Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sweetheart - 13. kapitola

47587


Sweetheart - 13. kapitolaPokračujeme v stretnutí Eda a Belly. V minulej kapitole si Bella uvedomila svoje city, no ako sa nakoniec rozhodne? Zostane s Edwardom alebo nie?

13. kapitola

„Sweet, tak by som si prial, aby si uverila tomu, čo ti vravím. Aby si pochopila, čo pre mňa znamenáš,“ povedal Edward, pričom moja ruka stále spočívala na jeho líci. Nevedela som, čo mám povedať.

„Neviem si ani predstaviť, ako sa budem zajtra cítiť, keď už nebudem s tebou,“ pokračoval, tentokrát však šepkal. Zhlboka som sa nadýchla. Ani ja som si niečo také nevedela predstaviť.

„Edward, dni budú pokračovať presne tak, ako aj predtým, než sme sa stretávali,“ odhodlala som sa k slovám. Snažila som sa tým tvrdením presvedčiť jeho, no z väčšej časti aj seba.

„Nebudú! Keď budem bez teba, už nič nebude také ako predtým.“

Spustila som ruku z jeho tváre a odvrátila pohľad. Bolo to preňho ťažké; no pre mňa tiež. Teraz, keď som si uvedomila, čo k nemu cítim, ako som sa mala donútiť zabudnúť naňho a pokračovať v práci tak ako predtým? Sama som sa nedokázala riadiť svojimi predchádzajúcimi slovami. Cítila som niečo mokré na ramene a po chvíli aj na tvári. Zamračila som sa a zdvihla pohľad k oblohe. Mrholilo. Nebolo pochýb, že o chvíľu sa spustí poriadny lejak. Táto situácia mi prišla ironická. Akoby aj to nebo plakalo z našej momentálnej situácie.

„Mali by sme ísť, aby sme nezmokli,“ zahundrala som a postavila sa na nohy. Edward sklonil hlavu k zemi a ešte chvíľu v kľaku tak sedel a díval sa na svoje topánky. Ten pohľad sa mi nepáčil. Pristúpila som k nemu a jemne ho pohladila po chrbte.

„Nemysli na to, čo bude zajtra. Ešte je dovtedy čas,“ zašepkala som a schválne som povedala nemysli, miesto nemyslime. Pretože tak by som v ňom len vzbudila podozrenie a to som nechcela. Edward sa o mojich citoch k nemu nikdy nemôže dozvedieť. Bolo by to preňho príliš nebezpečné. A to som nemohla riskovať.

Edward sa nadýchol a nakoniec prikývol. „Máš pravdu.“ Pomaly sa postavil zo zeme a pokúsil sa usmiať. No ten úsmev nebol taký, aký som na jeho tvári vídala doposiaľ; nebol úprimný.

Načiahla som k nemu ruku, ktorú prijal. Nemohlo mu to prísť podozrivé, mohol si len myslieť, že sa ho snažím upokojiť. Sčasti to aj bola pravda. Už začalo pršať intenzívnejšie a my sme zrýchlili krok. Snažila som sa udržiavať normálnu ľudskú chôdzu, čo som sa už za ten dlhý čas, čo som nesmrteľná, celkom slušne naučila. Edward bol po celý čas, čo sme vychádzali z parku, ticho. Vlastne som ani nevedela, kam ideme teraz  a či vôbec ešte budeme spolu, alebo sa môžem spakovať a odísť.

„Edward, už sme na dnes skončili? Mám ísť?“ odhodlala som sa spýtať nakoniec. Musela by som rešpektovať jeho rozhodnutie, aj keby sa mi protivilo. Ja som nechcela odísť, no na mne to nezáležalo.

„Panebože, to nie!... Och, prepáč, že dnes so mnou nie je sranda... Uhm, ideme ku mne, dobre?“ Zastavil a otočil si ma k sebe. Vždy, keď sa ma dotkol, som sa cítila ako handrová bábika, ktorá so sebou nechá robiť všetko, čo druhí chcú. Vôbec som si nepripadala ako upír, ktorý by mohol niekoho zabiť. Tak, ako som to robila ešte pred mesiacom.

„Dobre,“ zašomrala som mu do hrude, keď si ma k sebe pritlačil a silno objímal. Privrela som viečka a vdýchla som jeho vôňu. V ústach sa mi nahromadil jed, ale vedela som ho ignorovať.

„Poď, kým skutočne príliš nezmokneme,“ zašepkal mi do vlasov a znova my chytil za ruku. K jeho bytu sme sa dostali asi o dvadsať minút a to sme boli teda už dosť premočení. Ešte som uňho nikdy nebola, takže toto bola pre mňa akási premiéra.

Jeho byt by sa dal prirovnať k normálnej americkej domácnosti. Žiadne predražené a bohaté zariadenie, ale ani to najlacnejšie. Niečo medzi.

„Prinesiem ti nejaké moje veci, aby si sa mohla prezliecť do suchého,“ povedal  Edward a odbehol niekam preč. Ja som sedela v kuchyni a obzerala som sa okolo seba.

„Tak,“ ozval sa po chvíli, „bude ti to asi dosť veľké, ale nič menšie, bohužiaľ, nemám.“ Pousmial sa a podal mi kôpku tmavých vecí.

„Tam je kúpeľňa,“ ukázal za seba, „ja zatiaľ urobím čaj.“ Odkašľal si a otočil sa smerom k linke. Postavila som sa a prešla do dverí, ktoré mali byť podľa jeho slov kúpeľňa. Keď som sa v nej zavrela, priložila som si tie veci k nosu a zhlboka vdychovala ich vôňu... jeho vôňu. Stisla som viečka a takmer som vzlykla, keď som si uvedomila, že teraz som s ním skutočne poslednýkrát.

Nakoniec som sa prezliekla – tričko som mala po kolená a tepláky boli raz také veľké ako ja - a vlasy si poutierala uterákom a prečesala hrebeňom, ktorý bol položený na umývadle.

Pomaly som vyšla von a svoje mokré veci som mala na rukách.

„Ukáž,“ povedal Edward, keď ma zbadal, „toto ti necháme vysušiť.“ Vzal mi veci z rúk, pričom sa dotkol mojich prstov. Chvíľu na mňa zvláštne pozeral, no potom sa otočil a niekam odbehol. Ešte pred tým som si všimla, že aj on sa prezliekol do podobných vecí tým, čo dal mne. Posadila som sa na stoličku v kuchyni a všimla si na linke položené dva hrnčeky, z ktorých stúpala para. Nad jedným hrnčekom som sa pousmiala; bol na ňom obrázok soba.

„Sweet, nie je ti zima?“ ozval sa Edwardov hlas. Usmiala som sa nad jeho starostlivosťou.

„Nie.“ Pokrútila som hlavou. Prikývol a položil predo mňa ten sobový hrnček. V hrdle som pocítila hrču. No a čo teraz? Mám povedať, že som alergická? Počkať, alergia na čaj asi neexistuje... Dokelu!

„Počkám, kým trošku vychladne,“ vykrucovala som sa. Edward sa usmial a následne stisol pery do tenkej linky. Počula som, ako si povzdychol a očami behal po stene a po mne. Po stene a po mne. A stále dokola.

„Deje sa niečo?“ spýtala som sa.

„Ehm... ani nie. Vieš čo? Idem nám uvariť večeru, čo ty na to?“ Prstami si vbehol do vlasov a keby mi bilo srdce, asi by vynechalo úder.

Počkať! Večera? Nie, len to nie! Čaj zvládnem, ale večeru? To  nie!... Lenže jeho pohľadu sa nedalo odolať.  

„Tak dobre,“ zamrmlala som nakoniec. Ja niečo vymyslím. Edward sa usmial a vytiahol z chladničky nejaké ingrediencie, ktoré som spoznávala len podľa pachu.

„Môžem ti pomôcť?“ ozvala som sa nesmelo. Rýchlo sa na mňa otočil a vyvalil oči. Doslova... Asi by som sa mala uraziť, ale brala som veci z jeho pohľadu a keď som sa nad tým zamyslela, bolo čudné, aby štetka varila. Ale všetko je prvýkrát.

Nad jeho výrazom som len pokrčila plecami a usmiala sa. „No... dobre. Tam môžeš pokrájať cibuľu,“ odvetil ešte stále zaskočene. Vystrelila som zo stoličky a mierila k linke. Edward mi podal nôž a dosku na krájanie, na ktorej som cibuľu pokrájala. Priznám sa, robila som to úplne prvý raz a tak to aj vyzeralo. Mohla som byť upírka so zmyslom pre presnosť, ale toto bolo... minimálne zvláštne.

„Prepáč,“ ospravedlňovala som sa Edwardovi, keď videl ten „zázrak,“ čo som stvorila z cibule. Hm, niekto nevie ani len tú pokrájať, a tým niekým, som ja.

„Krájať zeleninu vás v Angels Scream asi neučili, čo?“ Prižmúril oči a pousmial sa. Zavrtela som hlavou. „To teda nie.“

„Nevadí, skúsime to ešte raz.“ Z chladničky vybral novú cibuľu a položil ju na dosku. Pokynul mi, aby som schytila nôž a postavil sa za mňa. Ruku, v ktorej som držala nôž zachytil a spoločne sme začali krájať.

„Vidíš? Takto je to lepšie,“ vydýchol a ja som musela preglgnúť. Prikývla som. Edward sa odo mňa odtiahol a začal sa venovať príprave nejakého mäsa, ktoré zje očividne sám...

 

Keď Edward uvaril večeru – áno, ja som to vzdala a radšej sa posadila a sledovala ho -, bolo už dosť hodín. Teda, nie až tak veľa, ale bol ten čas, kde sme sa vždy lúčili.

„Zostaneš ešte chvíľu, nie?“ strachoval sa, keď sa pozrel na hodiny.

„Samozrejme,“ odvetila som a snažila sa naňho usmiať, no šlo to ťažko. Najradšej by som tu s ním zostala navždy; no niečo také bolo nemysliteľné a ja by som sa za svoje myšlienky najradšej nafackovala. Edward naložil na taniere jedlo a položil ho na stôl.

„Nie je to asi také ako z reštiky, ale možno sa to bude dať jesť,“ povedal a nervózne sa zasmial. Nemohla som sa pozerať na to, keď bol smutný. Zamračila som sa a na vidličku napichla malý zemiak, ktorý som si vložila do úst a sťažka ho prehltla.

„Je to výborné,“ zamrmlala som a usmiala sa. Dobré to určite aj bolo, škoda bola len tá, že ja som to nevedela oceniť. Pozrela som sa na Edwarda, ktorý sa v tom len prehrabával a zdalo sa, že je zahĺbený do svojich myšlienok. Mala som tušáka, že viem, kde mu myseľ „lieta.“

Nakoniec som do svojho žalúdka dostala asi polku porcie a potom som sa vyhovorila, že som už preplnená.

„Viem, že sa teraz asi budeme musieť rozlúčiť, ale ešte by som bol rád, keby si chvíľu počkala,“ spustil Edward, keď odložil taniere do umývačky.

„Dobre,“ zašepkala som a čakala na to, čo spraví.

„Vieš, celý tento týždeň, ktorý sme spolu strávili, bol perfektný. Som si vedomý toho, že ty si ho tak asi nebrala, ale ja áno. Dokonca som dostal pocit, že si sa skutočne zmenila, Sweetheart. A ja ťa milujem ešte viac, než na začiatku.“ Pozorne som počúvala všetky jeho slová, akoby to malo byť naposledy, čo môžem počuť niečo z jeho úst. Ale možno to aj naposledy bolo. Edward mal pravdu. Zmenila som sa. Sama som to pociťovala a mohol za to on.

Láska vraj človeka nadobro zmení. Treba si však položiť otázku: Len človeka?

Pretože ja človekom už nie som desaťročia. Niekedy som mala pocit, že som už aj zabudla, aké je to ním byť. Na lásku som nikdy neverila. Zdalo sa mi nezmyselné, aby jedného dňa prišiel človek, ktorý by niekomu vstúpil do srdca takýmto spôsobom. Ale teraz, keď som  spoznala jeho, uverila som sile lásky. Edward ma bral inak, než všetci ostatní.  Nikdy ma neodcudzoval, ani sa mi neposmieval. Skutočne chcel vedieť, prečo som sa stala tým, čím som sa stala. Čo ma k tomu priviedlo. No akoby som mu mohla povedať pravdu, keď by to bolo preňho príliš nebezpečné?

Bola som monštrum a on len obyčajný človek. Vlastne, nie tak celkom obyčajný. Možno pre niekoho iného áno, ale pre mňa to bude navždy niekto extrémne výnimočný. Niekto, vďaka komu som spoznala ten cit, čo tak často opisujú básnici, spisovatelia, dokonca aj speváci. Láska -  cit, ktorý môže mať rôzne podoby. Buď láska k svojmu domovu, láska k dieťaťu, k svojej rodine a v neposlednom rade – a pre mňa tom najdôležitejšom –, láska k mužovi. Láska k niekomu, o kom by som si nikdy nemyslela, že by som ju mohla pocítiť... Naučila som sa, že láska kvitne skutočne stále, v každom veku a v každej chvíli. A hlavne vtedy, keď ju najmenej očakávate.

„Edward... Ja...“ začala som potichu, „chcem sa ti za všetko poďakovať. Skutočne si ma naučil dívať sa na život aj inak.“ Zavrela som oči a znova ich otvorila. „Celý tento týždeň som si skutočne užívala, aj keď sa ti to možno bude zdať zvláštne. No pochopila som isté veci a za to ti ďakujem.“ Postavila som sa a prešla som do miestnosti, v ktorej sa sušili moje veci. Z peňaženky, ktorú som mala uloženú v džínsoch som vytiahla všetky peniaze, ktoré mi dal. Potom som sa prezliekla do svojich vecí, ktoré už boli suché a tie jeho som úhľadne zložila a položila ich na posteľ.  Keď som sa vrátila do kuchyne, Edward si ma premeriaval zvláštnym výrazom a stál pri linke. Podišla som k nemu.

„Rada by som ti vrátila peniaze. Sú tam všetky do posledného centu.“ Načiahla som k nemu ruku a čakala, kým si ich vezme. Zavrtel hlavou.

„Nie, ja som ťa donútil, aby si so mnou bola, zaslúžiš si tie peniaze.“

„Edward!“ zavrčala som. „Vezmi si ich. Ja by som sa necítila dobre, keby som ich mala aj naďalej u seba. Peniaze máme brať len za svoje služby, no...“ zmĺkla som, nevediac, či je dobré pokračovať v tomto rozhovore. Nemohla som povedať veľa, lebo by pochopil, o čo tu ide a prečo mu to všetko vraciam. „Proste si ich vezmi!“ Nečakala som, kým zareaguje, jednoducho som schytila jeho ruku a dala mu ich.

„Tak fajn,“ zašepkal nakoniec. „No niečo pre teba mám.“ Pomaly, akoby bol stále vyvedený z miery, odkráčal do spálne a ja som si zatiaľ priložila dlane na tvár.  

Počula som, ako sa v niečom prehrabával a nakoniec vyšiel von. Pozrela som naňho a všimla si veľkú červenú škatuľu, ktorú držal na rukách. S miernym úsmevom ku mne pristúpil.

„Pre teba.“ Podal mi ju a čakal, kým si ju vezmem.

„Čo v nej je?“ pípla som a jemu sa úsmev rozšíril. „Uvidíš. Ale teraz ti to nedovolím otvoriť, to až keď budeš doma... Len mi sľúb, že mi to neprídeš vrátiť, alebo to nevyhodíš,“ zasmial sa, ale v očiach sa mu zaleskli slzy.

„Sľubujem... Edward, ale ja si to vziať nemôžem. Ty si mi už daroval toľko vecí a ja tebe nič. To nie je fér,“ hádala som sa a krútila hlavou. Edward položil škatuľu na linku a chytil mi ruky do svojich.

„Ty si mi darovala niečo úžasné, Sweet. Dokázala si mi, že si skvelá žena, ktorá nemá s tou z Angels Scream spoločné nič. Vedel som, že sa v tebe niekto taký ukrýva, len sa potreboval dostať na povrch. A ja som rád, že som mohol byť pri tom. Začal som si na tebe všímať zmeny, pretože si sa viac začala smiať a rozprávať sa so mnou. Som rád, že to takto dopadlo, pretože o to mi išlo. Aby si pochopila, že si skvelý človek, ktorý má na viac a že nie všetci muži sú takí, akých stretávaš v Angels Scream.“ Kým rozprával, pozeral sa mi do očí, ktoré mali teraz zlatistý nádych. Hej, lov ľudí som si zakázala a doslova som sa prepchávala zvieratami. Aj za to by som sa mala poďakovať tomuto mužovi.

„Ale nezabúdaj, že ťa milujem,“ zašepkal a chytil mi tvár do dlaní. Pomaly sa ku mne približoval a spojil naše pery. Jemne začal pohybovať perami a ja som jeho pohyby zopakovala. Zatvorila som oči a cítila som, ako bol Edward prekvapený, keď som mu bozk po prvý raz opätovala. Bol to neuveriteľný pocit. Niečo také som ešte nezažila. Vo chvíli, keď sa naše pery spojili, akoby vo mne vybuchla láva a pretekala celým mojim telom. Bozkával ma nežne, akoby som bola tá najkrehkejšia bábika. Pousmiala som sa. Keď sa odtiahol, čelom sa oprel o to moje.

„Toto bol pre mňa darček,“ zašepkal a pobozkal ma na čelo. Vedela som, že je najvyšší čas ísť. Viac by som už nezvládla, pretože hrozilo, že by som sa neudržala a skočila mu okolo krku. A potom by ma dokázal odtiahnuť len Frank, lenže to by bolo to najhoršie, čo by sa mohlo prihodiť. A Edwardov život pre mňa znamenal veľa. Jemu nemohlo byť ublížené.

„Edward, sľúb mi, že si dáš na seba pozor,“ zašepkala som. Prikývol a z oka mu stiekla slza. Zotrela som ju. „Nebuď smutný. Zabudneš na mňa... po čase.“ Zavrtel hlavou a silno ma objal.

„To nedokážem,“ vzlykol mi do vlasov a mne to trhalo mŕtve srdce. Donútila som telo, aby sa od neho odtiahlo, aj keď som v mysli túžila byť v jeho objatí. To však nebolo možné, naša cesta sa skončila. Nemohla som mu povedať ani to blbé milujem ťa, lebo to by bolo preňho oveľa horšie. Snažil by sa zabrániť mi odísť, no aký život by som mu ja mohla ponúknuť? Len by som ho zatiahla do problémov. Frank by mi ho „neschválil.“ Vedela som, ako katastrofálne by to celé dopadlo. Načiahla som sa po tú červenú škatuľu a vzala si ju.

„Nechoď,“ šepkal Edward, keď som sa obúvala na chodbe.

„Musím, zabudni na mňa, Edward. Tak to bude lepšie. A veľmi pekne ďakujem za darček a ešte raz za všetko, čo si pre mňa spravil.“ Nečakala som na odpoveď, rýchlo som otvorila dvere a vybehla som von. Neprivolala som si výťah, bežala som dolu po schodoch, aby som bola čo najskôr preč. Aj keď ma to bolelo, musela som to spraviť. Keď som sa dostala von z paneláku, pozrela som sa do Edwardovho okna, čakajúc, že tam bude. Nebol. Stisla som viečka, oči ma zvláštne štípali, no potom som sa poobzerala okolo seba a tmavou ulicou som sa rozbehla domov. Nie do Angels Scream, ale do môjho malinkého bytíku. Teraz som potrebovala byť sama. Rýchlo som vybehla po schodoch a keď som bola v mojom byte, šla som do obývačky, kde som sa zviezla na gauč. Škatuľu som položila vedľa seba a prešla do kúpeľne, kde som si opláchla tvár. Samozrejme, nemalo to žiadny účinok. V hrudi som cítila takú intenzívnu bolesť. V tej chvíli som pocítila, aká je bolesť zlomeného srdca.

Tak veľmi som sa zmenila. Teraz som nebola Sweetheart – prostitútka, ktorú zneužívali už od detstva –, ale Isabella – dievča, ktoré spoznalo lásku, pretože som vedela, že aj Edward miloval ju. Miloval moje ja, ktoré bolo pochované hlboko vo mne, no on o ňom vedel ešte skôr, než ma vôbec spoznal a než som o Isabellinej existencii vedela ja sama. Povzdychla som si a vrátila sa späť do obývačky. Spomenula som si na škatuľu. Podišla som k nej a otvorila ju. Keď som zbadala, čo je v nej, už som sa viac nevedela ovládnuť. Rozvzlykala som sa naplno, aj keď bez sĺz.

V škatuli boli úhľadne zložené červené šaty, ktoré som včera v tom nákupnom centre tak veľmi obdivovala a ticho som po nich túžila...


No, úspešne máme za sebou ďalšiu kapču. Smajlo Dúfam, že sa páčila. V ďalšej kapči nás čaká pohľad Edwarda, ktorý je však natoľko tvrdohlavý - a mne tým robí problémy -, že sa jednoducho nehodlá tak skoro Belly vzdať. Smajlo


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Sweetheart - 13. kapitola:

18.07.2012 [19:40]

N1I1K1O1LTo je nádherný! Emoticon Emoticon Emoticon Edward je jako smutný chlap ještě víc k sežrání - a to je co říct. Emoticon Emoticon Ta věta pod čarou byla podle mě zbytečná. Emoticon Nám je zcela jasné, že se Edward bez boje nevzdá. Emoticon Na druhou stranu doufám, že ho ta láska nebude stát život - to neberu. Jedině kdyby se z něho stal upír. Emoticon Emoticon
Bella je taky perfektní. To s těmi šaty si vymyslela skvěle. Taková romantika. Emoticon Emoticon
Nemá cenu nic dodávat, ty víš, že tvé povídky (a tebe jako spisovatelku) totálně žeru. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

9. reneesmecarliecullen
18.07.2012 [17:41]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

8. jully211
18.07.2012 [16:38]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. 1ajjka1
18.07.2012 [16:24]

páčila ? nie, bola nádherná Emoticon super Emoticon rýchlo ďalšiu Emoticon Emoticon Emoticon

18.07.2012 [15:24]

alanisealicecullen Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

18.07.2012 [15:21]

Clothylda Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. UV
18.07.2012 [14:33]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

18.07.2012 [14:26]

kikuskaTak mi je smutno. Bellin pohľad ma úplne dostal. Emoticon Ale tvoje slová na záver mi vliali do žíl nádej a som rada, že je Edward taký tvrdohlavý a verný svojim citom. Emoticon Určite mu tá vytrvalosť pomôže. Ja totižto stále verím v HE. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Nel
18.07.2012 [14:13]

Dokonalé (: chvílu som uverila že rozprávky su skutočné..

1. MyLS
18.07.2012 [13:33]

MyLSpěkné...

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!