Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sweetheart - 21. kapitola

12.08.2012 (11:45) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 15× • zobrazeno 2585×

21. kapitola

Perami mi prechádzal po celej tvári. Najprv po brade, potom po lícach, po čele, z ktorého sa presunul na nos, a nakoniec sa zastavil na mojej hornej pere, ktorú jemne stisol tými svojimi. Slastne som vydýchla, kým ma bozkával a jeho ruka sa pustila na prieskum môjho tela. Privrela som viečka a nechala sa unášať jeho dotykmi, ktoré mi tak neskutočne chýbali. Takto sme sa maznali už dosť dlhú chvíľu, ale mne to vôbec nevadilo a predpokladám, že Edwardovi taktiež nie. Ihneď, ako sme skončili náš dôležitý rozhovor v obývačke a rozhodli sme sa, že to nateraz necháme a budeme sa venovať jeden druhému, ma Edward vzal do náručia a nebolo ťažké uhádnuť, že smer našej cesty je Edwardova spálňa, kde ma položil do veľkej postele. Cítila som sa ako princezná z rozprávky, ktorá konečne našla svojho vysnívaného princa. Až na to, že sme teraz boli obaja krvilačné monštrá.

Rukami som mu zašla pod tričko, ktoré som mu začala vyhŕňať. Edward si ho nakoniec vyzliekol sám a vrátil sa späť k mojim perám. Objala som ho okolo krku a tlačila ho k sebe ešte tesnejšie. Bozkával ma vášnivo a ja som s radosťou prijímala jeho pery a bozky mu oplácala s rovnakou intenzitou. Rukami som mu zašla do vlasov a jemne si do nich vplietala prsty a ťahala ho za ne. Edward ma začal hladiť ešte intenzívnejšie. Perami skĺzol k môjmu krku, do ktorého jemne zahryzol. Z hrude sa mi inštinktívne vydralo zavrčanie a to ho pobavilo. Ľahol si vedľa mňa a pritiahol si ma k sebe.

„Nieže ma zbiješ,“ šepol pobavene a s rovnakým výrazom na mňa aj pozrel.

„Keď nebudeš robiť zle, tak nie.“ Ruky som mu položila na hruď a v duchu sa zamračila nad tým, že už nikdy neucítim, ani nezačujem tlkot jeho srdca. Srdca, ktoré bolo iné, než všetky ostatné. Teda pre mňa určite. Ale aj tak to bolo takto lepšie, akoby bol skutočne mŕtvy. Ja sa ho už nevzdám nikdy. Budem si musieť jednoducho zvyknúť na to, že aj on je teraz upír. Môžem mu povedať skutočne čokoľvek bez ohľadu na to, že by som mala mať obavy, aby som ho niečím nevystrašila.

„Prečo sa mračíš?“ spýtal sa rozkošne a palcom mi prešiel po líci. Len som zavrtela hlavou a odvrátila pohľad.

„Bella, čo sa deje?“ Neodpovedala som, len som sa mu pozrela do očí, ktoré mu doslova žiarili, kým na mňa pozeral. Aj mne tak žiaria oči, keď sa naňho pozerám? Spytovala som sa sama seba v duchu. Edward mal v pohľade čistú lásku a ja som sa musela pousmiať. Pevne som ho objala a hlavu si položila na jeho hruď.

„Prečo je moje malé kuriatko smutné?“ mrmlal ďalej a začal ma hladiť po vlasoch.

„Kuriatko?“ zahundrala som pochybovačne. Prikývol a zasmial sa.

„Hej, kuriatko. Ale neodbáčaj od témy, čo sa deje? Vieš, že mi to môžeš povedať,“ zašepkal mi do vlasov a vtisol do nich bozk. 

„Ja viem, len... Proste mám výčitky svedomia.“ Ach jaj, a je po romantickom večeri. Všetko som pokazila. Ale keď ja si proste nedokážem pomôcť. Edward si povzdychol a trošku sa odo mňa odtiahol, aby mi videl do tváre. „Kvôli čomu zase?“

Len som pokrčila plecami. Aj tak vedel, kvôli čomu, nechápala som, na čo sa to pýta. Edward sa neubránil ďalšiemu povzdychu.

„Kvôli tomu, že už nie som neschopný, slabý človek?“  Zdvihol obočie.

„Nikdy si taký nebol!“ rozčúlila som sa. Nech ma neštve, lebo upír – neupír, strelím mu jednu výchovnú.

„Ale áno, Bella, bol som! Nikdy som nedosiahol niečo, čo by niekto iný nedokázal. Nebol som ničím výnimočný.“

„Ale bol. A aj si. Pre mňa určite. Veď až ty si mi ukázal, aké je to niekoho skutočne ľúbiť,“ zašepkala som a cítila som, že ma začali štípať oči. Keby som mohla, vytiekli by mi slzy. Edward zaúpel a objal ma ešte tuhšie. Povedala by som, že až príliš a trošku to aj bolelo, ale nechcela som nič povedať, pretože potom by ma pustil úplne a to som nechcela, nakoľko som ho potrebovala cítiť pri sebe.  

„To máš pravdu, za to by som si zaslúžil Nobelovu cenu,“ zamrmlal pobavene a ja som pretočila očami.

„Vieš,“ začala som váhavo, „ľúbim ťa a nechcem o teba prísť, no nikdy som si to nepredstavovala takto. Nechcela som, aby sa medzi nás dostal Frank. Pokúšala som sa tomu zabrániť, ale zlyhala som. Nikdy ma nemrzelo vo svojom živote nič tak veľmi ako toto. Edward,“ pozrela som sa mu do očí, „odpusť mi to, prosím. Odpusť mi, že som ťa nedokázala zachrániť a ty by si zostal človekom.“

„Bella,“ povzdychol si. „Ja sa na teba nehnevám, nemám ti za čo odpúšťať. Ako som ti už dnes povedal, milujem ťa a takto to je lepšie. Myslím tým to, že som ako ty. Môžem ťa ochrániť tak, ako má chrániť muž ženu, aby si sa so mnou cítila v bezpečí. Môžeš ma pobozkať bez toho, aby si sa bála, že mi môžeš nedopatrením ublížiť. A čo je najdôležitejšie, som schopný ťa ochrániť aj pred Frankom. Ja sa ho nebojím. Za to, čo ti spôsobil, si zaslúži skapať.“ Edward na konci zavrčal a ja som cítila nutkanie ho upokojiť. Pobozkala som ho pod krkom a pritúlila sa k nemu. Edward mal v niečom aj pravdu. Skutočne to bolo takto pre nás lepšie a pohodlnejšie. Jednej veci však nechápal a tou bolo to, že pocitu viny sa len tak nezbavím. Edward mal právo vybrať si, či chce alebo nechce byť upírom.

Lenže on to právo nemal, proste sa musel zmieriť s realitou. Tak ako ja, alebo Michael, ktorí sme boli premení bez prípravy na to, čo nás čaká. A ja som nechcela, aby niekto zažil tento nepríjemný pocit. A aby tým niekým bol Ed, to už vonkoncom nie. Preto som bola tak sklamaná sama zo seba, že som tomu nedokázala zabrániť. Bohužiaľ, minulosť sa vrátiť nedá, aby som to zmenila. Ale chcela by som to vlastne zmeniť? Pretože takto môžem byť skutočne s Edwardom naveky (aspoň dúfam, že nám to vyjde) a ani som mu nemusela sama vysvetľovať tú vec s upírstvom. Keby som bola sebecká, mohla by som povedať, že sa vlastne týmto všetkým „zabili dve muchy jednou ranou,“ pretože Edward vie o všetkom a už je taký, ako aj ja. No ja som sebecká nebola, takže mi to ešte zaberie nejaký čas, kým si na túto realitu zvyknem.

„Bojím sa,“ priznala som a stisla som viečka. Za celý svoj život by som sa so svojou slabosťou nebola nikomu priznala. Ale vedela som, že Edwardovi môžem dôverovať a veruže som aj dôverovala. Pred ním som sa viac nebála povedať o svojom strachu, pocitoch...

„Čoho, kuriatko?“

„Dňa, keď príde Frank.“ Edward sa napäl. Vedela som, že ho neznáša a rovnako aj to, keď o ňom hovorím, ale tie roky, ktoré som si vytrpela, ma museli nejako poznačiť.

„Nech len príde, veľmi rád mu všetko ručne stručne vysvetlím.“

„Frank nie je debil. On vie, čo robí a nepodceňuj ho,“ odvetila som. Keby bol Frank ľahká korisť, už dávno by som zbavila svet jeho prítomnosti aj sama.

„Belli,“ povedal Edward pevným hlasom. „Nemáš sa čoho báť, keď si so mnou, si v bezpečí. Ja mu nedovolím, aby ti viac ubližoval a už vôbec nie, aby mi ťa odviedol. Michael by ti povedal, aký som bol hotový, keď som ťa nemal pri sebe. Akoby ten pocit toho, že ťa toľko potrebujem ešte vzrástol a takmer som sa zbláznil. Nikdy som necítil takú bolesť – no okrem premeny – ako práve v čase, keď som bol bez teba.“ Dlaň mi priložil na líce a naklonil sa bližšie, aby spojil naše pery. V tom momente som sa nemohla sústrediť na nič iné, iba na to, že ma bozkáva. Ruky som mu priložila na líca a prechádzala mu po nich. Edwardove ruky zablúdili k lemu môjho trička a vyzliekli ho. Sledovala som, čo spraví. Podprsenku roztrhol v zuboch a začal sa venovať mojim prsiam. „Si tak krásna,“ zašepkal a začal mi sať bradavku. Slastne som vydýchla a prsty som zaborila do periny. Potom mi jazykom prešiel k pupku, pri ktorom sa chvíľu zdržal a následne sa opäť vrátil k mojim prsiam. Každý jeho dotyk bol rovnaký a zároveň tak iný, ako tie, ktoré som doposiaľ zažila. Doteraz som si mužské dotyky neužívala, brala som ich ako povinnosť, ale teraz to bolo iné.

„Edward,“ vydýchla som a olízala si pery. „Chcem ťa.“ To bolo po prvýkrát, čo som tieto dve slová vyslovila preto, lebo som chcela a nikto ma k tomu nenútil. Edward sa mi pozrel do očí a rýchlosťou, že aj pre mňa ju bolo ťažké zaregistrovať, nás oboch zbavil zvyšného oblečenia a rýchlo a hlboko do mňa vnikol. Bolo to naše prvé milovanie, vedela som, že to nie len sex, ktorý mal ukojiť naše chúťky. Pretože teraz som sa cítila inak. Tak... milovane. Nebrala som to len na ľahkú váhu, ale ako niečo vážnejšie. Akoby sme sa posunuli v našom vzťahu ďalej. Vlastne sme sa aj posunuli. Prirážal do mňa stále silnejšie a silnejšie.

Bol to neuveriteľný pocit. Hlasno som vzdychala a prsty som mu zarývala do chrbta. Ešte, že má kamennú pokožku, inak by som ho doškriabala. Cítila som, že prichádzam k vrcholu a keď k nemu prišlo, vykríkla som a slastne som privrela viečka. Keď som sa pozrela na Edwarda, videla som, že sa vôbec neovláda. Upíri prežívajú všetko intenzívnejšie než ľudia. A keď prišiel k vrcholu aj on, divoko zavrčal a mne to pripadalo strašne sexi. Načiahla som ruku a jemne ho pohladila po líci, pričom som sa prihlúplo usmievala. Edward sa ku mne zohol a pobozkal ma. Ľahol si vedľa mňa a stiahol ma k sebe. Začala som ho hladiť po hrudi.

„Edward?“ ozvala som sa po chvíli. Možno by som nemala rušiť túto chvíľu mojimi doternými otázkami, ale potrebovala som sa ho spýtať na jeden pre mňa dôležitý fakt.

„Prosím, kuriatko.“ Jemne ma hladil po vlasoch a ja som sa div neroztopila blahom.

„Čo si cítil, keď si sa dozvedel, že som upírka?“ Počula som, ako sa nadýchol – sila zvyku.

„No... Najprv som bol prekvapený. Nevedel som, že niečo také existuje. Lenže už sám sebe som bol dostatočným dôkazom. Keď mi Michael oznámil, kde som a čo sa so mnou stalo, bol som aj trochu vystrašený. Nevedel som venovať pozornosť takmer ničomu okrem krvi. Teraz je to tiež ešte ťažké, ale snažím sa. Keď to však už začalo byť o niečo lepšie, chcel som o tebe vedieť viac. Michael mi povedal, prečo si taká, aká si, prečo si nikoho nepripúšťaš k telu... Povedal mi aj to, ako ťa ten imbecil zneužíval už ako malú. A keď som videl nejaké drobnosti v Michaelovej mysli...“ Cítila som, ako sa Edwardovi napäli svaly. Objala som ho pevnejšie. Nechcela som na to myslieť. Bola to minulosť, ktorú už nedokážem zmeniť a ja som si povedala, že odteraz žijem v prítomnosti, bez ohľadu na to, čo sa mi v živote prihodilo.

Potom som si však na niečo spomenula. „Prečítal si si to v jeho mysli?!“ vyhŕkla som zdesene. Edward sa na mňa až príliš nevinne usmial a pokrčil plecami. „Som tak trošku talentovaný... Vlastne, vždy som bol,“ pokýval obočím a zasmial sa. Ja som len pretočila oči. „Po premene som zistil, že dokážem čítať myšlienky.“

„Čože?“ Vedela som, že existujú upíri aj s nejakými špeciálnymi darmi, ale ja som na žiadneho takého doteraz ešte nenarazila. Chápala som síce, čo znamená pojem čítanie myšlienok, ale bolo pre mňa ťažké uveriť, že práve môj priateľ to dokáže. Ale verila som mu, že neklame. Na čo by to robil? A v našom svete je skutočne možné všetko. Trošku som sa ale zdesila toho, že ma vlastne aj teraz počuje. Preboha!

„Nemôžem za to... Hnevá ťa to?“ Nahodil na mňa psí pohľad. Našpúlila som pery. „No, tak nespravím s tým nič, ale nie je príjemné vedieť, že sa ti niekto hrabe v hlave. Dokonca aj vtedy, ak je tým niekým tvoj milovaný.“

Edward sa zachichotal. „Moja milovaná, môžeš byť úplne pokojná. Do tvojej hlavičky nevidím. Neviem prečo. Najprv som si to ani neuvedomil, keď som ťa zbadal týmto novým super upírskym zrakom, ale potom som si to všimol. Nechcel som ti však nič ešte hovoriť.“ Tak aspoň nejaká dobrá správa...

„Páni. Hm,“ mykla som plecami, „vždy som bola výnimka. Tak prečo nie aj teraz?“

„Zaujímalo by ma ale, prečo je to tak. Možno to zistím neskôr.“

„Možno,“ pritakala som.    

„Ale v každom prípade som rád, že to všetko dopadlo tak, ako to dopadlo a ty si teraz tu, v mojom náručí.“ Pousmiala som sa a pobozkala som ho na hruď.

„Aj ja som rada.“

•••

Na život v Chicagu som si zvykla rýchlo. Prvé dni som však doslova tŕpla kvôli Frankovi, pretože som sa bála, že na mňa vyskočí z nejakého kúta a ja som nemala ani poňatia, čo by som spravila a ako by som sa zachovala. Edward ma stále ubezpečoval, že sa nemám čoho báť, že nemá ako zistiť, kde sme a aj keby áno, som v bezpečí, pretože nedovolí, aby sa mi niečo stalo. Niežeby som mu neverila, ale ja som s Frankom žila storočie a pol, čiže som vedela, aký je a aj to, ako sa zachová. Predsa som sa však nechala Edwardom upokojovať, aby som sa cítila lepšie. A možno aj mal pravdu. Možno by ho dokázal poraziť, keby prišlo k najhoršiemu. Má tu aj Mikea, ktorý by tiež určite podal pomocnú ruku.  A dokonca sme tu mali aj nových priateľov, s ktorými som sa zoznámila pár dní po príchode sem.

„Bella, rád by som ti niekoho predstavil,“ povedal v jeden slnečný piatok Michael, keď sme celý deň posedávali len doma, nakoľko sme sa veľmi nechceli ukazovať na slnku.

„Koho?“

„Našich dobrých priateľov. Sú to tiež upíri a žijú neďaleko od nás. Oni sa však živia ľudskou krvou, ale napriek tomu sú veľmi milí.“

„Aha a prídu na návštevu?“ spýtala som sa so záujmom. Chcela som ich spoznať.

„Hej, už sú na ceste,“ odvetil Mike s úsmevom. Edward ma objal zozadu okolo pása a hlavu si položil na moje plece. Usmiala som sa a natočila som hlavu, aby som ho mohla pobozkať.

„Ešte, že nemusím chystať pre našu návštevu nejaké chlebíčky,“ zamrmlala som mu do pier. Edward len s úsmevom pokrútil hlavou a s láskou ma pobozkal. To sa už otvárali vchodové dvere a ja som sa pozrela na našu návštevu. Ako prvú som si všimla nižšiu ženu s dlhými mierne kučeravými plavými vlasmi. Vedľa nej sa postavil a objal ju okolo pása urastený hnedovlasý muž. A nakoniec do dverí vošla druhá žena, ktorá bola o poznanie vyššia od tej predchádzajúcej a na tvári, ktorú lemovali rovné tmavohnedé vlasy po ramená, jej pohrával letmý úsmev. Všetci traja si ma so záujmom prezerali a nikto nepovedal zatiaľ ani slovo. Našťastie sa situácie chopil môj bronzovovlasý novorodený upír.

„Vitajte,“ povedal a jeho objatie okolo mňa ešte zosilnelo. Neviem, či si prečítal niečo, čo ho znepokojilo v ich mysli, alebo mal iný dôvod. Každopádne som sa predsa len cítila takto lepšie.

„Ďakujeme za pozvanie,“ odvetil ten muž a usmial sa na mňa.

„Tak, Bella, toto sú Reillyovci,“ ozval sa Michael a podišiel k nim bližšie.

„Radi ťa spoznávame,“ povedal znova ten muž s hnedými vlasmi. „Ja som Nick a toto je moja manželka Caroline,“ pohladil po ramene tú ženu s plavými vlasmi. „A toto,“ ukázal na brunetku, „je Angela, Carolinina sesternica.“

„Ja som Bella Swanová, ale to už asi viete. Veľmi rada vás spoznávam,“ usmiala som sa na nich a podišla som bližšie k nim, aby sme si potriasli rukou.

A od toho dňa sa z nás stali dobrí priatelia. Často nás navštevovali, niekedy aj my ich, lenže oni bývali bližšie pri ľuďoch a preto sme tie návštevy zamedzovali kvôli Edwardovi, ktorý si nebol svojim ovládaním ešte príliš istý. Ja s Mikeom sme mu stále vraveli, že je dosť silný, nemusí sa ničoho báť, ale predsa nechcel riskovať a ja som ho vlastne aj chápala. Prešla som si tým tiež. Michaela som si skutočne veľmi obľúbila. Bol pre mňa ako brat. Myslím, že Edward ho tiež považoval za niekoho blízkeho. Pomaly, ale isto sa z nás stala rodina. Užívala som si ten pocit, keď som mohla byť so svojimi blízkymi. Bolo to na nezaplatenie. Ten pocit, ktorý pocítite, keď sa odniekiaľ vrátite a vás tam čaká vaša rodina, bol úžasný. A pre mňa ešte úžasnejší, keďže ja som rodinu nikdy dokopy nemala. Vedela som, že teraz sa toho nechcem za nič vzdať. 

Dúfam, že som vás touto kapitolkou príliš neunudila. :D Ale musí byť predsa chvíľku aj pokoj, nie? Tak to našim hrdličkám doprajme. ;) Ale ak vám Frank až tak príliš chýba, možno by som ho mohla nejako kontaktovať... :D

Dobre, teraz už vážne. Aj na Franka ešte príde rad, nebojte. :) Taktiež by som sa rada poďakovala za všetky komentáre, ktoré mi robia neuveriteľnú radosť. Touto cestou by som sa rada poďakovala aj za komentíky pri poviedke Len jedno prianie, ktoré čítali aj niektoré čitateľky Sweetu. Takže, holky, ďakujem za vaše názory aj tam. :)

A veľmi sa teším na vaše komenty aj teraz pri Sweete, nieže sa na mňa vykašlete! :D 

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sweetheart - 21. kapitola: