Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty patríš ku mne! - 7. kapitola

new moon poster


Ty patríš ku mne! - 7. kapitolaV momente, keď som ho zbadala, som si uvedomila, ako veľmi mi vlastne chýbal a ako ho ľúbim. Bez slova som sa mu hodila okolo krku.


7. kapitola

 

Ešte dlho po tom, čo Edward odišiel, som len nehybne stála v kuchyni a opierala sa o kuchynskú linku. Po nejakom čase som sa však premiestnila do obývačky a miesto smútku som opäť pocítila nával hnevu, ktorý akoby divoko prúdil mojimi žilami.  Ako si dovolil povedať takú lož? Nechápala som to. Edwarda som do dnešného dňa považovala za dospelého človeka, ktorý vedel, čo sa patrí a čo nie.

V hlave mi vírilo obrovské množstvo myšlienok a otázok. Na málo z nich som však vedela odpoveď. Vyšla som hore do izby a pohľad mi padol na cestovnú tašku položenú na posteli. S povzdychnutím som podišla  k nej a začala z nej vyťahovať veci, ktoré som úhľadne ukladala späť do skrine. Najradšej by som ich tam síce len šľahla a nestarala sa, ale myslela som si, že by mi to možno mohlo pomôcť prísť na iné myšlienky. Lenže skladanie tričiek do úhľadných komínikov v skrini nie je práve najlepšia činnosť na odbúranie hnevu. Neveriacky som krútila hlavou nad Edwardovými slovami. Stále mi zneli v hlave ako nikdy nekončiaca pieseň. Kým som vykladala aj ostatné veci, ako napríklad kozmetiku, hnev sa odrazu z nevysvetliteľného dôvodu pominul a vystriedal ho opäť smútok. Preboha, asi budem mať menštruáciu, vtedy trpím obyčajne takýmito výkyvmi nálady...

Z očí sa  mi vyrútili nové slzy. Všetko na mňa doľahlo a ja som sa na veci pozrela z iného uhla. Ak niekto stratil najlepšieho kamaráta alebo jednoducho osobu, na ktorej mu úprimne záležalo, pochopí ma. Snažila som sa samu seba presvedčiť, že určite sa Edward ešte vráti. Alebo sa na mňa aspoň nebude hnevať. Vysmrkala som sa a vytočila som jeho číslo, pretože to bolo prvé, čo ma napadlo v tej chvíli urobiť. Chcela som sa mu ospravedlniť. Aj keď povedal slová, ktoré ma hlboko ranili, bola som si vedomá toho, že nielen on na tom nesie svoju vinu, ale aj ja. Na mojom rozhodnutí ostať vo Forks by to síce nič nezmenilo, ale aspoň by som mala lepší pocit, že sa Edward nehnevá.

Prvý tút, druhý, tretí... odkazová schránka. Toto sa opakovalo ešte asi štyrikrát, až kým som to nevzdala. Mobil som odložila do vrecka – pre prípad, že by mi Edward zavolal som ho chcela mať pri sebe, aj keď som tej možnosti veľa nádejí neprikladala – a zišla som dolu do kuchyne. Keď som prechádzala cez prah kuchynských dverí, ľakom som nadskočila.

„Panebože,“ vydýchla som, keď sa mi reštartovalo srdce a zhlboka som dýchala snažiac sa upokojiť.

„Čo sa stalo, Bella?“ pýtal sa Charlie so strachom v hlase.

„Zľakla som sa ťa. Nevedela som, že si už doma. Kedy si sa vrátil?“ Pozrela som na hodiny a prekvapene zamrkala, keď ukazovali, že je niečo po pol deviatej večer. Ani som si neuvedomila, že od odchodu Edwarda už ubehli štyri hodiny, ktoré som ani celkom neregistrovala.  

„Asi pred hodinou,“ zašomral Charlie a zamračil sa na mňa. „Si v poriadku? Zdáš sa mi nejaká zvláštna.“ Už keď si môj otec všimne, že je na mne niečo čudné, znamená to, že situácia je skutočne vážna.

„Nie,“ pokrútila som hlavou. Načo by som klamala, keď by to aj tak nemalo cenu? Otec by sa skôr či neskôr dozvedel, že sa niečo stalo. „Nie som v poriadku. A zajtra neodchádzam do Londýna.“ Pomaly som prešla k stolu a zosunula sa na stoličku.

„Čože?! Prečo? Pohádala si sa s Edwardom?“ čudoval sa Charlie a sadol si oproti mne.

„Nie... No vlastne áno, ale to nie je dôvod, kvôli ktorému som to odmietla,“ odvetila som. Náhle som pocítila nutkanie povedať Charliemu, prečo som jednala tak, ako som jednala. Potrebovala som sa niekomu vlastne vyrozprávať, pretože som mala pocit, že ma tie myšlienky, neustále ubiehajúce k dnešnému popoludniu, úplne zadusia. „Jacob chcel, aby som šla s ním do La Push. Tak som teda súhlasila. On si myslel, že medzi mnou a Edwardom je niečo viac... Alebo sa k tomu aspoň schyľovalo, čo je úplná hlúposť,“ zašepkala som a zapozerala sa na znázornené kocky na obruse. Aká absurdita. Počula som, ako sa Charlie zhlboka nadýchol.

„Bells,“ povzdychol si o chvíľu. „Príde mi síce divné, že niekto odmietne Londýn a namiesto toho pôjde do La Push, čo je tu na skok, ale ak si ty myslíš, že je to takto správne, nebudem ti nič vyčítať. Vieš, doteraz si nemusela riešiť takéto problémy, nakoľko si nemala frajera. To znamenalo, že vždy si súhlasila s tým, čo povedal Edward a podobne. Ale teraz nastala iná situácia a je pochopiteľné, že si sa tentokrát rozhodla pre Jacoba.“

Mierne som sa pousmiala. Charlie ma poznal veľmi dobre. Jeho slová ma aj tak trochu prekvapili. Nikdy by som si nebola pomyslela, že jedného dňa budem viesť s Charliem rozhovor o niečom takomto. Väčšina dievčat by to asi považovala za čudné, ale Charlie bol vo veľa ohľadoch skôr môj kamarát, než rodič. Aspoň čo sa týkalo týchto vecí.

„Asi máš pravdu,“ pritakala som.

„Zlatko, nechceš, aby som zostal s tebou doma? Nemusím na tú služobku ísť, ak nechceš,“ povedal Charlie nesmelo. 

„Nie, oci,“ zavrtela som hlavou, „pokojne choď. Ja aj tak budem s Jakeom, čiže sa o mňa nemusíš báť. A v pondelok ťa budem čakať aj s teplou večerou.“ Pousmiala som sa, aby som dala najavo, že som už skutočne dospela a zvládnem byť tri dni sama doma. S Charliem sme sa k téme „Jacob verzus Edward“ už počas celého večera nevracali. Pochopil, že pre mňa nie je dvakrát príjemné o tom hovoriť.

Na druhý deň ráno som sa na moje prekvapenie zobudila až okolo desiatej. To sa nestávalo často. Avšak prvé, čo som urobila bolo, že som schmatla mobil z nočného stolíka a skontrolovala, či sa Edward neozval. Aj keď som v noci dospela k záveru, že ja predsa za nič nemôžem. Snažila som sa mu to všetko pekne vysvetliť, je jeho chyba, že to vzal tak vážne.

Moje odhady sa stali skutočnosťou. Žiadny zmeškaný hovor ani sms-ka. Proste nič. S povzdychom som mobil odložila späť na miesto a opäť sa zvalila späť do perín. Nakoľko bola sobota a v obchode dnes pracoval Billy, nemusela som sa nikam ponáhľať. Charlie dnes odchádzal skoro ráno a tak sme sa rozlúčili ešte včera večer. Dúfala som, že si ten chlap nezabudol nič dôležité zbaliť. Mala som mu to radšej skontrolovať... Ale aj tak to sú len tri dni, čiže to určite zvládne. O necelých sedem minút som sa vymotala z postele a šuchtavým krokom som šla do obývačky. Zapla som televízor, kde práve vysielali nejakú rodinnú komédiu a šla si do kuchyne pripraviť raňajky. Uvarila som si kakao – tiež ho máte tak radi? – a k tomu si namazala chleba s marmeládou. Keď som doma sama, nemusím sa obťažovať výdatnými raňajkami, ktoré musím chystať, keď tu je Charlie.

Edwardovi som sa rozhodla nevolať a taktiež prestať naňho myslieť.  Za tie klamstvá je to to jediné, čo si odo mňa zaslúži. Určite niekde teraz trucuje. Nech aj! Pokiaľ sa on nepríde ospravedlniť, môže mi byť ukradnutý, somár jeden. Možno nakoniec šiel do toho Londýna sám. Nemohla som si tým však byť istá. Kútik mojej mysle sa ale stále zaoberal tým, či sa na mňa stále tak hnevá. Ja som sa hnevala, včerajší smútok zmizol. Bol len chvíľkový a s príchodom nového dňa sa nadobro vytratil. Môj problém včera bol v tom, že som sa cítila zodpovedná za našu hádku. Sčasti som vlastne aj bola, ale nepovedala som mu predsa nič také, aby som si od neho vyslúžila také správanie.  Je však zarážajúce, ako rýchlo môže človek vo svojom živote pocítiť zradu priateľa. Človeka, ktorému ste sa vždy so všetkým nebáli zdôveriť. A príde deň, keď si už nemôžete byť istí, na čom vlastne ste a či ešte tými priateľmi vôbec ste alebo budete...  Z mojich filozofických úvah ma prerušilo naliehavé zvonenie zvončeka. Utekala som ku dverám a kým som otvorila, v zrkadle som sa trochu poupravila, aby nedostala moja neznáma návšteva náhodou infarkt z môjho výzoru.   

„Ahoj, zlatko,“ spustil Jake vo dverách úľavným hlasom, keď som mu otvorila. V momente, keď som ho zbadala, som si uvedomila, ako veľmi mi vlastne chýbal a ako ho ľúbim. Bez slova som sa mu hodila okolo krku. Potrebovala som cítiť jeho blízkosť. Včera sme spolu boli len málo a aj to sme riešili dnešok a môj (ne)odchod z Forks. Preto bolo pochopiteľné, že mi veľmi chýbal.

„Čo sa deje, Izzie? Vieš, aký som mal strach? Volám ti neustále za posledných dvadsať minút, ale nedvíhaš mi. Myslel som si, že sa ti niečo stalo, tak som neváhal a okamžite šiel k vám, aby som sa uistil, že si v poriadku. Bella, toto mi nerob,“ hovoril ustráchane, kým ma držal vo svojom náručí a upokojujúco hladil po chrbte. Zaborila som nos do jeho ramena a vdychovala jeho vôňu. „Prepáč, mobil som si nechala hore a ja som bola v kuchyni. Nič mi nie je.“ Jacob si ma nedôverčivo premeral a keď zistil, že som skutočne v pohode, opäť si ma pritiahol k sebe.

„Ako včera zareagoval Edward?“ spýtal sa. Odtiahla som sa od neho a zamračila sa. „Nie veľmi dobre. Pohádali sme sa.“ Jacob stisol pery do úzkej linky a nakrčil obočie.

„Mrzí ma to. Je to všetko kvôli mne, choval som sa ako úplný imbecil. Prepáč, Bella,“ povedal zničene.

„Ty za to nemôžeš,“ odvetila som a odhrnula mu vlasy z čela.

„Môžem. Kvôli mne ste sa pohádali, ale Bells... Chcem, aby si vedela, že mi na tebe nesmierne záleží.“

„Ja to viem, Jacob. Veď mne na tebe tiež.“ Jemne som sa pousmiala na znak toho, že mu rozumiem. On sa však stále mračil. „Čo sa deje?“ Jacob na mňa opäť neisto pozrel.

„Môžeme sa porozprávať?“ pípol nesmelo. Takéhoto som ho nepoznala. Bol iný, než predtým. Akoby sa niečoho bál. Pôsobil ako malý chlapec, ktorý spravil nejakú neplechu a bojí sa prísť domov, pretože ho vyhreší mama.

„Samozrejme, poďme dnu,“ vyhŕkla som a ustúpila, aby vošiel. Prešli sme do obývačky a usadili sa na gauč.

„Vieš, včera som si uvedomil niečo dôležité,“ začal zadumaným hlasom a zhlboka sa nadýchol.

„Čo to je?“ zamrmlala som.

„Nechcem, aby to vyznelo nejako hlúpo a aby si si o mne myslela, že som totálny vôl, takže, prosím, počúvaj ma pozorne až kým neskončím.“ Prikývla som. Začínala som maž zvláštny pocit. Toto vyzeralo na vážny rozhovor. Nervózne som sa pomrvila na sedačke a čakala, kým bude pokračovať.

„Bella,“ povzdychol si. „Priznám sa, že na začiatku som si myslel, že náš vzťah nemá veľkú budúcnosť... Vieš, mal som stále pocit, že si so mnou len z ľútosti alebo čo. Všímal som si tvoje reakcie na mňa a vedel som, že si zo mňa predtým nebola paf. Stále som čakal aj na to, že sa možno hocikedy rozídeme...“ zmĺkol a pozrel na mňa.

„To aj ja,“ priznala som. Nikdy som sa netajila tým, že Jacoba som najprv považovala len ako kamaráta, poprípade kolegu. Jacob zamyslene prikývol.

„Ale od momentu, čo si mi povedala, že odchádzaš s Edwardom do Londýna, som začal pociťoval niečo čudné...“ zamračil sa. „Neskôr som prišiel na to, že je to žiarlivosť. Možno ti to príde zvláštne, ale hej, žiarlil som na Edwarda. Uvedomil som si, aké si skvelé dievča a ako veľmi mi na tebe záleží a že ťa nechcem stratiť. Preto sa ti chcem ospravedlniť za moje správanie, ktoré nebolo vždy gavalierske. Mrzí ma to. Aj to, že som ťa obviňoval z toho, že by si mohla mať niečo s Edwardom.“ Nebola som schopná slova. V tejto chvíli sa mi v hlave rozsvietila žiarovka hovoriaca, že Edward mal možno včera aj pravdu, keď vravel, že Jacobovi na mne nezáleží. Ale vlastne sa z jednej časti aj mýlil. Záležalo mu na mne, ale tiež mal o našom vzťahu také pochybnosti, aké niekedy aj ja. A to som mu nemohla vyčítať.

„Podľa mňa ťa nemá veľmi čo mrzieť. Tiež som sa niekedy tak cítila. Ale teraz viem, ako mi na tebe záleží, Jake.“

„Fakt?“ spýtal sa vyjavene. Pokrčila som plecami a usmiala sa. „No samozrejme, že áno.“

Jacob sa na mňa usmial a pritiahol si ma k sebe. Vypískla som a zasmiala sa.

„Ľúbim ťa, Izzie,“ zašepkal mi do vlasov a následne ma do nich pobozkal. V hrudi sa mi rozlialo teplo.  Usmiala som sa a hlavu si oprela o jeho rameno. Dnes mi Jacob po prvý raz povedal tieto dve slová tak, že som vedela, že ich myslí vážne. Teraz som už nemala pochybnosti. Žena predsa vycíti, či jej muž klame alebo nie. A u Jakea som vedela, že nie. Aj on mal svoje chyby, ale všetci ich máme, nie?  Dokonca ešte aj teraz priznal, že sa nechoval niekedy príliš vhodne, ale ak mám povedať pravdu, na dnešnú dobu sa správal celkom primerane.

„Zlato?“ zašepkal po chvíli. Natočila som hlavu a pozrela sa mu do očí.

„Hm?“

„Bol by som rád, ak by sa náš vzťah stal... povedzme vážnejší. Chcem tým povedať, že rád by som sa zoznámil s Charliem. Nechcem, aby si o mne myslel, že som nevychovaný. Ja viem, že už teraz to tak určite vyzerá, keď som to toľko odmietal, ale priznám sa, že som mal strach.“ Takmer mi spadla sánka. Nemožné sa stane skutočnosťou a ja, Jacob a Charlie sa konečne ocitneme v jednej miestnosti?

„Strach? A z čoho, prosím pekne?“ spýtala som sa so smiechom.

„No,“ našpúlil pery, „stretnúť náčelníka Swana môže byť niekedy skutočne strašidelné.“

„Tým chceš povedať, že môj otec vyzerá ako strašiak?“ zdvihla som obočie a ruky si prekrížila na hrudi. Jacob sa na mojom výraze zasmial.

„Samozrejme, že nie. To by som si nedovolil. Iba som tým chcel povedať, že som si nebol celkom istý, či by som na Charlieho spravil najlepší dojem,“ vysvetľoval. Opäť som musela zdvihnúť obočie. No ak bol toto dôvod Jacobovho neustáleho odmietania stretnutia sa s Charliem, tak chlapom absolútne nerozumiem. Tí musia mať úplne iné zmýšľanie než ženy. Chvalabohu zato. „Nemusíš mať strach, Charliemu sa budeš určite páčiť,“ uisťovala som ho.

„A ak teda chceš, hneď, keď sa vráti, sa s ním môžeš oficiálne zoznámiť... Vlastne nemôžeš,“ uvedomila som si a Jacobovi ihneď zmizol z tváre úsmev. „Prečo?“

„Pretože po služobnej ceste bude unavený... No nič, prídeš v utorok, ok?“

„Ako poviete, slečna Swanová,“ zasmial sa mi do ucha a mňa pošteklil na koži jeho dych. Zachichotala som sa ako pubertiačka a natočila som hlavu jeho smerom, aby som ho mohla pobozkať. Na Edwarda som v tej chvíli úplne zabudla.   


Nezabite ma, prosím. Smajlo Ale ja som cítila nutkanie dať šancu Jacobovi a vlastne vám dokázať, že on nie taký zlý, aký ste si mysleli. Smajlo

Ďalšia vec, táto kapitola vyšla skôr, než som plánovala. Dôvod je ten, že som momentálne chorá, čo znamená, že väčšinu dňa trávim v posteli a čas si krátim písaním. Takže na budúcej kapitole sa už usilovne pracuje, aj keď vám neviem zaručiť, kedy bude hotová. Ale budem sa snažiť ju napísať čo najskôr.  

A čo sa týka tejto kapitoly. Neudialo sa toho v nej veľa, ale je dôležitá a preto som ju nemohla vynechať. Snáď mi to odpustíte. Predsa dúfam, že sa aspoň niekomu páčila. A púpätká moje, ďakujem opäť za názory k minulej kapitolke. Viete úžasne povzbudiť, baby. Ani neviete, ako veľmi vás ľúbim, aj keď vy mňa kvôli Belle asi nie, ako som si všimla v minulej kapitole. Smajlo


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ty patríš ku mne! - 7. kapitola:

11. Pegi
28.09.2012 [6:50]

Emoticon Emoticon Emoticon

10. Basule
28.09.2012 [0:19]

Basule Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

27.09.2012 [23:06]

lelientunkaZ téhle kapitoly jsem poznala, že nemám nerada jen Jayblba, ale i Bellu. To jí úplně přeskočilo, když si myslí, že za to nemůže? AAA, ta mě tak naštvala. Chudák Edward, Bella si ho nezaslouží. Ať jede do Londýna a najde si někoho hodnýho... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

27.09.2012 [23:06]

lelientunkaZ téhle kapitoly jsem poznala, že nemám nerada jen Jayblba, ale i Bellu. To jí úplně přeskočilo, když si myslí, že za to nemůže? AAA, ta mě tak naštvala. Chudák Edward, Bella si ho nezaslouží. Ať jede do Londýna a najde si někoho hodnýho... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

27.09.2012 [22:54]

kiki1Ach jo. Emoticon Já si prostě nemůžu pomoct, ale Jacob mě tam pořád štve. Dneska jsi nám ho sice ukázala v lepším světle než v minulý kapitole, ale já ho stejně nikdy nebudu mít ráda. Emoticon Emoticon Emoticon Vždycky budu na Edwardově straně Emoticon I když ten se měl zachovat jako chlap a už dávno říct Belle co k ní cítí, protože teď by mohli být spolu a Jacob by utřel hubu... Ale doufám, že snad nakonec bude E+B. Emoticon
Jinak perfektní kapitola, jako vždy Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

27.09.2012 [22:30]

kikuskaNerada ťa sklamem, Jessy, ale vôbec nemám Jacoba potom to radšej. A nezapôsobil. Je to proste prešibaný hnusný riťolez! Nemám ho rada a nemám a nemám a nemám! A nebudem ho mať rada, aj keby sa na hlavu postavil! Hnusák hnusný prašivý zmoknutý!
A chudák Ed doma trucuje... Tým nevravím, že si zato čiastočne nemôže sám, mal sa skôr rozhýbať, ale aj tak! Emoticon Ach, kedy dá Bella tomu psovi kopačky? Každú kapitolu na ten okamih čakám. Emoticon Emoticon

27.09.2012 [22:10]

EmpressAaaaaa, ja ťa milujem Emoticon Emoticon Emoticon Dokonalá kapitolka Emoticon Emoticon Emoticon Ani nevieš akú si mi ňou urobila radosť, takže ti za ňu ďakujem Emoticon Emoticon Emoticon Teším sa na pokračovanie Emoticon
Ps-prajem skoré uzdravenie Emoticon

27.09.2012 [21:37]

9moncici9Zlatíčko moje najmilovanejšie Emoticon
Ty poznáš môj názor na Bleeekoba. Nikdy ho nebudem mať rada, ale tak, ako som už povedala nebudem k nemu zlá. Z časti ho chápem. Správal sa ako typický chlap. Na začiatku nevie čo vlastne chce a kým si to uvedomí, tak musí začať žiarliť. A musíme si to povedať na rovinu. Edward je kráľ, Edward je sexy, je nesmrteľný a preto chápem jeho obavy. Keby mojím konkurentom bol človek, respektíve upír, ktorý mi môže dať všetko na svete, tak tiež sa správam ako on. Takže dneska ti na neho nebudem kričať.
K Belle poviem len toľko, že nech sa snaží dievča, keď chce svojho priateľa naspäť, pretože bola zlá na Edwarda, aj keď je tiež pravda, že keby sa chlapec rozhúpal skôr, tak teraz by Bella bola s ním a nemusel sa tu riešiť Jacob - Bleeekob. Ale to by nebola poviedka Emoticon Takže opäť som na začiatku. Po ďalšie. Edík nech netrucuje, lebo si za to môže aj sá, ale aj tak Belle nedokážem odpustiť ten Londýn. Je pravda, že sama si kladiem otázku, či ma hnevá to, že odmietla Londýn alebo to, že odmietla Edwarda a dala prednosť Bleeekobovi. Fakt neviem, mám dilemu. Emoticon Emoticon Dobre, nemám, ale radšej si to nechám pre seba Emoticon
Som veľmi zvedavá ako zamotáš dej... Či sa Bella priplazí za Edwardom alebo sa Edward uvedomí a prizná si tiež svoj podiel viny a prilezie za ňou on. Či nakoniec s končí s Edwardom alebo nás všetkých šokuješ a necháš ju tomu studenému čumákovi. (studeného teraz nemyslím Edíka. Moja malá je fenka a má studený nufáčik, takže narážam na psa.) Takže sa už netrpezlivo klepem a čakám na pokračovanie.
Milujem tvoje poviedky, si pre mňa najlepšia spisovateľka tu a už som ti to povedala snáď miliónkrát a budem ti to opakovať stále. Tvoj štýl písania, tvoje slová, tvoje nápady, všetko je dokonalé.
Zbožňujem ťa moja choručká Emoticon zdraví ťa druhá choručká Emoticon Emoticon Emoticon

3. Jana
27.09.2012 [21:34]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

27.09.2012 [21:30]

Edo je strašne žiarlivý... no čo keby nebol taký vôl tak by bol s Bellou teraz on Emoticon a máš pravdu myslela som si že Jake je len decko ktore si chcelo len s Bellou trocha povyraziť ale je iný a to myslím iba v dobrom iný Emoticon Emoticon už sa tešim na dalšiu kapitolu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!