Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » U Osamelého kojota - 7. kapitola (Let)

U Osamelého kojota - 7. kapitola (Let) Upíri, ktorí stoja po Edwardovom boku, nie sú, predsa len, takí neškodní, ako sa na prvý pohľad zdá...

 

Na letisku v New Yorku sa k nám pripojila nízka upírka so svalnatejšou postavou a oranžovými zapletanými copíkmi na hlave.

„Ahoj, ja som Freya,“ podala mi ruku a ja som ju ochotne prijala.

„Bella,“ usmiala som sa.

„Rada ťa konečne spoznávam, Edward mi o tebe veľa rozprával,“ povedala nadšene a očkom mrkla po Edwardovi.

„Naozaj?“ podozrievavo som si ho premerala a v duchu si hovorila, že sa ho na to musím pri najbližšej príležitosti opýtať.

„Ako bolo na rande?“ Pripojila sa k nám Maura a chytila Freyu za ruku.

„Povedzme, že let do Paríža mi prišiel vhod,“ zasmiala sa a copíky jej poletovali okolo okrúhlej tváre.

„Viem si predstaviť,“ pridal sa Rayen s hurónskym smiechom, ktorý bol príliš nákazlivý, aby zostala moja tvár neutrálna.

Po ceste do lietadla sa ku mne pripojil Lewis a s úsmevom ma odprevádzal. Nechápavo som pozrela za seba na Edwarda a on len perami naznačil slovo: Potom. Prikývla som sa a pripísala si Lewisa na zoznam otázok.

V lietadle si chcel vymeniť s Edwardom miesto, no nakoniec ho presvedčil fakt, že sa musíme s Edwardom ešte porozprávať o jeho pláne.

„Čo to bolo?“ opýtala som sa Edwarda, keď sme sa usadili.

„Chce ťa chrániť,“ odpovedal a oprel sa do sedadla.

„Nepotrebujem ochranu,“ odfrkla som si a zamračene sa pozrela na Lewisa, ktorý sedel cez uličku o sedadlo ďalej odo mňa.

„Chce nejako...“ Edward na mňa zúfalo uprel pohľad. „Odčiniť to, čo spravil,“ zašepkal.

„Odčiniť?“ prekvapene som otvorila pusu. Pochybujem, že sa dá niečo také odčiniť. Nikdy.

„Snaží sa.“ Edward sa ku mne naklonil a tiež sa zahľadel na červenovlasého upíra.

„Super,“ zamrmlala som podráždene.

„Pred pár rokmi za mnou prišiel, a keď sme našli Mauru, staral sa o ňu,“ prehovoril Edward a uprel na mňa vážny pohľad. Chápala som, čo sa mi tým snaží povedať, no Lewisovi som stále úplne nedôverovala.

„Nevravel si, že je vás desať?“ zmenila som radšej tému s nadvihnutým obočím.

„Vravel,“ prikývol.

„A?“ Čakala som na vysvetlenie.

„Zostala v Európe,“ pokrčil ramenami a nič viac k tomu nedodal, tak som sa ešte raz rozhliadla po upíroch v lietadle, ktorí tvorili našu malú skupinku.

„Majú nejaké špeciálne schopnosti, alebo sú aspoň dobrí v boji jeden na jedného?“

„Čo myslíš?“ Edwardov výraz vyzeral dychtivo, akoby očakával túto otázku už dávno a bola to nejaká skúška, ktorú som mala splniť.

„Freya je dosť svalnatá na to, aby vedela dobre bojovať, Rayen a Ethan tiež, no ostatní budú mať zrejme iné cenné schopnosti,“ uvažovala som a ďalej pozorovala upírov.

„Samuel má rád oheň,“ šepol Edaward. „Skye sa rada hrá s počasím, Ethan zasa s mysľou.“

„Čo tým myslíš, s mysľou?“ chcela som vedieť a odrazu vnímala Ethana ako prípadnú hrozbu.

„Dokáže ťa prinútiť myslieť si a vidieť to, čo chce on.“

„Silná schopnosť,“ pokývala som hlavou.

„Grayson je špeciálny,“ usmial sa. „Dokáže sa hýbať v čase, ale len v krátkom časovom úseku.“

„Čo je krátky časový úsek?“

„Desať minút,“ povzdychol si Edward. Vždy dokázal oceniť takéto schopnosti a videl v nich potenciál, ako ich trénovať, či zlepšiť.

„Dokáže meniť udalosti?“ opýtala som sa zvedavo.

„Pochopiteľne, ale len v tom limite desať minút.“

„Desať minút do minulosti a desať minút do budúcnosti, môže to byť ešte užitočné.“

„Lewis...“ začal, no ja som ho rýchlo prerušila.

„Viem, čo dokáže, videla som ho,“ povedala som chladne a zavrela oči. „A tá upírka v Európe?“

„Grace, dokáže na diaľku spôsobiť ranu.“

„Na diaľku?“ zamrkala som.  

„Nie smrteľnú, ale dosť hlbokú na to, aby to protivníka spomalilo,“ odpovedal s iskričkami v očiach.

„A bojovať vedia?“

„Aj áno, aj nie.“

„Ach, tieto tvoje odpovede, ktoré mi povedia všetko a zároveň absolútne nič,“ potriasla som hlavou a oprela sa o sedadlo.

„Veď uvidíš sama,“ zasmial sa.

„Radšej by som to vedela skôr, ako im do rúk zverím svoj život.“ Otočila som sa naňho s vážnou tvárou a perami pevne zovretými do tenkej linky.

„Ver mi,“ žmurkol na mňa.

„Snažím sa, inak by som tu nebola,“ oplatila som mu žmurknutie. Edward sa uvoľnene zasmial a ten zvuk mi spôsobil husiu kožu na pokožke.

„Chýbala si mi,“ povedal po chvíľke so žiariacimi očami.

„To rada počujem,“ zahundrala som a pretrela si dlaňou pravé predlaktie. „Máš aspoň hrubý odhad, kde toho Zacharyho hľadať?“ Edward na mňa len mlčky pozeral a tým mi vlastne dokonale odpovedal. „Ako sa ti ho vlastne podarilo nájsť?“ chcela som vedieť a nevedela si predstaviť, akým spôsobom sa to podarilo Arovi zatajiť.

„Carlisle niečo také naznačil a potom stačilo iba hľadať,“ mykol plecom, akoby to nebola žiadna veda.

„Bavil si sa s ním?“ Zavrtel hlavou.

„Už si bola niekedy v Paríži?“ Tá otázka ma prekvapila.

„Áno,“ pripustila som po kratšom zaváhaní.

„Páčilo sa ti?“

„Niečo áno, niečo nie. Je to rušné mesto.“ Spomenula som si na svoju poslednú návštevu Paríža a trochu ma zamrzelo, že to bolo až v čase môjho úteku, pretože som tam nemohla stráviť príliš dlhú dobu. „Čo ak sa nám to nepodarí?“ do hlasu sa mu vkradol strach. Možno mi to bolo vidieť aj na tvári, pretože Edwardovi bolo hneď jasné, o čom hovorím.

„Podarí.“ Stisol mi jednu ruku a odhodlane prikývol. „Volturiovci nie sú nesmrteľní,“ pokrivene sa usmial.

„Nie sú, ale je ich, sakra, ťažké zabiť,“ pripustila som a opätovala mu stisnutie ruky.

„Máme nejaké esá v rukáve.“ Neveriaco som pokrútila hlavou, ako si môže byť sám sebou taký istý. Dúfala som, že nám tá jeho istota bude stačiť.

 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek U Osamelého kojota - 7. kapitola (Let) :

 1
4. ila
19.02.2017 [17:27]

Emoticon Emoticon

3. Dommy1
16.02.2017 [18:31]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. BabčaS.
15.02.2017 [21:15]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Seb
15.02.2017 [20:18]

Hm, to jsou docela silní s tolika schopnostmi Emoticon Emoticon, těším se na pokračování Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!