Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty si naša rodina - 19. kapitola

Ty si naša rodina - 19. kapitolaPomalými krokmi som sa blížil do obývačky a počúval tlkot srdca.

Počkať!

Žiadne srdce nepočujem. Niečo nie je v poriadku. Kde dopekla je Bella?

Príjemné čítanie praje 9moncici9 a VictoriaCullen. :)

19. kapitola

Edward:

„Bells, som doma.“ S úsmevom na tvári som si to nakráčal do bytu a tešil sa na ňu. Po celú dobu, čo som bol na love som na ňu neprestával myslieť. Na jej úsmev, na tie hnedé oči, ktoré na mňa raz pozerajú s nehou a inokedy s hnevom. Zbožňoval som na nej, ako si hryzie peru, keď sa hanbí. Ona sa mi dostala pod kožu, opäť prinavrátila svetlo do môjho života. Mal som chuť žiť a dokonca som bol ochotný sa meniť kvôli nej. Aj dnes, napriek všetkým mojim zásadám a protestom, som sa napil zvieracej krvi. Skúsil som to už druhýkrát a musím povedať, že už to nebolo až také odporné. Možno si na to pomaly zvyknem. Keď chcem mať vegetariána z nášho dieťaťa, musím mu ísť predsa príkladom. Nechcem, aby môj syn alebo dcéra išli v mojich šľapajách. Z môjho dieťaťa vrah nebude.

Pomalými krokmi som sa blížil do obývačky a počúval tlkot srdca.

Počkať!

Žiadne srdce nepočujem. Niečo nie je v poriadku. Kde dopekla je Bella? Nemohla ísť predsa sama von, nie je taká hlúpa, aby riskovala svoj život a život nášho dieťatka. Z myšlienok ma dostal list, na ktorý ma padol pohľad. Aké šľachetné, nechala mi odkaz, trochu sa mi uľavila. Chytil som do rúk papier a začal čítať.

No pri prvej vete ma zamrazilo, toto nebol odkaz, ale list na rozlúčku. Pochytila ma panika, ale dočítal som ho do úplne konca, pretože som dúfal, že tam nájdem vysvetlenie.

 

Drahý Edward,

toto sa nikdy nemalo stať. Je mi to ľúto, ale musela som odísť. Pre bezpečie nás všetkých, ale hlavne kvôli nášmu dieťatku. Prisahám, že sa o neho/ju postarám, aj keby som mala obetovať vlastný život. A ty uteč! Vyhľadaj Carlislea a schovaj sa u neho. Nechcem, aby ťa zabili.

Mám ťa rada, Bella

 

Čo je to za sprostosť?! Pre aké bezpečie? Spolu sme boli silnejší, mohol som ju chrániť a aj to malé, takto sme obaja zraniteľnejší. Prečo nerozmýšľala, prečo konala neuvážene. Mám sto chutí ju preraziť, dať jej po zadku ako malému dievčatku, ktoré utieklo z domu. Ako dlho už vlastne plánovala tento útek? Určite jej to neskrzlo v hlave z minúty na minútu. Musela to mať premyslené, ale kam dočerta mohla ísť? Ona sa načisto pomiatla, tehotná polupírka s dieťaťom pod srdcom, túlajúca sa bohvie kde. A ešte mi napíše, aby som utiekol? Ja nikam utekať nebudem, idem si po svoju rodinu. Nehodlám sa skrývať, ak ma zabijú, tak nech, ale umriem pre záchranu svojej rodiny.

Sakra! Prečo je taká sprostá, jeden by si myslel, že má toho viac v hlave, ale ona nie. Je to nenapraviteľná potvora, ktorú musím milovať. Kde ju mám dočerta hľadať, kam mohla ísť? Sám ju nenájdem. Je to ako hľadať ihlu v kôpke sena. Uznávam, že je to ihla s veľkým bruchom, ale i tak. Nemohla ujsť ďaleko, sama by dlho neprežila, rodiť môže každú chvíľu. Potrebujem pomoc. No komu mám zavolať? Koho mám žiadať o pomoc? Na políciu volať nemôžem, čo by som im asi tak povedal? Stratila sa mi tehotná priateľka? Priateľkou ju nazvať nemôžem, čo mám robiť? Cítim sa bezbranný, prvýkrát si neviem rady. Nikoho tu predsa nepozná, za kým by mohla ísť?

Black, Jacob Black! Ten bastard, určite išla za ním, stopercentne už od začiatku plánovala útek s ním. Ako som sa mohol nechať takto zmiasť, to tie jej prekliate hnedé oči, ten nevinný úsmev zakaždým, keď niečo chcela. Toto zistenie ma zrazilo na kolená, musel som sa okamžite posadiť, ale predtým som ešte ten hlúpy zdrap papiera pokrčil a zahodil do kúta izby. Premýšľam som, že ak ju nájdem u neho, ako mám zareagovať, či najprv zabijem jeho alebo ju. Kto nesie väčší podiel viny na mojej bolesti.

„Nechcem, aby ťa zabili. Mám ťa rada.“ Slová, ktoré som si omieľal v hlave dookola, jediné slová, ktoré ma ako - tak upokojovali.

Počkať!

Čo ak ma naozaj chcela chrániť, možno naozaj hľadela na moje bezpečie. Možno ju donútili ujsť, žeby zistili, že čaká moje dieťa? Nie, na to nesmiem ani pomyslieť. Ak zistia, že je tehotná práve so mnou, bez milosti ju zabijú. Potrebujem ju nájsť, potrebujem zistiť, čo sa skutočne stalo a čo je za jej odchodom. Prídem na to. Ak chcem vylúčiť, že o tom vie organizácia, pre ktorú pracuje, musím zavolať Jasperovi. On bude o tom určite vedieť. Na nič som nečakal a vytiahol mobil z koženej bundy, ktorú som si ani nestihol dať dole. Kto by v tejto chvíli myslel na nejakú bundu, keď sa mi stratil zmysel života. Číslo som bleskovo vyťukal a čakal kým sa z druhej strany ozve jeho hlas. Skúšal som volať snáď päťkrát, kým konečne zodvihol. Zaujímalo by ma, čo dofrasa robil, že mi nemohol zodvihnúť hneď. Vie veľmi dobre, že ho nekontaktujem pre nič za nič. Telefonujem iba v nutnom prípade, ak ide o otázku života a smrti. Toto je presne tá situácia.

„Prečo mi voláš na toto číslo?“ štekol Jasper a ja som zavrčal. Ako si dovoľuje na mňa vybafnúť takýmto tónom. Čo si o sebe myslí ten červ, keby bol v mojom blízkosti, určite nevystrkuje rožky.

„V prvom rade váž tón hlasu a v druhom, ide o Bellu Swanovú,“ povedal som dosť nevrlo a jemu sa zatajil dych. Chvíľu bolo ticho až nakoniec prehovoril.

„Čo je s ňou?“ spýtal sa prekvapene, mal som pocit, že premýšľa nad tým, či som ju zabil. Bohužiaľ bol na telefóne, čiže som mu nedokázal čítať myšlienky.

„No... Ona... Zmizla,“ šepol som koktavo a on sa rozosmial. „Čo ti je kurva smiešne? Zmizla s mojim dieťaťom,“ zreval som do telefónu a až potom som si uvedomil, čo za sprostosť som urobil. Práve teraz by som si najradšej odrezal jazyk a zašil ústa. Možnosť, že to nepočul bola vážne mikroskopická, toto bolo počuť až na druhý kontinent. 

„Edward, vo všetkej úcte voči tebe, si v poriadku? Edward, ty nemáš dieťa. Ty vlastne nemáš ani stálu ženskú, každú pretiahneš, vysaješ a zakopeš. Ak ti Bella zmizla aj s dieťaťom, musela to byť obyčajná bábka, pretože...“ Nedovolil som mu pokračovať, mal som taký hnev, že som dostal chuť na ľudskú krv. Ja hlupák som sa chcel živiť krvou zvierat len kvôli nej a malému a ona sa mi odvďačila takto. Seriem aj na vegetariánstvo, nájdem ju počkám kým porodí a zabijem ju. O to dieťa sa postarám sám. Potom zabijem aj Jaspera, pretože zo mňa si niekto bláznov robiť nebude.

„Nebudem to vysvetľovať do mobilu, potrebujem, aby si mi povedal, či je Bella v organizácii,“ naliehal som na neho. Ak mi povie, že tam nie je, budem potrebovať, aby prišiel a pomohol mi. Potom mi však nebude ostávať nič iné, ako mu povedať pravdu, čo sa stalo.

„Nie je, čoby tu asi tak robila, keď ťa má za úlohu zabiť. Nemôže sa vrátiť skôr a ak ťa nezabije, zabijú ju,“ zasmial sa, ale ja som zavrčal. Ako sa môže smiať tomu, žeby prišla o život? Dnes ma vytáča do nepríčetnosti.

„Jasper, ja potrebujem pomoc, naozaj ju musím nájsť. Je to vážne, ale nemôžem o tom hovoriť do telefónu. Prosím ťa, sadni na prvé lietadlo a príď, všetko zaplatím, ale musíš mi ju pomôcť nájsť,“ žiadal som ho zúfalo.

„Prečo ti na nej tak záleží, keď ťa prišla zabiť? A mimochodom som práve pol hodinu od teba.“ Pol hodinu? Načo potom čaká, už tu mal byť a nie sa vykecávať.

„Prečo si to nepovedal hneď! Stretneme sa v opravovni Jackoba Blacka. Vieš, kde to je?“ spýtal som sa a dúfal, že vie, kde mu pred rokom opravovali motorku.

„Jasné, že viem. Prečo tam?“ pretočil som oči, pretože to ho zaujímať nemuselo.

„Potom ti to vysvetlím, o desať minút som tam.“ Na nič som nečakal a rozbehol som sa z domu smerom k opravovni Black and Boots. Tak sprostý názov mohol napadnúť iba jeho. Bežal som popri ceste, ale zároveň ma zahaľovali stromy, aby ma nik nevidel. Bolo síce nemožné, aby ma niekto v mojej prirodzenej rýchlosti zachytil a aj keby, mysleli by si, že som iba rozmazaná šmuha alebo vidina. Bežné oko človeka ma nemohlo postrehnúť. Ako som Jasperovi sľúbil, dostaviť sa na dohodnuté miesto mi trvalo desať minút. Stál som pred tou autoopravovňou a nadával. Nikto tu nebol, iba na dverách bol nápis: zatvorené a napísané, že na neurčito. Kopol som do plechovej bránky a v nej ostal otlačok mojej nohy. No čo, bude mať aspoň pamiatku, mal by si to vážiť.

„Prečo sme sa mali stretnúť tu, keď je zatvorené?“ ozval sa za mojim chrbtom Jasper a ja som div nenadskočil. Pripadal som si ako ženská, ktorá je prichytená inflagranti.

„Ďakujem, že si prišiel. Najprv ti vysvetlím, čo sa stalo, ale bude to znieť šialene,“ povzdychol som si a rukou vošiel do vlasov. Bol to hlúpy zlozvyk, robil som to, keď som nevedel, čo robiť. „Bella a ja, vlastne, ja a Bella... Sakra! Chcem ti povedať, že Bella čaká moje dieťa.“ Tak a je to vonku, povedal som to, nakoniec to nebolo také ťažké, ako som si prv myslel. Rozosmial sa na celé kolo a ja som do neho sotil. Chrbtom narazil do kovovej bránky a zalapal po dychu. Čo to tu na mňa hrá, nebolo to až také silné a žije. Pretočil som oči.

„Čo ti je? To sa nemôžem zasmiať?“ odfrkol si a začal narovnávať svoje oblečenie.

„Neviem, čo je smiešne na tom, že Bella otehotnela. Je skoro v treťom týždni tehotenstva. Alebo ti príde smiešne to, že mi dneska ušla s Blackom a o dva týždne prídu jej sestry a ak nebudem voňať fialky od spodu, zabijú ju? To je fakt smiešne, Jasper,“ zavrčal som a tá brána sa otriasla. Mal som chuť ju vytrhnúť a šmariť niekam, lebo mi už liezla na nervy.

„Spomaľ, ideš na mňa prirýchlo. Je tehotná a ušla od teba?“ prikývol som, i keď som nerozumel, čo na tom nebolo jasné, keď som povedal to isté, pred chvíľou ja.

„Jej sestry prídu o dva týždne?“ Pri slove sestry na sucho prehltol a v hlave mal toho malého škriatka, ktorý mal čierne vlasy a ledva meral meter päťdesiat. Prečo na ňu myslí? Sakra práca! On miluje Bellinu sestru, to je prúser. On je špehom v ich organizácii a zamiluje sa. Vlastne ja som ten posledný, ktorý by mal niečo hovoriť. Celý život som vodu kázal a víno pil. Mal som Bellu zabiť hneď, ako som sa dozvedel, že ma prišla zabiť miesto toho som sa do nej zamiloval. Prečo som ju začal milovať? Čo ma na nej tak uchvátilo, asi to, že som jej nevidel skutočne do hlavy. Všetko čo si kedy myslela, bola jej hra a keď som jej mohol vidieť do hlavy, tak som nemohol. Za to mohlo moje dieťa, určite je nadané a veľmi nadané. Má predsa rodičov, ktorý majú významné dary, zaujímalo by ma, po kom bude viac. Či po mne, alebo po Belle.

„Haló, prídu?“ zapískal na mňa Jasper a ja som sa konečne prebral. Zabudol som na jeho prítomnosť.

„Hej, aj ten malý škriatok,“ uškrnul som sa a Jasper mi div neskočil po krku. Bolo by určite komické sledovať, ako sa tu po mne siapa, ale neuvedomuje si, že stačí jeden pohyb a je mimo z hry. No ja ho teraz potrebujem. Až teraz mi dochádza fakt, že Bella je skoro v treťom týždni tehotenstva. Nemôže predsa rodiť sama, ten Black jej nepomôže, ako by aj mohol. Je to obyčajný ľudský červ, ktorý vie hovno o upíroch a ešte menej o tehotenstve.

„Pokoj, teraz musíme nájsť Bellu,“ povedal som a ruky nastavil na znak mieru pred seba. Jasper sa upokojil, i keď v myšlienkach mi po celý čas nadával do kreténov a predstavoval si, ako odreže moje prsty a opeká si ich na ohníčku. Presne ako marshmallow.

„Dobre a prečo sme tu?“

„Bella pozná Blacka a ja si myslím, že sú spolu. Vlastne, ja to viem. Cítim ju, bola tu a musela odísť s ním.“ Nechápavo zaklipkal očami, ale potom si spomenul, že môj čuch je lepší ako čuch psa.

„A kde ju budeme hľadať? Mohla ísť kamkoľvek,“ uvažoval pre zmenu na hlas. Páni, ten je fakt múdry, keby mi to nepovedal, sám na to určite neprídem. Dneska som plný sarkazmu, ale kto sa mi môže čudovať. Netuším, kde je moja Bella a moje dieťa. Ak sa im niečo stane, nezabijem ju, ale Blacka, on je teraz zodpovedný za ich bezpečie.

„Blíži sa búrka, ktorá zmije ich pach, k tomu cestujú určite autom. Bella by neriskovala život dieťaťa, čiže letieť určite neletela. Kým nezačne pršať budem utekať za ich pachom, ty pôjdeš autom a budem ťa navigovať.“ Jasper iba prikývol a nasadol do svojho auta.

Dobehol som až ku Kanadským hraniciam, ďalej som nevedel kam. Stopa zmizla, uvažoval som, ale nevedel som, ktorým smerom sa mám vybrať. Ten prekliaty dážď zmyl poslednú moju nádej, nádej, že ich ešte niekedy uvidím. Že niekedy objímem moju Bellu, pozriem sa do jej tváre a uvidím rumenec na líčkach. Nikdy už neuvidím, ako sa jej robí jemná vráska na čele keď sa hnevá, už z jej pier nevyjde uštipačná poznámka na moju adresu. Bože, tak strašne mi chýba.

„Edward, dokedy tam chceš stáť? Nasadni, premýšľam som,“ vyzval ma Jasper a načiahol sa, aby mi otvoril. Keby niet jeho ani si neuvedomím, že stále stojím vonku a nechávam sa zmáčať dažďom. Celý premočený som sa posadil do jeho auta a oprel sa.

„Uvažoval som a nechcem, aby sa Alicinej sestre niečo stalo. Viem si živo predstaviť, ako by trpela, a to nechcem, nedovolím to. Viem, že je Bella poloupírka, čo znamená, že je silnejšia ako obyčajná ľudská žena. Verím, že bude v poriadku, dá si na seba a aj na to malé pozor. Neboj sa, ale aby si sa dokázal plne upokojiť... Na,“ dohovoril a podal mi kúsok papierika. Pozrel som sa naň a bolo tam číslo. Komu patrí som vytušil z jeho myšlienok. Je to Carlisleove číslo, má ho zo spisu, ktorý mali v organizácii.

„Zavolaj mu a opýtaj sa, akú šancu má Bella na prežitie, kým ju nenájdeme.“ Na nič som nečakal a opäť som vybehol do dažďu. Tento hovor som musel vykonať sám, bez neho. Nevedel som, čo poviem ako prvé, netušil som, či vôbec budem mať šancu prehovoriť. Je tu deväťdesiat percentná pravdepodobnosť, že mi položí a ani ma nevypočuje. Párkrát som sa zhlboka nadýchol, akoby som to skutočne potreboval a vyťukal jeho číslo. Dlho som čakať nemusel a na druhej strane sa ozval, mne dobe známy hlas. Už je to pár rokov, čo som ho naposledy počul, už som aj zabudol, ako jeho hlas autoritatívne znie. 

„Haló, je tam niekto? Ozvite sa, haló,“ kričal do slúchadla, kým som ja naberal odvahu sa mu prihovoriť.

„Carlisle? To som ja... Edward,“ šepol som nesmelo do mobilu. Viac som nepovedal, pretože som mu chcel dať šancu zložiť alebo aby začal po mne kričať. Aby mi vynadal a poslal ma k všetkým čertom, ale on miesto toho mlčal.

„Synak, si to naozaj ty?“ opýtal sa po chvíľke dojatým hlasom. On nebol zúrivý, bol dojatý, že ma počuje. Prekvapila ma jeho reakcia, očakával som to najhoršie a dostalo sa mi od neho to, čo som si vôbec nezaslúžil. Nemal byť rád, že volám, to nie je správne, nezaslúžim si otca ako je on.

„Ja by som ti rád povedal toho tak veľa... No... Teraz potrebujem pomoc,“ vydýchol som, dlho som však čakať nemusel.

„Ja viem, všetko si povieme, ale teraz hovor. Ako ti môžem pomôcť, urobím čokoľvek, čo bude v mojich silách.“

„Obraciam s na teba, lebo si sám neviem rady. Vieš o prípade, keď ľudská žena otehotnela s upírom,“ nepýtal som sa, ale konštatoval, vedel som, že o tomto prípade bude vedieť. Musel som začať takto, nemohol som to na neho len vybafnúť. „Teraz mám problém v tom, že poloupírka je tehotná so mnou.“ Posledné slová zneli dostratena, ale on ich počul viac ako dobre. Vedel som, že teraz začne s niečím, ako že som nezodpovedný a podobne. V tejto chvíli mi to bolo jedno, chcel som počuť, že Bella bude v poriadku.

„Teraz by som ti mal spustiť prednášku o nezodpovednosti, ale ona bude potrebovať moju pomoc. Je pravda, je silnejšia ako ľudská žena, ale aj dieťa bude silnejšie. Je zdrojom obrovskej sily, ktorá je spojením dvoch upírskych stránok. Musíš prísť aj s ňou za mnou, inak vám nemôžem pomôcť. Som vo Fort Nelsone.“ Prísť aj s ňou? Ako? Netuším, kde ju mám hľadať.

„Carlisle, ale ja nemôžem prísť s ňou. Ušla, je to zložité. Ak smiem, prídem s priateľom a všetko ti vysvetlím. Som pri Kanadaských hraniciach, budem sa ponáhľať. A ďakujem,“ povedal som a položil. Vrátil som sa späť k Jasperovi do auta a oznámil som mu, kam naše ďalšie kroky budú smerovať. Našťastie nič nenamietal a hneď naštartoval auto smer Fort Nelson. 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ty si naša rodina - 19. kapitola:

 1
9. myska98
22.03.2013 [21:13]

aaach ja chci dalsi kapitolu.... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

8. lala19941
22.03.2013 [20:35]

Wow, som veľmi veľmi zvedavá ako to bude pokračovat, tak prosíím rýchlo další dielik a ja budem poctivo čakať Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. martty555
21.03.2013 [23:50]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. PCullen
21.03.2013 [23:36]

Holky nedávno jsem se vrhla na tuto povídku a zalíbila se mi. Emoticon Opravdu velice se mi líbí! Emoticon Takže od této kapitoly se můžete pravidelně těšit na moje komentáře. :-D
Kapitola byla skvělá Emoticon nevím co dalšího mám říct! Snad jen… Emoticon ať je další kapitola co nejdřív! :-) Velmi se na další těším!
Hezky napsaný díl! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. DAlice
21.03.2013 [21:38]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

21.03.2013 [20:55]

Rena16 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Seb
21.03.2013 [19:01]

Tak to bude ještě zajímavé, těším se na pokračování. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. 1ajjka1
21.03.2013 [16:50]

wow Emoticonúžasná kapitola Emoticon Emoticon teším sa na ďalšiu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Niki
21.03.2013 [13:51]

WOWO !!!! :))

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!