Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tam, kde sa neumiera - 12. kapitola

10.03.2011 (16:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 5630×

12. kapitola

Edward:

Vošiel som do pracovne bez zaklopania. Carlisle zodvihol obočie. Myslel na to, že strácam vychovanie. Vedel, že idem, no aj tak očakával, že zaklopem.

„Prepáč,“ šepol som a sadol si.

„Bude to asi naliehavé,“ skonštatoval. Započúval som sa do zvukov v dome a myšlienok. Chcel som mať istotu, že nás nebudú počúvať. Všetci boli niečím zamestnaní, a tak som spustil.

„Bella nás nechce vystavovať nebezpečenstvu. Rozhodol som sa, že s ňou odídem,“ povedal som šeptom a čakal na reakciu. Carlisle sa na mňa prekvapene pozrel.

„Myslíš, že to je to správne riešenie. Jednoducho odídete a čo potom,“ šepol späť. Bol nervózny. Zaskočil som ho.

„Pozri sa. Neviem, ako inak to vyriešiť. Keď sem dorazí garda, tak si to najskôr nenechajú vysvetliť. Určite sem prídu. Zachytia jej stopu. Môžete povedať, že sme na ňu narazili, ale je už preč. Pôjdu ďalej. Nájdeme s Bellou spôsob ako ich zviesť zo stopy. Budeme utekať.“

„To nie je riešenie. Utečiete, ale raz vás nájdu a zabijú.“ Postavil sa a prešiel k obrazu, na ktorom bol on a Volturiovci.

„Iné neexistuje.“ Zvesil som hlavu.

„Možno áno. Ak by Bella nebola bakchantkou...“

„To od nej nebudem a nechcem žiadať,“ skočil som mu do reči.

„Ak tu zostaneme a ak sa im postavíme, tak určite vyhráme. Je nás viac, ale pošlú ďalších. Aro sa dozvie, že sa tu niečo udialo a príde aj osobne. Celá rodina bude v nemilosti a zabijú nás. Musíme jednoducho odísť,“ šepol som.

„Porozprávam sa s Bellou. Ak ťa aj ona miluje, sama pochopí, že jediná možnosť je vzdať sa svojho poslania. Už sa ho aj tak vzdala, ako som mal možnosť počuť. Nie, že by som počúval, ale vaša náklonnosť je zjavná. Raz váš vzťah prerastie do fyzickej roviny a potom bude aj tak obyčajným človekom, ako som pochopil.“ Vážne sa na mňa pozrel.

„Ale zatiaľ to nechce. Nechce sa vzdať svojej sily a podstaty.“

„Ak sa bojí len o svoju zraniteľnosť, pomôžeme jej. Premením ju, ak bude chcieť. Teraz, keď pochopila, že aj upíri môžu žiť inak, tak možno bude chcieť...“

„Možno bude chcieť stať sa tým, čo stáročie zabíjala a nenávidela? Žartuješ, však!“ zasyčal som. Vedel som, že Carlisle len hľadá riešenia, ale nahnevalo ma to. Akoby som na to sám neustále nemyslel. Belle by som to však nikdy nenavrhol. Nedokázal by som byť tak sebecký. Ako by som od nej mohol chcieť, aby sa kvôli mne vzdala svojho ja?

„Takže odídete. Opustíš rodinu a pôjdeš preč s bakchantkou?“

„Už to tak vyzerá. Najprv som to chcel povedať tebe a poviem to ešte Esme. Ostatným to potom poviem naraz. Odídeme čím skôr,“ šepol som a šiel k dverám. Carlislove myslenie bolo veľmi pochmúrne. V duchu preklínal deň, keď nám Bella vstúpila do života. Otočil som sa.

„Ja som za to vďačný. Nikdy som necítil takú lásku a potrebu chrániť niekoho. Je pre mňa všetkým. Som šťastný, aj keď vás musím opustiť. Bude to pre teba ľahšie, keď to vieš?“ opýtal som sa a dúfal, že mu to trocha pomôže. Usmial sa.

„Keď viem, že je ona tvojim šťastím, tak som pokojnejší,“ povedal milo, ale nebol o tom presvedčený. Šiel som do kuchyne k Esme. S ňou to bude ťažšie.

Carlisle:

V tomto dome majú aj steny uši. Najradšej by som šiel za Bellou a porozprával sa s ňou, ale Edward by to nedovolil. Bolelo ma Edwardovo rozhodnutie, ale chápal som to. Kvôli Esme by som urobil to isté. Sadol som si do kresla, keď sa ozvalo ťukanie. Trocha som nadskočil ako som sa zľakol. Nestáva sa mi často, že nepočujem prichádzajúceho.

„Áno,“ šepol som. Keď som videl svou návštevu, bolo mi jasné, prečo som ju nepočul. Bella opatrne vošla a rozpačito sa usmiala.

„Nežiadala som ho o to. To on sa rozhodol,“ šepla na vysvetlenie. Šepla? Len otvárala ústa a ja som to vyčítal z pohybov pier. Prešla ku mne a roztrasene sa oprela o stôl. Stále mala pred nami rešpekt. Verila jedine Edwardovi. Postavil som sa blízko ku nej. Jej opojná vôňa mi vrazila do nosa. Zhlboka som sa nadýchol. Bella sa uškrnula, lebo okamžite pochopila, že aj na mňa pôsobí omamujúco. Zahanbene som sklopil zrak.

„Stačilo by ti chcieť a všetci by sme ťa počúvali na slovo,“ skonštatoval som s úsmevom. Bella sa mi pozrela do očí.

„Počúvala som,“ šepla. Vyzerala, že sa za to hanbí. Prikývol som a zdvihnutým obočím jej naznačil, aby pokračovala. Nech povie, čo chce.

„Bojím sa stať človekom,“ šepla po chvíli.

„Chápem.“

„Nechápeš... Čo ak to, čo ku mne cíti je len dôsledok toho, čím som. Čo ak zistí, že tá láska bolo len omámenie. Nevyužívam na neho svoju moc, no aj tak sa toho bojím. Čo so mnou bude potom?“ Pôsobila tak zraniteľne a vystrašene. Jej oči kmitali po miestnosti.

„Budeš mu musieť veriť,“ šepol som. V jej tvári sa odzrkadlila panika.

„Ja mu verím. Ale ako človek budem zraniteľná. Ako sa Edward vyrovná s vôňou ľudskej krvi?“

„O to nemám strach.“ Usmial som sa, lebo sa mi páčilo, že sa Bella zamýšľa nad možnosťou stať sa človekom. Chvíľu sa mi dívala do očí a potom sa kúzelne, ale trocha rozpačito usmiala.

„Stanem sa človekom,“ šepla svoje rozhodnutie ako nejaké zaklínadlo. Ovládla ma taká radosť, že neprídem o syna, že som ju okamžite objal. Stuhla v kŕči, no potom sa jej telo uvoľnilo a objala ma okolo krku. Mal som pocit, ako by som objímal vlastnú dcéru. Vtedy sa otvorili dvere. Zas som nič nepočul. Vo dverách stála Esme a prekvapene sa na nás dívala. Hneď za ňou stál Edward a zodvihol obočie. Museli sme vyzerať naozaj zaujímavo a, podľa reakcie mojej manželky, aj dosť intímne. Uškrnul som sa a Bellu pustil. Postavila sa krok odo mňa. Esme si zložila ruky na hrudi.

„Odchádzaš s mojim synom a mám pocit, že chceš pribaliť aj Carlislea.“ Po tej vete som vybuchol do smiechu. Esme bola rozkošná, keď žiarlila. Edward z mojej mysle rýchlo pochopil, že sa nič nedeje a pohladil Esme po chrbte. Prešiel k Belle.

„Čo sa deje?“ opýtal sa jej.

„Nič, len zostávame,“ šepla roztomilo a obdarila ma znova tým sladkým úsmevom.

„Esme, budeme mať ďalšiu dcéru,“ šepol som svojej manželke, no ona stále nechápavo strieľala pohľadom po všetkých v miestnosti. Edward sa na mňa nechápavo díval.

„Bella sa rozhodla zostať s nami a, aby nás nevystavovala nebezpečenstvu zo strany gardy, stane sa človekom,“ vysvetlil som situáciu. Edward sa na Bellu láskyplne pozrel.

„Bella, si si istá? Veď si vravela, že...“

„Chcem to. Chcem byť s tebou a nechcem ťa zobrať tvojej rodine. Musím sa na to pripraviť, ale verím, že to zvládneme,“ šepla nežne. Edward vyzeral, že vyletí do vzduch radosťou, no aj tak ju ďalej presviedčal, aby si to rozmyslela. Moja manželka sa konečne pohla.

„Ak tu Bella zostane a stane sa človekom, tak musíme toho veľa naplánovať,“ šepla. Edward prekvapene zodvihol obočie. Poznal myšlienky mojej ženy. Rozpačito sa usmial a pokrútil hlavou.

„Esme, skôr než začneš niečo plánovať, tak...“ šepol, no ona mu skočila do reči.

„Vo všetkom by mali byť pravidlá. Ak sa Bella stane človekom, tak všetko poporiadku.“ Stále som nechápal. Edward zas zakrútil hlavou. Rovnaké otázniky, aké som mal v očiach ja, mala aj Bella. Edward sa usmial. Pôsobil na mňa ako chlapec nachytaný na čerešniach.

„Esme má na mysli, že ak z teba urobím človeka pred svadbou, tak mi zakrúti krk,“ šepol Belle a ona sa na Esme prekvapene pozrela.

„Svadba?“ sucho prehltla a Edward sa zasmial.

„Staneš sa kvôli mne človekom a nechceš si ma vziať?“ opýtal sa jej laškovne môj syn.

„To je na mňa trocha veľa, teda na jeden deň,“ povedala Bella a ja som už v duchu nabádal svojho syna nech sa vysloví. Pozrel sa na mňa a uškrnul sa.

„Radšej v súkromí, Carlisle,“ šepol smerom ku mne a až teraz som si uvedomil ako sa na nich s Esme dívame.

„Iste. Von z mojej pracovne!“ zavelil som s úsmevom. Bella s Edawrdom odišli ruka v ruke a Esme sa na mňa škaredo pozrela.

„Chcela som to vidieť,“ šepla trucovito.

„Ja viem, ale aj tak to bolo pre oboch dosť trápne. Dopraj im súkromie.“ Usmial som sa a objal Esme okolo pásu. Dlho som ju pobozkal. Oprela sa mi o hruď a vydýchla.

„Budeme tu mať človeka...“ skonštatovala.

„Budeme tu mať upíra, ktorý miluje človeka,“ skonštatoval som ja. Musel som sa zasmiať.

11. kapitola – 13. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tam, kde sa neumiera - 12. kapitola: