Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sweetheart - 8. kapitola

06.07.2012 (19:45) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 2488×

8. kapitola

Tak, ako Edward Cullen povedal, tak aj urobil. Od toho večera chodil do Angels Scream každý večer, no vždy sa chcel len rozprávať. Čakala som, že ho to neskôr prejde a my sa posunieme k tomu, čomu sa venujem, no mýlila som sa. Zväčša sa ma pýtal na to, ako som sa dostala k tejto práci, prečo to robím, či ma to baví... Dokonca sa pýtal aj na moje detstvo, no väčšinou som mu na všetky jeho otázky neodpovedala pravdu, alebo som ho ihneď odbila.

Nemôžem povedať, že by mi liezol na nervy, aj keď niekedy by som ho za jeho dotieravosť najradšej prizabila. Bol zvláštny. Vždy, keď sme sa rozprávali sedel v kresle a prišlo mi, akoby si naschvál dával pozor, aby si nesadol bližšie ku mne. Mala som z neho zmiešané pocity.  Ale predsa, vždy, keď sa objavil vo dverách, môj nepokoj vzrástol. Rozprával mi o tom, čo by sa stalo, keby som s ním odišla. Maľoval mi vzdušné zámky, no vo mne vtedy narastalo zúfalstvo. Čo ma život nenaučil, že veriť ľuďom sa neoplatí? Že v každej vete, ktorú vypustia z úst, je len malinká časť pravdy, ale väčšinou sú to len klamstvá a plané reči?

Síce predstavy, ktoré mi hovoril, ponúkali krásny život, po akom túžila každá žena, no ja som sa nemohla nechať vtiahnuť do toho. Určite to všetko nebola pravda. Pretože vždy, keď som dostala niekedy nejakú šancu a ja som sa jej chopila, začala sa pre mňa akurát nočná mora. A ja som nemohla dovoliť nijakému mužovi, aby ma do nejakej novej znova vtiahol. Musela som sa jednoducho uspokojiť s tým, čo mám. No a ďalší problém bol Frank. Vedela som, čoho je schopný, keby sa dozvedel, že som len tak utiekla.

Celkom som však nepochopila, prečo ma tento tvrdohlavý chlap menom Edward  nemôže pochopiť a jednoducho ma nechať na pokoji. Nechápe, že s ním nikam nepôjdem? Nechápe, že on nie je žiadny princ, ktorý ma zachráni? Mňa už nik nemohol zachrániť; ja som už bola stratená...

Vždy po jeho odchode som sa snažila vytisnúť z hlavy myšlienky naňho, ale nebolo to ľahké. Mal v sebe niečo, čo ma veľmi znepokojovalo. Za svoj život som videla tisíce rôznych mužov, no žiadny nebol ako on. Priznám sa, že mi začal naháňať strach. Samozrejme, fyzicky by mi nemohol ublížiť, to bolo nemožné, ale psychicky -  to bolo už o niečom inom.

„Sweet, kto je ten muž, čo za tebou stále chodí?“ spýtala sa ma Lauren, keď sme aj s Alice v jeden deň sedeli pri jednom z boxov. Znervóznela som. Nebolo dobré, keď si ostaní začínali všímať, že sem chodí tak často.

„Ktorý?“ spýtala som sa nechápavo.

„No predsa ten vysoký fešák s bronzovými vlasmi. Minule sa na mňa usmial a celé telo mi až zabrnelo.“

„Aj keby sa na teba usmial nejaký spotený stopäťdesiat kilový trpaslík, tebe by brnelo celé telo,“ poznamenala Alice a odpila si z kávy. Pousmiala som sa.

„Héj, staraj sa o seba, teba som sa nič nepýtala... No, tak kto to je?“ Lauren sa nahla nad stôl a ruky si položila pod bradu.

Povzdychla som si a mierne pokrčila plecami. „Nejaký automechanik.“ Nemala som rada, keď sme sa bavili o mužoch. Nebolo jedno, ako vyzerali, alebo čo boli? Veď predsa, po čase sa aj tak zdajú byť všetci takmer rovnakí.

Možno keby som povedala Lauren, nech ho zvedie, dal by mi pokoj...

„A prečo za tebou chodí každý večer? To si v tej posteli skutočne taká skvelá?“ zasmiala sa Lauren a hryzla do čokoládového múčnika, ktorý si kupovala len raz za týždeň, pretože sladké nerobilo dobre jej postave. Ale občas si predsa dopriala.  

„To neviem. On sa so mnou len rozpráva.“ Alice a Lauren sa na mňa nechápavo pozreli. Vedela som, že ich to bude zaujímať viac, pretože sa ešte skutočne nikdy nestalo, že by sa nejakí klienti sem prišli len zhovárať a k tomu si za to ešte zaplatili. Ale Cullen bol blázon.

„Ehm?“ dostala zo seba nakoniec Alice. Povzdychla som si.

„Fakt. Neviem, o čo mu ide. Stále hovorí o tom, ako ma miluje a podobne. Lauren, ak by dnes náhodou prišiel, mohla by si mi spraviť láskavosť a pokúsiť sa ho zviesť,“ povedala som. Modlila som sa, aby to zabralo. So mnou by ho nič nečakalo, nemohla som mu vyhovieť.

„To myslíš vážne?“

Prikývla som. „Smrteľne.“ Lauren sa rozosmiala.

„Tak teda dobre, už sa naňho teším, je fakt sexy.“ Na to som jej už neodpovedala...

„A ako sa vlastne volá?“ pokračovala tento raz Alice a ja som len pokrčila plecami.

„Neviem, zabudla som.“

„Nezabudla! Stavila by som sa, že nie. Ale príde mi čudné, že je automechanik. Nezdá sa ti?“ Alice sa zamračila a ja som na ňu pozrela. „Čo ja viem, on len povedal, že ním je. To ešte neznamená, že hovoril pravdu, ale mne je to úplne fuk. Pre mňa za mňa nech je aj hrobár.“

Lauren sa nad mojou odpoveďou zaškerila. „Nemyslím si, že ti je to tak celkom jedno, Sweet. Doteraz ťa žiadny muž natoľko neznervózňoval, to som si všimla.“ Rozhodla som sa, že tieto dve začnem ignorovať a vôbec už viac nebudem odpovedať na ich otázky. Nie, ja nedovolím žiadnemu mužovi, aby sa dostal do môjho srdca. Nikdy...

Cez deň som si skočila ešte na lov, tentokrát som však lovila len zvieratá. Bolo mi zo seba zle, keď som si uvedomila, že zabíjam nevinných ľudí. Bolo to asi z princípu, pretože nikdy som nezabíjala ženy, ale iba mužov. Ale teraz, keď som si spomenula na to, že možno nejaký muž bol taký ako Edward, nevedela som si predstaviť, že by som ho zabila. Bella, čo si to, preboha, myslíš! Každý muž je taký ako Vojvoda, keď sa naserie. Aj Edward Cullen by bol taký...

Ale nevedela som sa zbaviť toho zvláštneho pocitu.

Keď som sa vrátila do Angels Scream, mala som ďalších dvoch klientov. A keď večer mi znova niekto zaklopal na dvere – nebolo treba veľmi hádať kto – povzdychla som si a šla ich otvoriť.

„Och, zase ty?“ spýtala som sa otrávene, keď som v nich zračila Cullena.

„Áno, zase ja.“ Prestrčil sa dovnútra a zabuchol za sebou dvere. Dnes bol nejaký podráždený. Zhlboka som sa nadýchla a šla sa posadiť na moje obvykle zaužívané miesto – posteľ. Dnes ma prekvapilo, že Edward si nesadol do kresla, ale zostal stáť v strede miestnosti.  

„Hm, no čo? Aj dnes si prišiel na pokec?“ Pozrela som na svoje nechty a začala si ich čistiť. Potom som si priložila ruku na ústa, že akože zívam.

„Unavujem ťa?“ ozval sa, ale povedala by som, že skôr zavrčal. Hm, niekto tu dnes nemá dobrý deň. „Tak vieš, mala som dosť náročný deň, preto, keď sa mi dvaja len rozprávame, tak už na mňa lezie únava.“ Potrebovala som sa ho zbaviť. Potrebovala som ho tak naštvať a najlepšie aj uraziť, že sa už nikdy nevráti a ja budem schopná pracovať presne tak, ako aj doteraz.

„Ja ti chcem len pomôcť, ale mám pocit, že s tebou nehnem, však?“ Rozhodil rukami. Výborne, sme na najlepšej ceste.

„Nie, to teda nie. Pozri, toto je moja práca. Nemôžeš čakať, že kvôli tebe sa teraz všetkého vzdám a jednoducho si odkráčam preč,“ odvetila som unudene.

„Takýto život ťa baví, Sweetheart? Byť neustála využívaná chlapmi? Ja som ti chcel ponúknuť niečo viac, stále chcem,“ naliehal a približoval sa ku mne.

„Iba zbytočne míňaš peniaze. Už som ťa varovala, že ti žiadne reči nepomôžu dostať ma odtiaľto, ale ty si nedáš povedať. Prepáč, to nie je môj problém. Ale možno by bolo najlepšie, keby si odišiel, ale tentokrát sa už nikdy nevrátil,“ povedala som rozhorčene. Prečo to stále nedokáže pochopiť? Čo je až taký padnutý na tú bronzovú gebuľu?

Zavrtel hlavou. „Viem, že to by bolo asi najlepšie, ale ja ťa tu proste nemôžem nechať. Záleží mi na tebe.“

„Ale to by ti vôbec nemalo, čo to nechápeš?“ Vrhla som naňho nahnevaný pohľad.

„Hej, asi áno. Ale preto na mňa posielaš svoje kolegyne? Prepáč, ale o tie nestojím!“

„Ja som len chcela, aby si na mňa zabudol. Myslela som, že možno to by ti pomohlo, keď so mnou sex mať nechceš,“ odvetila som. Už som chápala o čo tu ide. Pán Cullen sa urazil, lebo Lauren počúvla moju radu a chcela ho zviesť. Asi mu nerobilo problém domyslieť si, že za tým stojím ja.

Neodpovedal, len prešiel k oknu a odtiahol tenký záves. Potom rukou ukázal von.

„Tento pohľad sa ti páči? Chceš sa donekonečna pozerať na týchto opilcov, čo vo dne v noci opúšťajú túto krčmu a potom idú sem, aby ťa využili?“ rozkrikoval sa.

„Toto je to, čo viem najlepšie.“ Precedila som pomedzi zuby. Už ma skutočne začínal štvať.

„Som si istý, že by nebol problém sa vyučiť niečo iné,“ zašomral okamžite. Potom sa mi pozrel do očí a prešiel ku mne. Pohladil ma po ramenách a sadol si vedľa mňa. Fíha, to sa tu dnes dejú veci. Pokročili sme... Zvláštny vývoj udalostí.

„Ľúbim ťa a myslím to vážne,“ zašepkal. Nadýchla som sa.

„Edward, muži mi neustále hovoria, ako veľmi ma milujú. Sú to len plané reči,“ povedala som rozhodne. Vlastne som tu už opakovala. Niečo také, ako láska neexistuje. Tým som si viac než istá. Pokrútil hlavou a pobozkal ma. Úplne prvýkrát. Telom mi prebehol zvláštny pocit. Bozkával ma nežne, vôbec nie tak, ako ostatní muži, ktorí sú na mňa vždy krutí. Je im jedno, či by mi mohli ublížiť, alebo nie. To, že by toho neboli schopní bolo jedno, tu šlo o princíp. Nuž, ale teraz, keď ma už bozkával tento šibnutý chlap, som vedela, že za jeho trpezlivosť, ktorú na mňa neustále vykladal, mu môžem ponúknuť aspoň svoje telo. Teraz prišla tá príležitosť. Rukami som ho pohladila po hrudi a začala mu rozopínať gombíky na košeli. Keď som ho potom pohladila po nahej hrudi, odtiahol sa a prestal ma bozkávať.

„Nie, takto to nechcem,“ šepol zadýchane a postavil sa. „Myslel som si, že si si ma aspoň trochu obľúbila.“

„Prepáč, Edward, ale toho ja nie som schopná.“

„Tomu neverím.“

„Tak uver. Nikdy by som k tebe nemohla nič cítiť. Som proste kurva a tou aj zostanem. Ty ma nedokážeš zmeniť!“ skríkla som. Pohár mojej trpezlivosti už skutočne pretiekol.

„Fajn, tak ja pôjdem,“ odvrkol a zapol si košeľu. „Skutočne som ti len chcel pomôcť.“ A rýchlym krokom odišiel. Stisla som viečka. Áno, bola pravda, že toto som vlastne chcela, ale z neznámeho dôvodu som pocítila zvláštnu bolesť. Prešla som k oknu, aby som zatiahla záves. Vonku pršalo a kvapky dažďa silno búchali o sklo. Všimla som si Edwarda, ako kráča po teraz vyľudnenom meste a dážď akoby mu vôbec neprekážal.  Čakala som, že sa pozrie hore do môjho okna. Nepozrel sa a ja som pocítila niečo, čo ešte nikdy v živote. Cítila som, že som odhodila šancu na lepší život. Ale takto to bude lepšie...

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sweetheart - 8. kapitola: