Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tam, kde sa neumiera - 13. kapitola

14.03.2011 (07:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 6170×

Jane:

Tá malá beštia nám prekĺzla. Aro mal pravdu. Bakchantky sú klzké ako úhor. Zostala tu po nej pekná spúšť. Nemali sme sa s tými mladými rozdeliť. Boli príliš neskúsení, aby ju dostali. Bol tu cítiť len štipľavý zápach zhorených tiel a nič iné. Jej stopa už vyprchala. Demetri niekoľkokrát obehol celý les, aby zistil aspoň smer, ktorým mohla ísť. Félix sa len neprítomne usmieval a mne tým robil strašné nervy. Demetri sa po chvíli vrátil.

„Šla určite na sever,“ pošepol. Mne sa kútiky samé dvihli do širokého úsmevu. Keď som si spomenula, kto býva na sever od Kanadských hraníc, mala som radosť ako dieťa.

„Mám pocit, že nám ta mrcha vyrieši ďalší problém.“ Alec to okamžite pochopil.

„Myslíš, že narazí na Cullenovcov?“ opýtal sa s úškľabkom.

„Dúfam,“ šepla som. Ak na nich narazí, sú mŕtvi. Ak nedostane všetkých, tak aspoň niektorých a potom oni ju. Sama by som to lepšie nevymyslela. Dúfam, že dostala tú odpornú Alice a Edwarda. Zhlboka som sa nadýchla a rukou naznačila, aby prišli všetci bližšie. Alec, Felix a Demetri sa postavili ku mne. Ostatní sa ma panicky báli a ja som tomu bola rada.

„Všetci počúvajte,“ šepla som. Jeden z tých mladých sa ale ďalej bavil s druhým. Nahnevane som zasyčala. Obaja padli k zemi. Alec na mňa zavrčal a ja som sa len pobavene usmiala. Ten jeden hlasno predýchaval a ten druhý sa šklbal na zemi, ako by mal epilepsiu. Rada používam svoj dar na tých kreténov.

„Koľko môže mať náskok?“ opýtala som sa Demetriho.

„Myslím, že za pár dní ju máme. Ak narazila na Cullenovcov a trocha ju zdržali, tak je naša. Bude aj vyčerpaná,“ šepol. Spokojne som prikývla. Chcela som mať túto záležitosť už z krku. Na bakchantky sme narazili pred dvoma storočiami v Rakúsku. Aro si bol istý, že ich vyhubil, ale žiaľ. Začal sa hon. Táto nám ušla z Európy, a tak sme sa museli obťažovať a ísť za ňou. Na jednej strane sme si aspoň príjemne spestrili večnosť. Vydali sme sa po jej stope.

Edward:

Vzal som Bellu naspäť do svojej izby. Zavrel som dvere a oprel sa o stenu. Pozoroval som každý jej rozpačitý pohyb. Otočila sa a zadívala sa na mňa.

„Vážne to chceš?“ opýtal som sa napäto.

„Áno. Chcem.“ Jej odpoveď bola strohá a jasná.

„Bella, nesklamem ťa. Urobím čokoľvek, aby sme mohli byť spolu,“ šepol som. Mal som neskutočnú radosť. Vybrala si život so mnou. Aj keď nepovedala, že ma miluje, cítil som to. Vedel som, aké to rozhodnutie muselo byť ťažké. Ak sa rozhodne cúvnuť, nebudem jej to vyčítať. Urobil som opatrný krok k nej a chytil ju za ruku.

„Budeme rodina. Budeme spolu a ja ťa budem rozmaznávať, ako najväčší poklad.“ Usmial som sa. Bella sa tiež usmiala a pritlačila sa ku mne.

„Bella, vezmi si ma,“ šepol som jej do ucha. Zachvela sa a urobila krok dozadu.

„Si hrozne nedočkavý.“ Usmiala sa. Pomaly som si kľakol na kolená a znova som uchopil jej ruku.

„Bella, milujem ťa. Vezmi si ma, prosím,“ šepol som. Váhavo sa ku mne sklonila.

„Urobíš zo mňa človeka. Prečo si ťa mám vziať? Nie je to dostatočný dôkaz toho, čo k tebe cítim?“ opýtala sa nechápavo.

„Bella, tým, že z teba spravím človeka, spravím z teba aj ženu. Chcem ale najprv, aby si sa stala mojou ženou. Esme má pravdu. Malo by to byť tak, ako sa patrí. Vezmi si ma,“ zopakoval som svoju žiadosť. Bella sa zamyslela.

„Áno. Vezmem si ťa,“ šepla a ja som vyskočil na nohy a objal ju. Z prízemia sa ozvalo nadšené zapišťanie. Alice a Esme načúvali. Bella sa pozrela smerom k dverám.

„Máš skvelú rodinu,“ šepla.

„Je to už aj tvoja rodina,“ povedal som po chvíli a sústredil sa na myšlienky Alice.

„Bella, musím ísť dole a troška skrotiť svoju sestru, lebo nám už plánuje svadbu.“

„Nechaj ju. Ja sa v tom nevyznám a budem rada, keď nám pomôže,“ šepla a to nemala robiť, lebo sa dvere hneď rozleteli a Alice vbehla dnu ako hurikán. Odstrčila ma. Vo chvíli dobehla aj Rose. Rose má svoje muchy, no večierky, vyberanie šiat a prípravy svadieb, boli jej slabosťou. Bella bola dosť nesvoja, a tak som na svoje sestričky zavrčal.

„Nevrč, musí si zvykať,“ zasyčala Rose. Alice sa zhlboka nadýchla a chcela niečo povedať, keď ustrnula v pohybe a zahľadela sa na stenu. Bella na ňu prekvapene pozrela. Sústredil som sa na to, čo vidí a zmeravel som. Keď sa Alice prebrala z tranzu, ustarostene na mňa pozrela.

„Koľko máme času?“ opýtal som sa zarazene.

„Tri, maximálne štyri dni,“ šepla. Bella stále nechápavo strieľala pohľadom po nás.

„Našli tvoju stopu a idú sem.“ Bella sa rýchlo rozbehla k dverám. Skočil som jej do cesty. Nechápavo na mňa pozrela.

„Musím preč. Máme málo času. Edward, ustúp,“ štekla.

„Nemáme šancu ujsť im. Musíme niečo vymyslieť,“ šepol som. V mojej izbe sa razom zbehla celá rodina. Alice detailne opísala svoje videnie. Carlisle nesklamal. Zamyslel sa.

„Myslím, že by sme mali osloviť Volterru,“ skonštatoval. Najprv som nerozumel o čo ide.

„Aro je zberateľ výnimočnosti. Skôr, než sem príde jeho garda, spojím sa s ním. Vysvetlím mu, čo sa udialo a poviem mu, pre čo ste sa obaja rozhodli. Ako ho poznám, bude to chcieť vidieť na vlastné oči. Jane si nedovolí zasiahnuť bez jeho zvolenia. Získame čas. Vyriešime to raz a navždy.“ Prekvapene som sa pozrel na Carlislea.

„Čo ak sa Aro aj napriek tomu rozhodne zničiť nás?“

„Tak budeme bojovať. Potom už nebude na výber. Musíme to ale vyskúšať po dobrom. Nie sme bojovníci,“ šepol. Bella bezradne stála medzi nami. Zrazu jej oči zvlhli a začali jej padať slzy. Prekvapene sme sa na ňu dívali. Jej slzy mali zvláštnu farbu. Boli ako krv. Priskočil som k nej a začal ich otierať do rukáva.

„Prečo by ste to robili? Prečo by ste pre mňa tak riskovali.“ Vzlykala.

„Lebo ťa majú všetci radi a už patríš do rodiny,“ štekla Rose podráždene. Bella sa na ňu prekvapene pozrela.

„Aj ty?“ opýtala sa s otáznikmi v očiach. Rose zavrčala.

„Iste.“ Carlisle sa pousmial. Emm nadšene objal svoju manželku.

„Dobre, idem zavolať do Talianska. Som zvedavý, ako zareaguje Aro.“ Carlisle šiel do svojej pracovne a ja som šiel za ním. Usadil sa do kresla a vybral zo stola mobil. Vyťukal číslo a chvíľu čakal. Z telefónu som začul plynulú Taliančinu. Bol to ženský, nevýrazný hlas. Musel to byť človek.

„Vorglio parlare di Aro,“ povedal Carlisle. (Chcem hovoriť s Arom.)

„Chi parla?“ opýtala sa ona. (Kto volá?)

„Il mio nome è Carlisle Cullen e siamo amici.“ (Volám sa Carlisle Cullen a sme priatelia.)

Ona mu ešte niečo povedala, no už som to nevnímal. Bol som nedočkavý.

„Grazie, Gianna,“ šepol Carlisle. Chvíľu to trvalo a v telefóne sa ozval jemný mužský hlas. Carlisle si s ním vymenil pár zdvorilostných fráz. Aro sa ho pýtal na rodinu.

„Práve preto ti volám. Alice mala videnie. Blížia sa k nám tvoji gardisti,“ šepol. Aro zostal trocha prekvapený. Vysvetľoval Carlislovi, že garda síce je v štátoch, ale majú iné poslanie, než obťažovať nás. Carlisle zvolil priamu cestu.

„Viem, že pátrajú po bakchantke. Stretli sme sa s ňou a je momentálne u nás,“ povedal Carlisle. Na druhej strane nastalo ticho.

„Prosím?“ ozvalo sa po chvíli.

„Chcem ťa požiadať, aby si odvolal gardu. Bakchantka už nebude problém. Stane sa z nej človek,“ povedal Carlisle. Vedel, čo robí. Poznal Ara dobre a vedel, ako na neho.

„Prosím?“ ozvalo sa znova. Začínal som mať pocit, že má Aro niečo s ušami.

„Aro, je to zložitejšie. Bakchantka, Bella, sa rozhodla stať človekom. Ak mám byť presnejší, tak sa vydá za Edwarda,“ šepol Carlisle a ako by vedel, čo príde, odtiahol slúchadlo od ucha. Ozvalo sa hysterické pišťanie. Ešte som nepočul žiadneho muža tak vysoko zapišťať. Carlisle sa zaškľabil.

„Chápem, že sa ti to zdá ako zlý vtip, ale nejako sa zamilovali a vlastne, neprídeš na svadbu?“ opýtal sa uvoľnene. Ja som sa kŕčovite držal stola.

12. kapitola - 14. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tam, kde sa neumiera - 13. kapitola: