Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty si naša rodina - 18. kapitola

herci


Ty si naša rodina - 18. kapitolaBili sa vo mne dve Belly. Jedna hovorila ostaň, s Edwardom to vyriešite. Ale tá druhá kričala odíď...

Prajeme príjemné čítanie. :)

18. kapitola

Bella:

Spak ruky som si zotrela slzy z tváre. Bili sa vo mne dve Belly. Jedna hovorila ostaň, s Edwardom to vyriešite. Ale tá druhá kričala odíď, kým je čas a zachrániš nie len seba, ale aj jeho. Prešli už dva týždne odkedy ma napadol útek, no stál som si nedokázala vybrať. Držal ma tu Edward. Jeho správanie, ktoré sa tak veľmi zmenilo. A to nie len ku mne, ale aj k nášmu dieťatku. Staral sa o nás ako vedel a ja by som ho teraz mala opustiť? Nie, to som mu predsa nemohla spraviť. Zbláznil by sa. Neraz som v jeho očiach videla ten veľký strach, keď ma videl zvíjať sa v kŕčoch na zemi. Vtedy mi nepripomínal upíra, ale dokonalého, starostlivého otecka a manžela. Možno by to klapalo. Ak by sme sa stretli za iných podmienok v inú dobu a neboli upírmi, nahovárala som si stále. Aj keď to nešlo zmeniť. Dialo sa to teraz a tu, a ja som nemala tú moc zmeniť to. Útek bol jediné riešenie. Možnosť, ako sa dostať z tejto prekérnej situácie.

Opäť som vzala pero medzi prsty a pozrela na hodiny. Edward bol preč dvadsať minút a sekundy rýchlo plynuli. Prázdny obal od číny, ktorý som vyhrabala zo smetného koša bol zmáčaný mojimi slzami a atrament v slovách Drahý Edward sa rozpíjal. Najskôr som nevedela, čo napísať. Muselo to však byť krátke a výstižné. Priečilo sa mi napísať len uteč a tak som začala sentimentálnejšie: Drahý Edward. Ale ako ďalej? Nechcem, aby ma hľadal, aj keď sa o to pokúsi. Nechcem, aby sa trápil, aj keď sa možno bude. Ale hlavne nechcem, aby zostal v tomto prekliatom meste, kde ho za dva týždne prídu zabiť. Toto boli moje posledné slová k nemu, už nikdy viac sme sa nemali stretnúť, tak čo napísať?

Nasala som vzduch a položila hrot pera na papier. Nepremýšľala som, pero akoby sa samé pohlo.

 

Drahý Edward,

toto sa nikdy nemalo stať. Je mi to ľúto, ale musela som odísť. Pre bezpečie nás všetkých, ale hlavne kvôli nášmu dieťatku. Prisahám, že sa o neho/ju postarám, aj keby som mala obetovať vlastný život. A ty uteč! Vyhľadaj Carlislea a schovaj sa u neho. Nechcem, aby ťa zabili.

Mám ťa rada, Bella.

 

Do očí sa mi hrnuli ďalšie slzy. Rýchlo som ich zotrela a vstal od stola. Zdola som počula trúbenie. Taxík. Snáď po stý raz som sa rozhliadla po byte. Celý bol nasiaknutý Edwardovou vôňou a možno to bolo tých tričkom, ktoré som mala na sebe. Cestovná taška, ktorú som si priniesla z domu bola taktiež plná len Edwardových tričiek. Nebrala som si ich len kvôli svojmu brušku, cez ktoré som si nedokázala pretiahnuť žiadne zo svojich tričiek, ale aj kvôli Edwardovmu pachu, ktorý som chcela mať ešte aspoň chvíľu po odchode vedľa seba.  

Znova sa ozvalo trúbenie. Dočerta, ak takto budem pokračovať, tak sa z tohto bytu nikdy nedostanem. Pevnejšie som uchopila tašku a vyšla z bytu. Preletela som dole schodmi a nasadla do taxíka.

„No konečne,“ zahundral starý taxikár, čo som odignorovala a povedala mu radšej kam chcem ísť.

Cesta netrvalo dlho. O pätnásť minút sme zastavili pred autoopravovňou Black and Boots. Všade bola tma, svietil len neónový nápis nad vchodom. Vystúpila som z taxíka a podšila k dverám. Celé telo sa mi chvelo od strachu, že ho tu nenájdem, ale stál na rohu budovi, ležérne opretý o stenu.

„Bella?“ opýtal sa nesmelo. Podišla dom k nemu a silno ho objala. Dieťa v mne koplo.

„Čo to-“ Odtiahol sa a prezrel si ma od hlavy po päty v mesačnom svite. Zastavil na mojom bruchu. Ohromene si prezeral jeho rozmerné tvary a načiahol ruku. Automaticky som ustúpila. Nebála som sa, že by mu ublížil. Bol to len materinský pud.

„Pomôžeš mi?“ opýtala som sa ho.

Váhal. Oči nemohol odtrhnúť od môjho brucha a hánky sa mu odrazu zovreli. Mysľou mi prebleslo, že Jake možno nebol ten najlepší nápad, ako sa dostať zo Seattlu. Srdce mu prudko bilo a ja som si priala mať Edwardovu schopnosť čítať myšlienky. Potom sa upokojil.

„Pre-prepáč. Len ma to zaskočilo. Cez telefón som ti však sľúbil, že ti s čímkoľvek pomôžem, a to mienim aj dodržať,“ myslel to vážne, aj keď sa mi nedíval do očí. Stále sa pozeral omnoho nižšie.

„Ďakujem. Naozaj neviem, čo by som si bez teba počala. Pôjdeme?“ Prikývol a vzal ma za ruku. Jeho auto bolo odstavené na rohu ulice. Pomohol mi nasadnúť, a potom sme vyrazili von z mesta.

Skontrolovala som čas. Edward povedal najviac dve hodiny. Minúty rýchlo plynuli, aj keď som sa ich snažila silou mysle zastaviť. Ešte sme neboli dostatočne ďaleko, len pár kilometrov pred hranicami s Kanadou, keď dve hodiny uplynuli. Ako sa asi tvári? Nájde môj odkaz? Bude nahnevaný? Čo ak ho nenájde? Čo ak padol na zem? Sfúkol ho vietor, alebo som do neho náhodou drgla taškou? To sa predsa stáva, nie?

Nie, pokrútila som hlavou. Stáva sa to, ale len vo filmoch. Môj odkaz zostal na stole a Edward si ho určite všimne. Bude nahnevaný. Niečo rozbije, a potom sa pôjde schlastať. Možno si užiť s nejakou šľapkou v tom lepšom prípade. Ak nie, pôjde ma hľadať. Nájde ma a v zúrivosti zabije. Vymláti zo mňa dieťa a možno aj dušu. A potom organizácia zabije jeho.

„Bella, si v poriadku?“ Jacob ma prebral z myšlienok. Nepozrela som na neho, len som krátko prikývla, aj keď to bolo klamstvo. „Vlastne som sa ťa chcel opýtať... No, vieš, prečo vlastne utekáš. Znásilnili ťa?“

Konečne som sa na neho pozrela. Jeho priamosť ma prekvapila. „Samozrejme že nie. Teda,“ zamrazilo ma na chvíľu. Vlastne to bolo znásilnenie, ale dobrovoľné. Dočerta, existuje vôbec niečo také? Áno, nechala som sa dobrovoľne znásilniť. Kravina. „Nie, nebola. Len sme sa s priateľom nepohodli. Vlastne mu týmto zachraňujem život. Nám všetkým,“ poslednú vetu som šepla skôr sebe než jemu.

„Takže, kam vlastne ideme?“ skúsil to ešte raz.

„Cez Vancouver do Fort Nelsonu. Je to v Britskej Kolumbii. Mám tam známeho, ktorý by ma u seba chvíľu nechal.“ Pozorne si ma prezrel, akoby chcel zistiť či hovorím pravdu.

„A prečo si neletela?“

„Pretože je to v mojom stave nebezpečné.“ Chcela som ťa mať pri sebe, ak by som náhodou začala rodiť. Ten pôrod pravdepodobne neprežijem a ak by som rodila, moje dieťa by bolo odsúdené na smrť. Som poloupírka, Jake. S tebou by malo to malé väčšiu šancu, aj keby si bol na začiatku prekvapený a nevedel, čo s ním. Pokračovala som v duchu a uvedomila si, že to Jacobovi skôr či neskôr budem musieť povedať. Nemala som na výber. Čo ak to Fort Nelsonu nikdy nedorazíme? Možno by to chcelo dať ešte Jakeovi školenie, ako sa o to malé postarať. Aj keď to som ani ja poriadne nevedela.

„Bella, pospi si. O hodinu dorazíme na hranice, potom ťa zobudím.“ Poslúchla som ho. Privrela som oči a hlavu si oprela o sklo. Ruky mi spočinuli okolo bruška. Zatiaľ bolo malé pokojné, aj keď som cítila, že sa mu to, čo sa deje nepáči. 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ty si naša rodina - 18. kapitola:

 1
7. martty555
21.02.2013 [9:40]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

20.02.2013 [17:16]

LiviaCullenAko to že je kapitola taká krátka? ja sa teším ako blázon a ani som poriadne nezačala čítať a bol koniec...

To že zavolala Jacobovi ma veľmi prekvapilo ale čo mala chudina robiť, že?
dúfam že ju Edward nezmláti keď ju nájde čo z čoho vyplýva že ju nájde

Tak dúfam že ďalšia kapitola bude dlhšia a čo najskôr, jasné? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Pegi
20.02.2013 [16:03]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. 1ajjka1
18.02.2013 [20:17]

rýchlo rýchlo ďalšiu Emoticon Emoticon úžasná kapitola Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon teším sa na pokračovanie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. niki
18.02.2013 [19:50]

Fuj Jacob. Ne to ne....

2. Seb
18.02.2013 [19:04]

To jsem zvědavá, jak ten její útěk dopadne. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. DAlice
18.02.2013 [18:33]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!