím, že som zabudla, je ťažké zabudnúť na klamstvo. Najmä ak mi klamala osoba, ktorú milujem. Na druhej strane som ti odpustila. Teraz chápem tvoje počínanie, ale nemôžem ti sľúbiť, že niekedy zabudnem. K tomu mám pocit, že ťa vôbec nepoznám a nič o tebe skutočne neviem. Tiež nezabúdaj na fakt, že v deň, keď som sa dozvedela o tom, ako skutočne vyzeráš, tak som sa dozvedela aj o tom, že si upír. Čo si myslíš, ako som sa asi cítila? Prvé, čo ma napadlo je, že ma chceš zabiť.“

Šokovali ma na jej slovách hneď dve veci. Povedala, že ma miluje. Teda nepovedala to priamo, ale povedala to v prítomnom čase, nie v minulom. Tak toto ma skutočne potešilo. Ak by ma nemilovala, tak by to povedala v minulom čase a nie v prítomnom. Druhá vec, ktorá ma šokovala a veľmi nahnevala. Ona povedala slovo zabiť? Skočil som prudko na brzdu, pretože toto ma dostalo. Otočil som sa k nej tvárou.

„Nikdy, rozumieš, nikdy by som ti neublížil. Nikto z mojej rodiny. Bella, nedokázal by som ti ublížiť. Príliš ťa milujem, aby som ti skrivil čo i len jediný vlas na hlave. Dal som ti niekedy dôvod nato, aby si si myslela, že ti chcem ublížiť?“ Musel som sa kontrolovať, ale začínal som pociťovať hnev. Nevedel som, či je oprávnený, ale cítil som ho. Nikto z mojej rodiny jej nedal dôvod si to myslieť. Prečo na niečo také vôbec pomyslela.

„Nedal, práve to, že nie. Ako by si reagoval na mojom mieste? Skočil by si mi od radosti okolo krku? Povedal mi, že to je dobré? Nie, tiež by ťa to vyľakalo. Ja ako sprostá krava som sa tešila, že prídeš, že budeme konečne spolu, chýbal si mi. Chcela som ťa iba prekvapiť a preto som sa trepala k vám. Miesto sladkých slov a bozkov som zistila, kto v skutočnosti si. Cítila som sa podvedená, pretože si prvý človek, teda upír, ktorému som verila. Dokelu, Edward, bála som sa ťa, čo si čakal?“ Teraz už kričala a v jej hlase bolo počuť známky začínajúceho plaču. Chcel som ju objať, túžil som ju silno zovrieť v náručí a upokojiť. Načiahol som sa, že to urobím, ale ona ma zastavila.

„Nedotýkaj sa ma,“ skríkla a už sa naplno rozplakala. Odignoroval som jej žiadosť a majetnícky som si ju pritiahol k sebe a posadil na nohy.

„Prepáč, prosím ťa, odpusť mi všetku bolesť, ktorú som ti svojim neuváženým správaním spôsobil. Vo všetkom máš pravdu. Konal by som rovnako. Zlatko, neplač. Trhá mi srdce, keď ťa vidím takto.“ Snažil som sa ju kolísať v náručí. Zaborila hlavu do mojej bundy a plakala. Hladil som ju po vlasoch, ale nemalo to žiadny účinok. Len čo pocítila môj dotyk, tak sa rozplakala ešte viac. 

Po asi ďalších desiatich minútach sa prestala chvieť, bral som to tak, že sa trochu upokojila. Už ani nepoťahovala nosom a jej slzy mi už nezmáčali tvár. Trochu sa odo mňa odtiahla a ja som bol ako na tŕňoch, čo príde.

„Ideme k Tomovi. Dáme si spolu neskorší obed a ty mi povieš o sebe viac. Všetko, žiadne klamstvá! Rozumieš?“ Čakal som všetko, ale toto určite nie. Znamenalo to pre mňa nádej, možno nový začiatok. Usmial som sa na ňu a prikývol.

K Tomovi sme došli už ani nie za päť minút. Bella išla dnu a ja som zatiaľ ponosil potrebné veci do vnútra. Sedela pri stole a čakala na jedlo, ktoré nám objednala. Bolo mi jedno, čo vybrala, lebo sa v tom aj tak len párkrát prehrabem, niečo zakusnem a nechám to tak. Posadil som sa oproti nej a položil otázku ako prvý.

„Čo o mne chceš vedieť?“ Chvíľu premýšľala, čo ju zaujíma asi najviac. V hlave jej behala jedna otázka za druhou. Medzi tým nám stihli doniesť jedlo.

„Ako to, že môžeš jesť. Chápeš, normálne jedlo,“ položila svoju otázku a nabrala si z taniera prvé sústo cestovín.

„Ja som napoly človek a napoly upír. To znamená, že potrebujem aj ľudské jedlo, ale aj krv. Mojej rodine jedlo nevonia a ani nechutí.“ Premýšľala ako to je možné, a tak som vedel, na čo jej mám odpovedať. Hovorím, že čítanie myšlienok má aj svoje výhody.

„Narodil som sa ľudskej žene. Môj otec bol upír a zamiloval sa do mojej matky. Ona vedela, kto alebo čím je môj otec a napriek tomu ho milovala. Vedela, žeby jej nikdy neublížil. Pri pôrode však zomrela a otec to nezvládol. Od toho dňa vyrastám s Esme a Carlisleom. Carlisle je vlastne stvoriteľom všetkých. Nikto z nich si takýto život nevybral, všetci umierali a on ich zachránil.“ Bella hltala každé moje slovo, miestami aj zabudla, že pred sebou má jedlo.

„Koľko máš vlastne rokov? Si aj človek, takže normálne starneš? Môžeš mať deti? Umrieť?“ Chcel som oddialiť svoju odpoveď, a tak som napil vody pred sebou.

„Prestal som starnúť v sedemnástich, čiže zomrieť nemôžem. Deti môžem mať, ale nikdy by som nemohol vystaviť milovanú osobu takému riziku. To však neznamená, že deti nemám rád a netúžim po nich.“ Schválne som sa vyhol odpovedi na to, koľko mám rokov. Ona je však príliš bystrá a založila si ruky na hrudi a oprela sa o stoličku. Konečne mi pripadala uvoľnená.

„A tvoj vek? Len mi nepovedz, že sedemnásť. Chcem skutočný vek,“ povedala vážne, ale kútiky pier jej trochu ťahalo do úsmevu.

„Stosedem,“ šepol som a ona sa zasmiala. Mala byť šokovaná, ale ona sa smiala.

„Na svoj vyzeráš naozaj zachovalo,“ povedala a v hlave si ma predstavovala ako zarastám pavučinou. Poklepal som si na hlavu a jej líca zružoveli.

„Prepáč,“ pípla, ale neprestala sa smiať. Ešte chvíľu sme sedeli, kým všetko nedojedla. Potom mi zadala prácu, aby som popremiestňoval všetky stoly. Povedala mi, akú má predstavu a ja som sa do toho pustil. Bella zatiaľ vyrábala hviezdy, snehové vločky a prevliekala to na silon. Kým som ja, asi trikrát, premiestňoval stoly hore - dole, tak ona sa snažila vyliezť na rebrík a povešať ozdoby, aby videla ako to bude vyzerať.

„Ja to urobím, nelez hore,“ varoval som ju, ale bolo neskoro.

Neudržala balans a letela z rebríka. Rýchlo som sa premiestnil a našťastie mi spadla do náruče. Prekvapene klipkala očami a lapala po dychu. Pozerala mi do očí a ja som dostal neuveriteľnú chuť ju pobozkať. Po ktorý krát už? Neviem, prestal som to rátať. Z ničoho-nič ma pohladila po líci, už som sa chcel ozvať. No len čo som otvoril ústa, tak mi na ne položila svoj ukazovák. Pomaly mi ním obkreslila pery a svoj pohľad presunula z mojich očí na pery.

Stál som úplne nehybne, ale napriek tomu som ju pevne držal na rukách. Cítil som ako moje telo začína pomaly vibrovať, roztápalo sa pod jej dotykom. Mať ju takto blízko, cítiť jej dych na mojej tvári, ma zbavovalo rozumu. Mohla by si v tejto chvíli so mnou robiť, čo by len chcela. Nebránil by som sa. Začala sa ku mne pomaly nakláňať, privrel som oči a čakal na pohladenie jej sladkých pier.

„Mládež, netreba vám pomôcť?“ zakričal zozadu Tom a tým prerušil túto dokonalú chvíľu. Zavrčal som, čo prebralo aj Bellu. Začala sa metať v mojom náručí, aby som ju pustil. Nerád, ale urobil som to.

„Kde sme skončili?“ Pokúsila sa zahovoriť to, čo sa skoro stalo. Bez slova som sa začal štverať na rebrík, pretože som nemal k tomu, čo povedať. No mal by som, ale predsa sa nebudem správať majetnícky a nevrhnem sa na jej pery. Akoby to už len vyzeralo, že sa na ne lačne prisajem. Schytal by som jednu sprava a druhú zľava. Domov by som šiel so sklopenými ušami. Bol som nahnevaný na Toma a to malo za následok moju neuváženú otázku.

„S kým ideš na ples?“ vypálil som na ňu. Samozrejme, že ma to zaujímalo. Vŕtalo mi to v hlave po celú dobu, ale chcel som, aby na to myslela. Teraz som sa to však opýtal bez zbytočných okolkov.

„S partnerom,“ zachichúňala sa spod rebríka. Pozrel som na ňu a spravil grimasu typu, že ha ha.

„No nehovor. Kto je ten šťastný?“ doberal som si ju a dúfal, že mi to povie. Potom sa bude treba len nenápadne vytratiť a odtrhnúť dotyčnému hlavu.

„Nemusí ťa to trápiť. Nepoviem ti to, dozvieš sa to v pravý čas. No poviem ti, že je z našej školy. Je krásny, každá sa za ním otočí a každá by ho chcela. No ty to nie si,“ zasmiala sa a ja som mal chuť po nej hodiť papierovú hviezdu. Nič iné by som po nej nehodil, aby som jej neublížil. Nechápem, prečo s tým robí také tajnosti a k tomu sa na mne dobre zabáva. Asi jej vážne robí radosť ma trápiť a naťahovať. No mne sa to nepáčilo.

Mal som z toho všetkého neskutočne zlý pocit. Ešte pred pár minútami som lietal v oblakoch a teraz som padol dosť tvrdo na zem. Nie sám, ale akoby ma z nich práve ona zhodila. Najviac ma urážalo, že sa na tom smeje. Je smiešne, že tam ide s iným? Nemá ani toľko odvahy, aby mi povedala o koho ide. V aute povie, že ma miluje a teraz toto. Nedokázal som sa na ňu pozrieť, nedokázal som viac pozerať do jej očí, v ktorých hrali iskričky škodoradosti. Dokonca som sa jej už ani nemal chuť pozrieť do hlavy.

Moju žiarlivosť nahradil hnev, ale ja si počkám a zistím, o koho ide... 



 Viem, že je to už otrepaná fráza, ale nemôžem nepoďakovať za váš záujem a komentáre. Je obdivuhodné, ako sa moja poviedka páči ľuďom. Pri prvej kapitole mi nenapadlo, že to niekto vôbec bude čítať. Vy ste ma neskutočne potešili. Miestami som dojatá z vašich slov. 

Bola tu otázka, či poviedka končí. Je to bohužiaľ tak. Toto je už 22. kapitola a nám ostávajú už len tri kapitoly. Finišujeme, ale nebuďte smutný. Mám pre vás novú poviedku, na ktorej pracujem. Začnem ju vydávať hneď, ako skončí Un Amor Real. 

Vaša 9moncici9 :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Un Amor Real - 22. kapitola:

 1 2   Další »
15. Ivka77
01.01.2013 [22:47]

Ivka77Cica,
prepáč, že tak neskoro, ale včera bol Silvester a to je pohárik sem a druhý tam a už som nebola schopná. Kapitolka sa mi páčila, ale to je už asi otrepaná fráza. Budem si musieť nájsť nejakú lepšiu.

Sama dobre vieš, že milujem, ak je Edward ľudský. Takže človek a poloupír u mňa vždy vedie. Rovnako zbožňujem, keď žiarli. Vtedy je taký rozkošný. Ty mi v tejto poviedke ponúkaš z každého trochu. No radosť čítať.

Heh, no Jessica ma pobavila. To je zlatíčko, že ho pozvala. Ale najviac ma pobavili jeho myšlienkové pochody. Semetrika je krásne pomenovanie. Presné a výstižné. Budem si ho musieť zapamätať. Na druhej strane oceňujem, že bol k nej aj tak relatívne milý. Za každých okolností gentleman. Aj to môžem.

Čo sa týka Belly, ehm... nakopať do zadku by už nechcela. Veď je na chudáčika stále taká zlá. On by jej zniesol modré z neba a ona sa správa ako... hovädzí dobytok na päť. Môže byť len rada, že je z nej stále celý paf. Lebo každý normálny chlap by sa na ňu už vyflákol. Ok ja viem. Klamal jej a bla bla bla. Ale zase ona si to tiež predstavuje ako hurvínek válku. Nemohol na ňu vyblafnúť pravdu, kým sa poriadne nepoznali. Jo krivdím jej, ale má si vážiť, čo má a nie byť ešte nahnevaná.

Zlato, krásna poviedka a ja sa veľmi teším na ďalší diel. Rovnako ako na ďalšiu poviedku, ktorej názov si síce ešte neprezradila, ale aspoň viem, že na nej poctivo pracuješ.
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

14. MyLS
01.01.2013 [19:52]

MyLSpěkné...

13. martty555
01.01.2013 [17:39]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12. NeliQ
01.01.2013 [16:38]

NeliQ Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon No dúfam, že to predsa len bude edward, s kým pôjde na ples :)

11. Pegi
01.01.2013 [13:28]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10. marcela
01.01.2013 [10:58]

Nádhera.Nádhera.Nádhera. Emoticon Emoticon Emoticon

9. lala19941
31.12.2012 [23:53]

Skvelá kapitolka, som veľmi zvedavá na pokračovanie, tak piš prosíím rýchlo dalej Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

31.12.2012 [21:42]

kiki1Tak doufám, že tím "partnerem na ples" Bella myslela Edwarda a jen ho chce potrápit. No, on se teď bude děsit toho, kdo ten neznámý asi je a pak bude mile překvapen. Už se moc těším na jeho reakci. Emoticon A při přípravě plesu se pěkně zblíží a všechno zase bude ok. Alice to dobře vymyslela. Emoticon Jen škoda, že už zbývají jenom tři kapitoly. Emoticon Ale moc se těším na tvoji novou povídku. Emoticon
Moc hezká kapitolka. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
A gratuluju k umístění, zasloužíš si to. Emoticon Přeju veselého Silvestra a šťastný vstup do nového roku. Emoticon Emoticon

7. viki
31.12.2012 [21:40]

Hezký !

6. DAlice
31.12.2012 [20:48]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!