Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sweetheart - 22. kapitola

15.08.2012 (13:30) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 2348×

22. kapitola

„Ako sa mi to mohlo stať?“ hlesol Edward neveriacky a tvár si zložil do dlaní. Posadila som sa vedľa neho a objala ho okolo pliec.

„Nič si z toho nerob, miláčik. Aj najsilnejší z nás sa môže niekedy pošmyknúť, no tak, pokoj,“ odvetila som a upokojujúco ho pohladila po vlasoch. No Edward akoby ma vôbec nepočúval. Stále len krútil hlavou, potom sa na mňa otočil.

„Pozri,“ zavrčal a ukázal si na ľavé oko, „čo vidíš?“

„Oko?“ pípla som. Vedela som, čo prežíva, ale nechcela som mu to robiť ešte ťažšie. Edward zavrčal a potom zaúpel.

„To som nemyslel! Vidíš tú nechutnú červeň?“ Mala som pocit, že ak by toho bol schopný, plakal by. „Bol to nevinný človek, Bella. Zabil som nevinného človeka...“ šepkal a znova začal krútiť hlavou. Stisla som pery a naklonila som sa, aby som ho mohla pobozkať na spánok.

„Teraz si upír, Edward,“ začala som. „Viem, aký je to pocit, keď niekoho neúmyselne zabiješ, ale, bohužiaľ, patrí to k podstate toho, čím sme. A aj keď sa snažíme žiť inak, niekedy to proste nevyjde a prevládnu v nás naše inštinkty, ktorými sa začneme riadiť.“

„Ja viem,“ vydýchol bezmocne, „ale ja som to nechcel. Nikdy som nikoho nechcem zabiť. Myslel som, že by sa mi to nemohlo stať. Že som dostatočne silný...“ Zafňukal a hlavu si oprel o moje rameno.

„Pst, všetci sme si týmto prešli, láska. Aj ja, aj Michael a desiatky ďalších upírov. Nie si prvý ani posledný,“ mrmlala som mu do vlasov a pobozkala ho do nich.

„Najhoršie je, že celá tá päťmesačná príprava na odolanie ľudskej krvi bola na nič.“

„Ale nebola. Proste si sa len pošmykol. Kto mal predpokladať, že nejaký turista zájde tak ďaleko od cesty, rovno do hlbokého lesa. To si nemohol čakať ani ty, ani nikto iný. Nie je to tvoja chyba.“ Objala som ho pevnejšie, snažiac sa konečne ho po troch hodinách zúfania aspoň trošku upokojiť. Vec sa má tak, že sme spoločne dnes ráno vyrazili s Edwardom a Mikeom na lov. Lenže, v okolí sa nachádzal človek a ja s Mikeom sme ho zacítili neskoro. Bolo úplne jasné, že Edwardovo sebaovládanie ešte nie je také vycibrené, aby sa to obišlo bez následkov. A keď zacítil volanie krvi človeka aj on, už sme ho nevedeli zastaviť. Samozrejme, že sme sa pokúšali, ale upír – ešte k tomu novorodený –, ktorý zacítili vábivú vôňu človeka, je neovládateľný. Riadi sa len svojimi inštinktmi a zdravý rozum si vezme v tom momente dovolenku. A teraz tu sedíme na pohovke v obývačke a spoločne s Edwardom sa užierame zúfalstvom. Pretože keď niečo trápi jeho, trápi aj mňa. Len ja sa snažím nájsť v tom nejakú svetlú stránku. 

„Dokonca som počul aj jeho myšlienky. Myslel na svoju priateľku a na to, že bude mať o týždeň narodeniny a premýšľal, čo jej kúpi. Veľmi ju ľúbil, Bells,“ zaúpel Edward.

„Ed, si novorodený upír,“ opakovala som. „Dalo sa očakávať, že keď ešte teraz zacítiš človeka, neovládneš sa. No tak, nebuď smutný. Viem, že je to ťažké, ale musíš sa nad to trochu povzniesť. Nemôžeš sa tým užierať donekonečna. Jednoducho sa to stalo a už sa to nedá vrátiť späť.“ Pohladila som ho po chrbátiku a on sa na mňa smutne pozrel. Teraz si musel skutočne pripadať ako netvor a zlé bolo, že aj mňa mrzelo jeho správanie. Tohto som sa obávala. Že niekoho zabije a bude si to vyčítať. Keby nebol upírom – viem, nemám sa toľko sťažovať – nestalo by sa to.

Ale už ním bol a musel sa naučiť, že to skutočne nie je ľahký život, ako si asi doteraz myslel. Edward sa postavil a prešiel k oknu. Šla som za ním-

Načiahla som sa a nežne ho pobozkala. „Zabudnime na to, dobre?“ zamrmlala som mu do pier.

„Dokážeme to.“

„Ty nemusíš nič dokazovať,“ namietal.

„Keď sa niečo prihodí tebe, prihodí sa aj mne. Na to si musíš zvyknúť,“ šepla som s miernym úsmevom.

„Už som ti povedal, ako ťa milujem?“ vydýchol a ja som zavrtela hlavou.

„Myslím, že dnes ešte nie,“ odvetila som a naoko sa zamračila. Edwardovi sa mihol na tvári letmý úsmev a ja som vedela, že je už lepšie.

„Tak by som to asi mal napraviť, nie? Strašne ťa zbožňujem a milujem.“ A vášnivo ma začal bozkávať. Keď sme sa od seba odtiahli, pevne ma objal. „Ďakujem ti, že si pri mne stála.“

„Vždy budem pri tebe stáť... Bezo mňa by si bol totiž úplne stratený,“ dodala som sebavedomo a zo zdvihnutým obočím som sa naňho pozrela.

„Ále, slečna Swanová, ste si istá?“

„Veľmi istá, pán Cullen.“ Edward sa šibalsky zasmial a pohybom, ktorý som nestihla ani zaregistrovať, si ma prehodil cez rameno.

„Hej!“ protestovala som so smiechom. Keby som chcela, vykrútim sa mu, ale táto naša hra sa mi páčila. Bolo to pre mňa niečo nové. Nikdy som sa s nikým takto nejašila. Začala som sa smiať, keď ma pleskol po zadku.

„Domáce násilie je trestný čin,“ vypískla som. Edward si ma z pleca stiahol na hruď a držal ma ako bábätko na rukách.

„Aké násilie, prosím ťa?“ začudoval sa sladkým hláskom a zamrkal očami. „Veď so mnou sa máš ako v bavlnke.“ Pritúlil si ma k sebe pevnejšie a pohladil ma po vlasoch. Zasmiala som sa. „Ešte hádam aj lepšie ako v bavlnke,“ zavrnela som a vtisla mu veľký bozk na pery. Objala som ho okolo krku a hrala sa mu prstami vo vlasoch. Edward sa na mňa anjelsky usmial a ja som vedela, že sa mi podarilo zlepšiť mu náladu. Tiež som sa cítila lepšie.

Hlavu som si položila na jeho rameno a spokojne sa usmievala. Edwardove ruky ma hladili po chrbte a nebezpečne sa približovali k zadočku, ktorý stisli. Jeho pery sa prisali na môj krk a začal mi sať pokožku. Trhane som vydýchla a zovrela som ho ešte pevnejšie. Edwardove pery putovali z môjho krku na bradu a potom k perám, ktoré si žiadostivo bral. Chytila som mu hlavu do dlaní a bozky mu intenzívne oplácala, keď som začula v diaľke kroky, ktoré sa blížili k nášmu domu. Zhlboka som sa nadýchla a podľa pachu som zistila, že sa jedná o Angelu.

„Tá si tiež vie vybrať správnu chvíľu,“ povzdychol si Edward, pričom pretočil oči a postavil ma na nohy. Stisla som pery a pohladila ho po líci. „Večer si to vynahradíme,“ sľúbila som mu a on, aj keď neochotne, prikývol.

O pár sekúnd sa ozvalo zaklopanie na dvere. „Môžeš vojsť,“ zamrmlal Edward trošku otrávene.   Zmrazila som ho pohľadom a štuchla do pleca. Mala som Angelu rada, bola to moja veľmi dobrá kamarátka. Z rodiny Reillyovcov mi práve ona sadla najviac. A Ed ju mal tiež rád ako kamošku, tak neviem, na čo sa tu teraz hrá. Ach, muži...

„Ahojte,“ pozdravila nás Angie milým hlasom, keď za sebou zatvorila dvere.

„Ahoj,“ povedali sme s Edwardom naraz.

„Stalo sa niečo?“  pokračovala som a Angie zakrútila hlavou. „Ani nie... No, vlastne možno. Ja len...“ koktala a zrak upierala do zeme. Takéto správanie som u upíra ešte nevidela. Zmätene som sa pozrela na Edwarda, ktorý mal na tvári veľký úškrn. Takže mi niečo ušlo.

„Bella, mohli by sme sa porozprávať? Potrebujem pomoc,“ vydýchla Angela a s nádejou na mňa pozrela.

„Samozrejme,“ odvetila som a stále som nechápala, o čo tu ide.

„Dobre, dievčatá, tak ja vás teda nechám, aby ste sa v pokoji porozprávali,“ ozval sa Edward. Nebol z toho veľmi nadšený, tiež by som chcela byť s ním, ale kamarátka je tiež dôležitá. Zohol sa ku mne a nežne ma pobozkal. „Večer,“ zašepkal mi ešte do pier. S úsmevom som prikývla a jemne ho pohladila po ramene. Potom sa otočil, rozlúčil sa s nami a zmizol vonku. S miernym úsmevom som sa otočila na Angelu, ktorá sa tiež usmievala.

„Ste spolu krásni,“ poznamenala.

„Ďakujem. Edward je rozhodne to najlepšie, čo ma v živote mohlo stretnúť.“ Bola to pravda. Odvtedy, čo tu bývam, na mňa prichádzali stavy, ktoré som mávala aj pred tým v Angels Scream. Stav, keď som sa cítila slabá a bezmocná. Práve Ed bol ten, čo ma teraz držal v náručí a šepkal mi slová lásky, po ktorých som sa zväčša cítila oveľa lepšie.

„Ale predpokladám, že to nie je to, čo si mi prišla povedať. Tak poď, posaď sa, bude to vyzerať lepšie,“ zasmiala som sa a pokynula som jej, aby sa posadila. Angela prikývla a upírskou rýchlosťou sa premiestnila na gauč.

„Tak čo sa deje?“ začala som.

„V podstate nejde veľmi o nič, ja len potrebujem radu. Caroline som sa radšej nechcela pýtať, napriek tomu, že sme si vždy dobre rozumeli. Lenže mám pocit, že tentokrát by mi nevedela povedať objektívny názor, pretože je trošku zaujatá,“ odvetila Angela a zachmúrila sa.

„No... dobre a o čo teda ide?“

Angela sa mierne pousmiala a povedala: „Vieš, už od prvej chvíle, čo som zbadala Michaela, nedokážem naňho tak celkom prestať myslieť. Najprv som si myslela, že ma len fyzicky priťahuje, pretože musíš uznať, že je to teda kus...“ zachichotala sa. „Ale postupom času som zistila, že to nie je len to.“

„Čiže tým chceš povedať, že máš Mikea rada?“ tipovala som. Angela prikývla.

„Hej, dokonca by som povedala, že aj viac než len to. Keď som s ním, cítim sa divne. Akoby som bola nervózna, ale na druhej strane mám rada jeho prítomnosť... Neviem, čo mám robiť, Bella,“ zaúpela a chytila si tvár do dlaní. V duchu som si hlboko povzdychla. Vyzerám ako nejaká dohadzovačka? Presne som vedela, čo mi týmto chce Angela povedať.

„A čo by si chcela robiť? Máš presne dve možnosti.“ Angela sa na mňa pozrela.

„Aké?“

„Buď ho necháš na pokoji a všetko pôjde tak, ako aj doteraz a vy budete kamaráti, alebo sa mu so svojimi citmi zdôveríš,“ pokrčila som plecami. „Je jasné, že ho ľúbiš, Ang,“ pokračovala som.

„Ja to viem. Ale bojím sa, že ma odmietne. Viem, že ešte stále ľúbi jeho prvú lásku. Nedokáže na ňu zabudnúť,“ šepkala zlomeným hlasom.

„To je možno pravda, ale on vie aj to, že sa už nevráti. Vie, že je mŕtva. Mala by si to skúsiť,“ dohovárala som jej. „Myslím, že Mike ťa má tiež rád, len podľa mňa sa sám nerozhýbe, nakoľko sa možno bojí, že by to dopadlo tak, ako aj predtým. Ale ty mu musíš ukázať, že ti na ňom záleží a že ho máš rada. Ukáž mu, že ešte môže byť šťastný.“

„Ja ti neviem,“ povedala pochybovačne. Povzdychla som si.

„Miluješ ho?“ spýtala som sa.

„Hej.“

„Tak potom mu to povedz. Neurob tú chybu, ktorú som spravila ja, keď som sa snažila držať od Edwarda ďalej. Iba som sa trápila. Možno sa bojíš odmietnutia, ale nezistíš, ako to všetko je, kým to neskúsiš. Ale ak chceš, mám jeden nápad, ktorý ukáže, aké máš šance,“ samoľúbo som sa pousmiala, prekrížila si ruky na hrudi a oprela sa o sedačku.

•

„No tak, Ed, prosím,“ prosila som ho a nahodila som psie očká a dlane si priložila k sebe, akoby som sa modlila. Edward len pokrútil hlavou. Práve sme stáli ďalej v lese, pretože v dome sme sa kvôli prítomnosti Mikea nemohli o tomto baviť.

„Panebože, toto nemyslíš vážne, Bella.“

„Ale áno, myslím.“ Podišla som k nemu, položila som si ruky na jeho hruď a otrčila dolnú peru. Bol to výraz vyhodeného psa prosiaceho o zľutovanie. Edward sa na mňa zamračil, no môj intenzívny pohľad ho nenechal chladným. Ha, sme na najlepšej ceste.

„Ehm,“ začal váhavo, „myslíš, že je to ale skutočne dobrý nápad?“

„Samozrejme,“ vyhŕkla som. „Veď vieš čítať myšlienky. Musíš len nahodiť pred Mikeom tému Angela a trošku ju vychváliť. V podstate nemusíš povedať nič také, stačí, ak len niečo zmieniš a potom si zvyšok prečítaš v jeho mysli.“ Vedela som, že Mike by na Ang ešte určite nijak extra nemyslel. To by si Ed bol všimol. Edward mal v tvári napriek môjmu skvelému vysvetleniu pochybnosti.

„Plosím,“ našpúlila som pusinku a zaklipkala očami. Edward si zašiel rukami do vlasov. Nakoniec pretočil oči a prekryl ruky, ktoré som mala stále položené na jeho hrudi, tými svojimi.

„Tak dobre,“ vydýchol. Vypískla som  a skočila mu okolo krku. „Máš to u mňa, kohútik!“

„To teda mám,“ zamrmlal. „Ok, môžem povedať vážne hocičo?“

„Hej,“ prikývla som, „ale musí sa to týkať Angely.“

„Chápem, dobre.“

„Ber to tak, že práve robíš dobrú vec. Možno spojíš dve duše, ktoré sú si súdené,“ povedala som zasnene.

„Bells, už radšej nič nehovor, lebo to neurobím.“

„Už som ticho, už som ticho,“ vyhŕkla som. Pohladila som ho po vlasoch a bola som rada, že mám práve ja takého chápajúceho priateľa, ktorý pre blaho svojej polovičky urobí čokoľvek. Edward ma pevne objal a nos si zaboril do mojich vlasov. Momentálne sa mi ho vôbec nechcelo pustiť, najradšej by som tu s ním takto stála, ale vedela som, že ešte na to bude času dosť.

„Už bež.“ Štuchla som mu do hrudi. Pobavene sa na mňa pozrel.

„Veď toto ti ešte spočítam,“ zachichotal sa. „Alebo počkaj,“ sykla som, keď sa otočil smerom k domu. Zastal a ja som sa mu prisala na pery. „Pre šťastie,“ sladko som sa usmiala. Edward sa zasmial a pobral sa splniť misiu. Pošúchala som si ruky a v duchu sa diabolsky zasmiala. Dala som Edwardovi náskok. Podišla som trošku bližšie k domu a posadila sa na zem. Stále to bolo dosť ďaleko, ale keď som dávala veľký pozor, perfektne som počula, o čom sa tí muži budú baviť. Stále som však bola zvedavá, ako to Ed vymyslí, ale ja som mu verila. Počula som, ako otvoril dvere do domu a pomalým krokom postupoval po schodoch do Mikeovej izby. Zastal pred jeho dverami a zo slušnosti zaklopal.

„Ďalej,“ odvetil Mike. Počula som, ako Ed vošiel dnu. „Čau,“ povedal. „Chcel by som si len požičať nejakú knihu, lebo ja už nemám čo čítať. Teda, nie ja, ale s Bellou si ľúbime čítať, keď niekedy po večeroch ležíme v posteli.“ Musela som sa zasmiať. Hm, my máme na večer iný program... 

„Samozrejme, prezri si knižnicu a vyber si niečo, čo ťa zaujme.“ Edward sa presunul asi k spomínanej knižnici.

„Hm... Romeo a Júlia, Búrlivé výšiny, Angelika...“ vykríkol Edward, „a kráľ.“ Rozosmiala som sa. Panebože, toto môže napadnúť len Cullena.

„Čítal si už Angeliku?“ spýtal sa Edward a meno Angelika poriadne zvýraznil.

„Hej,“ vydýchol Mike a počula som, ako sa otvorili dvierka od veľkej skrine, z ktorej podľa šušťania látky niečo vytiahol.

„Angelika... aké krásne meno, však? Skoro ako Angela. Aj my tu máme jednu Angelu...“ Edward otvoril knihu a začal v nej listovať.

„Myslíš Reillyovú?“ spýtal sa Mike a v hlase mal osteň zaujatosti. Človek by to nebol postrehol, ale upír áno.

„Hej, milé dievča,“ povedal Edward akoby sa nechumelilo a stále si čítal knihu. Teda myslím.

„Máš pravdu. Je milá, aj dobrá...“

„Pokiaľ viem aj slobodná,“ zamrmlal Edward a ja som mala chuť tam vletieť a jednu mu streliť. Mal byť nenápadný!

„Ale veď ty máš Bellu, Edward! Čo ti už nestačí?“ vykríkol Mike.

„No dovoľ, ja Bellinku milujem. Nevymenil by som ju za nič na svete... Ok, ale to je jedno, beriem si teda túto knihu, ďakujem veľmi pekne... Panebože,“ tresol si po čele. „Už je toľko hodín? Veď musím ísť za Bellou.“

„Nemáš začo... a dobre,“ povedal Mike trochu zmätene, ale to už Edward dupal po schodoch. Mám pocit, že práve zrujnoval celú svoju snahu. Knihu položil na stôl a utekal smerom ku mne.

„No?“ spýtala som sa nedočkavo, keď som ho zazrela v diaľke. O pár sekúnd už stál pri mne.

„Má ju rád,“ povedal Edward rozhodne a zasmial sa. „Keď som spomenul, že je slobodná, bolo to naschvál, aby som vedel jeho reakciu. Nechce si to ešte veľmi priznať, ale má ju skutočne rád a možno časom, alebo keby mu povedala, že ho ľúbi, by z toho niečo mohlo byť.“

„Ty si skvelý, že si to zistil!“ vypískla som a pevne ho objala. „Dobre, teraz už len zavoláme Angele a informujeme ju.“

No, veselšiu kapitolku máme úspešne za sebou. Aj Michael je predsa dôležitá súčasť príbehu a zaslúži si byť šťastný, nie?

Chcela by som upozorniť, že sa pomaličky blížime ku koncu poviedky. Neviem vám s úplnou presnosťou povedať, koľko nás ešte asi čaká, pretože si nie som istá, či mi vyjde môj pôvodný plán.

V budúcej kapitolke sa môžete tešiť na Edwardov pohľad, v ktorom sa dozviete, ako on prežíval premenu a všetko okolo toho.

Komentáre nejako ubúdajú, ale nechcem vás do ničoho nútiť. Preto ďakujem všetkým, ktorí si vždy nájdu ten čas a niečo mi tu zanechajú. Je to od vás milé.

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sweetheart - 22. kapitola: