Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Súmrak bez Jamesa, Victorie a Laurenta - 4. kapitola

22.08.2011 (11:45) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 2033×

4. kapitola - Ospravedlnenie

Slnko ma hrialo na tvári, krku a rukách. Edward ma chladil na páse a chrbte. Na lúke bolo prekrásne, ako ten jediný raz, čo sme tu spolu boli. Otočila som sa na Edwarda. Pozeral sa na mňa a ja na neho. Jeho tvár sa na slnku prekrásne trblietala. Pohladila som ho po tvári a on pod mojím dotykom privrel viečka. Posunul sa na lakti, aby ma mohol pobozkať.

„Bella, vstávaj.“ Pocítila som studené pery na tých mojich. „No tak, Šípková Ruženka.“

Otvorila som oči a na do mnou sa skláňal Edward. Jeho pery sa ku mne znova priblížili. So zavretými očami som čakala, kedy bude pokračovať môj sen. Dočkala som sa a jeho studené pery sa nežne dotkli tých mojich. Vo vlasoch som pocítila jeho studené prsty a zrazu môj vankúš vystriedalo  niečo tvrdé a chladné. Zľakla som sa a rýchlo otvorila oči. Ležala som na Edwardovi, ktorý sa prekrásne usmieval.

„Dobré ráno, ako si sa vyspal?“ Vrátila som mu úsmev a chcela vstať, ale neodhadla som, ako ďaleko od kraja postele ležím a nebyť Edwarda, padnem na zem. Nepustil ma, aj keď som už pevne stála na zemi.

„Perfektne. V škole mi povieš, čo sa ti snívalo,“ zasmial sa a ja som celá očervenela. „Idem sa domov prezliecť a po auto. Aj dnes pôjdeme s Alice a Emmettom.“ Pobozkal ma na čelo a už tu nebol.

Obliekla som si nevyhnutne dlhé nohavice a tričko. Zbehla som dole a naraňajkovala sa. Všetko som robila mechanicky. Mysľou som bola stále hore v izbe s Edwardom. Umyla som misku a išla hore do kúpeľne. Rannú hygienu som zvládla úspešne, aj keď som stále premýšľala o Edwardovi. Išla som si do izby pre tašku a nakukla som z okna, či už prišiel Edward. Práve parkovalo auto, ale nie Edwardovo. Mike vystúpil zo svojho auta práve, keď parkovalo Edwardove. Schmatla som tašku a utekala dole. Ešte na schodoch som začula Mikov hlas.

„... čo ak teraz nepôjde s tebou?“ kričal Mike, určite na Edwarda. Vzala som si bundu a vybehla von.

Mike stál oproti Edwardovi a pri Edwardovi stál Emmett. Mike bol o hlavu nižší od Edwarda a pri Emmettovi vyzeral, akoby nikdy neposiloval. To bolo to jediné smiešne na tejto scéne.

„Bella,“ začula som Alice. Práve vystupovala z auta a išla rovno ku mne.

„Čo sa tu deje?“ opýtala som sa.

„Chcel som sa ti prísť ospravedlniť a opýtať, či sa nechceš zviesť.“ Mike mi týmto skoro vohnal slzy do očí. Vďaka Edwardovi som na včerajšok zabudla a Mike mi to teraz všetko pripomenul. Mala som niečo Mikovi povedať, ale nevedela som, čo a ani som mu nič hovoriť nechcela. Alice už stála pri mne a ťahala ma za ruku do auta. Kým sme nastúpili, začula som koniec Edwardovej vety:

„... a daj jej pokoj, Newton.“ Nečakal na odpoveď a aj s Emmettom nastúpili dopredu. Nezmohla som sa na slovo.

„Bella, pôjdeš dnes so mnou, prosím, nakupovať?“ pýtala sa Alice akoby sa nič nestalo. „Vieš, bude ples a potrebujeme nejaké pekné šatičky,“ zasmiala sa Alice.

„Počkaj! Potrebujeme?“ pýtala som sa, ale odpovedal mi Edward.

„Bella, nemôžeš ísť na ples v nohaviciach.“

„Ja idem na ples? A s kým?“ pýtala som sa ďalej. Emmett sa začal smiať.

„Bella, so mnou, pochopiteľne,“ zasmial sa Edward. Ako mi to mohol spraviť? Vie, že neznášam takéto veci a tanec už vôbec nie.

„Tak pôjdeš,“ pýtala sa Alice.

„Alice, ja na ples nejdem.“

„Ale no tak. Bella, musíš tam ísť. Ak by tam išiel Edward sám, tak sa tam na neho lepia všetky tie otravné baby, ktoré tam prídu samé a budú dúfať, že ich pozve do tanca.“ Alice s Edwardom sa začali potichu smiať a Emmett sa tiež vyškieral.

„A je to stužková slávnosť. Ja, Rosalie a Jasper odchádzame zo školy opäť ako úspešní maturanti.“ Znova sa zasmiali a ja som si povzdychla. Nechcem, aby sa tam na Edwarda lepili nejaké baby, ktoré nikto nepozval. „Takže je to dohodnuté. Počul si, Edward? Dohodil som ti Bellu.“ Emmett začal na Edwarda mrkať.

„A tie nákupy?“ pýtala sa Alice, keď už Edward parkoval.

„No, Alice, ja na takéto veci nie som. Nevedela by som ti ani poradiť,“ odpovedala som, keď sme vystúpili a Edward ma chytil za ruku. Snažila som sa ignorovať tie isté pohľady, ktoré nás pozorovali aj včera.

„Prosím, Bella.“ Tomu pohľadu, čo nahodila, sa nedalo odolať. Kým som stihla odpovedať, začala tlieskať. „Ďakujem, Bella, ďakujem. Neboj, všetko zorganizujem. Možno s nami pôjde aj Rosalie, ale len možno,“ štebotala stále.

„Ešte som nesúhlasila.“

„Ale áno, súhlasila. Videla som to.“ Alice skoro tancovala, aká bola nadšená. Zabudla som na jej schopnosť. Alice išla s Emmettom pred nami a stále niečo rozprávala. Ja som však venovala pozornosť autu, ktoré práve prichádzalo. Mike práve zaparkoval.

„Bella, počula si ma?“ pýtala sa ma Alice a ťahala ma za rukáv.

„Prepáč, Alice. Čo si to vravela?“

„Ples je o dva týždne. Nakupovať môžeme ísť v piatok rovno po škole. Čo povieš?“ pýtala sa nadšene.

„Alice, ja to nechám na teba,“ povedala som jej a v očiach sa jej nebezpečne zaiskrilo.

„Takže všetko necháš na mne? Aj výber šiat, topánok a doplnkov? Aj miesto, kde budeme nakupovať?“ pýtala sa. Prikývla som. Neviem síce, aký je v tom rozdiel, ale Alice začala nadšene tlieskať, až skoro skákala od radosti.

„Ani nevieš, do čoho si sa práve namočila,“ smial sa Emmett. Nechápavo som sa pozrela na Edwarda.

„Alice to vždy s nákupmi trochu preženie. A teraz si jej dovolila vybrať všetko,“ vysvetlil mi Edward a Alice na neho vyplazila jazyk.

„Ahoj, Bella,“ zavolali Alice a Emmett jednohlasne, čo ma prinútilo sa usmiať. „Uvidíme sa na obede,“ zamával mi Emmett cez polovicu chodby. Edward ma ešte odprevadil na angličtinu a potom išiel na svoju hodinu.

„Ahoj, Bella,“ prisadol si ku mne Mike.

„Ahoj.“

„Bella, chcem sa ti ospravedlniť za včerajšok a aj za dnešné ráno,“ začal Mike, ale práve prišiel učiteľ, tak sme museli byť ticho. A tak je to lepšie. Neviem, čo mu mám na to povedať. Odpustiť mu? Hnevám sa na neho vlastne?

Celú hodinu som nad tým premýšľala. Ja sa na neho vlastne nehnevám. Áno, slová, čo mi povedal, ma boleli a stále bolia, ale tie slová nemali ďaleko od pravdy. Tie slová ma budú ešte dlho bolieť. Neboli pravdivé, ale niečo na nich bolo. Zvonček ma vytrhol z premýšľania a Mike sa ku mne už otáčal.

„Bella, prosím, ja sa ti chcem ospravedlniť. Včera... ja... bol som vytočený na Cullena. Bella, ja som ti nechcel... ja som... ja žiarlim a závidím Cullenovi. Aj ráno som prišiel pre teba. Chcel som sa ti ospravedlniť a odviesť ťa do školy a poobede zo školy. Závidím mu, že s tebou chodí a trávi s tebou tak veľa času. Chcel by som, aby si chodila so mnou a nie s ním.“ Týmito slovami mi vyrazil dych. Stála som tam s otvorenými ústami a čakala ani neviem načo. Mike tiež stál bez slova a čakal, kedy niečo poviem ja. Vtedy ma pod lakťom chytila studená ruka. Otočila som sa. Za mnou stál Edward a z očí mu šľahali blesky.

Nepotrebovala som ho počuť, vedela som, že sa hnevá. Najprv som sa pozrela do tváre Edwardovi potom Mikovi. Edward vyzeral, že sa už neudrží a vybuchne. Mike čakal, čo spravím. Znova som sa pozrela Mikovi do tváre v jeho výraze bolo očakávanie a túžba. Sklonila som hlavu a otočila sa mu chrbtom. Edward ma objal okolo pása a ťahal na moju ďalšiu hodinu. Nechcela som sa ho nič pýtať. On bol tiež potichu. Pred triedou ma pobozkal na čelo a bez slova odišiel. Zaujímalo by ma, načo myslel Mike.

Celú hodinu som sa nemohla sústrediť. V hlave mi toho veľa ležalo. Prečo mi to Mike povedal, keď chodí s Jessicou? Žiarli a závidí? Ako to môže Jessice spraviť? Prečo s ňou začal chodiť, keď k nej necíti to, čo ona k nemu? Mám to povedať Jess? Zvyšok hodiny som si predstavovala, ako jej to hovorím a jej reakciu. Pred triedou ma čakal Edward. Usmiala som sa a dúfala, že ho hnev už prešiel. Úsmev mi vrátil a chytil ma za ruku. Takže už sa nehnevá alebo to perfektne skrýva. Pred učebňou trigonometrie sa na mňa znova usmial tým svojím úsmevom, až som zabudla dýchať. Keď som sa prerývane nadýchla, jeho úsmev sa ešte viac rozšíril. Pobozkal ma a odišiel na svoju hodinu. Omámene som si sadla do lavice vedľa Jess.

„Ahoj, Jess. Ako sa máš?“ prihovorila som sa jej.

„Ahoj, Bella. Super a ty?“ Nečakala na odpoveď a znova spustila. „Počuj, ideš na ples s Edwardom? Ach, samozrejme, že ideš, čo je to za hlúpu otázku, však? Ale chcela som sa opýtať niečo iné. Ty si nebola minule na plese, takže pôjdeš určite nakupovať. Chcela som sa opýtať, či nechceš, aby som išla s tebou?“

„Jess, prepáč, ale už som sa dohodla s Alice,“ odpovedala so jej a bola som rada, že ma volala Alice. Neviem, či by som zvládla ďalšie nakupovanie s Jessicou.

„S Alice Cullenovou?“ pýtala sa nechápavo. „No... ale to nevadí. Mohla by som ísť s vami, čo povieš? Opýtaš sa jej?“

„Jess, ja neviem. Možno pôjde aj jej sestra Rosalie a ona je nerada v spoločnosti niekoho, koho nepozná.“

„Bella, ale Cullenovci nikomu nedajú šancu, aby ich mohli spoznať. Teda, okrem teba,“ zasmiala sa a ja som očervenela. Vtedy prišiel učiteľ a my sme sa museli prestať rozprávať, ale Jess to nenechá. Teraz, keď vie, že pôjdem nakupovať s Cullenovcami, bude chcieť ísť so mnou ešte viac. Celú prestávku mi rozprávala, ako by to bolo super, že by sme si spravili babskú jazdu a tak ďalej. Vôbec ma nepustila k slovu, čo mi aj vyhovovalo, lebo by som nevedela, ako ju slušne odmietnuť.

„Dobre, Bella, zajtra to vyriešime,“ rozlúčila sa so mnou Jess po španielčine. Zakývala som jej a išla za Edwardom a Alice, ktorí ma čakali kúsok od triedy.

„Ahoj, Bella. Môžeme začať plánovať tie nákupy?“ pýtala sa nadšene a ja som si len povzdychla. Edward sa usmial a už ma držal za ruku.

„Pôjdeme do Seattlu. Už som tam párkrát nakupovala, tak mám prehľad v butikoch. A... Bella, nemáš sa ma niečo opýtať?“ pýtala sa ma Alice práve, keď mi zamávala Jessica. Odkývala som a otočila sa na Alice. Chvíľu som sa zdráhala sa jej opýtať. Ale nakoniec som si povedala, že je to jedno, Alice aj tak vie, čo sa opýtam.

„No vlastne hej,“ priznala som, keď sme už sedeli za stolom. Emmett práve vchádzal do jedálne.

„Tak ako, Bella?“ opýtal sa ma s tým svojím úškrnom, keď už sedel.

„Emmett, mlč chvíľu, Bella sa ma chce na niečo opýtať,“ hodila Alice po Emmettovi pohľad. Emmett sa napriamil a čakal, čo poviem.

„No hej. Viete ako ste ma ráno donútili ísť na ples?“ pýtala som sa. Emmett s Alice prikývli. Edward sa práve pozrel na Jess, ktorá pozerala na nás. Áno, Edward, prečítal Alice myšlienky. „A aj to ako ma Alice núti ísť nakupovať?“ Opäť prikývnutie. „No, moja spolužiačka sa ponúkla, že chce ísť so mnou nakupovať, ale ja som už asi dohodnutá s Alice, a keď som jej to povedala, chce ísť s nami.“

„Ktorá spolužiačka?“ pýtal sa Emmett.

„Jessica Stanleyová,“ zašepkala som. Emmett sa pozrel k stolu, kde sedí a odkiaľ nás stále pozoruje.

„Bella, nemôže ísť s nami, lebo bude plné auto,“ usmiala sa na mňa Alice, „pretože idem ja, ty, Edward a Emmett a to neviem, kam dáme nákupy.“

„Načo idú Edward a Emmett?“ pýtala som sa a Alice sa na uškrnula na Emmetta, ktorý mal tiež v očiach otázku.

„Emmett bude nosiť nákupy, samozrejme,“ usmiala sa Alice a Emmett už išiel protestovať, ale Alice bola rýchlejšia. „Emmett, tá stávka, pamätáš?“ Niečo mi uniklo, ale Emmett potom už neprotestoval.

„A Edward?“ opýtala som sa a usmiala na menovaného. Úsmev mi vrátil a odpovedal.

„Ja tam pôjdem, aby som na teba dával pozor. Viem, že s Alice a Emmettom by si bola v úplnom poriadku, ale budem istejší, keď budem pri tebe.“ Usmial sa na mňa.

„Čo by sa mi mohlo stať s dvoma upírmi?“ opýtala som sa. Hneď na to mi doplo, čo som povedala a začala som sa smiať s Alice a Emmettom, ktorí sa už pučili smiechom.

„Veľmi smiešne,“ skonštatoval Edward, ktorému to smiešne vôbec neprišlo. Emmett sa rozosmial ešte viac. Mala som pocit, že nás celá jedáleň pozoruje, ale radšej som sa neobzerala.

„Ale teraz vážne, čo by sa mi mohlo stať s Alice a Emmettom?“ pýtala som sa.

„Bella, v Port Angeles sa ti tiež nemuselo nič stať,“ podpichoval ma. „A Seattle je ďalej, takže kebyže sa náhodou dostaneš od mojich súrodencov, aby som bol bližšie, ak by si potrebovala zachrániť.“ Prirodzene som sa začervenala, čo Emmetta nútilo k ďalšiemu úsmevu.

„Ale Bella, snáď sa nehanbíš?“ vyškieral sa Emmett  a ja som sa viac začervenala.

„Kto sa teší na nákupy?“ pýtala sa Alice a Emmett vtedy stíchol. Neviem ako to dokázala, ale bola som jej za to vďačná.

„Bella, musíme ísť na hodinu,“ postavil sa Edward. Emmett s Alice už boli na odchode do svojich tried.

Cestou k laboratórnemu stolu nás opäť pozorovali, čo som sa snažila ignorovať. Udivilo ma, že Mike tu ešte nie je. Dúfam, že sa mu nič nestalo. Práve vtedy prišiel učiteľ a vytrhol ma z môjho premýšľania.

Mike sa neukázal ani na telesnej. Bála som sa, že sa mu niečo stalo. Na telesnej som sa nemohla sústrediť, preto som dostala loptou do hlavy. Nebolelo to až tak veľmi, ale bez tej bolesti by mi bolo lepšie. Po incidente s loptou som sa už trochu sústredila na hodinu, ale stále mi myšlienky odbiehali za Mikom. Dúfam, že sa mu nič nestalo.

„Bella, čo sa deje?“ pýtal sa Edward, keď sme išli po parkovisku. Všimol si, ako sa obzerám okolo seba, ale nevedel prečo. Hľadala som Mikovo auto, ale nebolo tu.

„Ja len... to nič.“ Toto by som mu ťažko vysvetľovala.

„Bella? Počúvaš ma?“

„Hmm“

„Edward? Prečo ťa, Bella, ignoruje?“ pýtal sa Emmett a potom sa sám na sebe rozosmial.

„Ja ho neignorujem, len premýšľam,“ šepla som a Emmett pískol, čo ma trochu urazilo. „Čo si vravel, Edward?“

„Že zavezieme najskôr Emmetta s Alice a potom odveziem teba. Musíme sa na niečom dohodnúť,“ usmial sa. Zastavili sme pri nejakej odbočke, kde Alice s Emmettom vystúpili a ďalej šli pešo, teda, asi bežali.

„Bella, musím ísť dnes na lov. Pôjdem s Emmettom.“ Pri poslednej vete sa zatváril divne, ale pokračoval. „Uvidíme sa až zajtra, keď po teba prídem do školy,“ usmial sa a nahol sa ku mne. Pobozkal ma na pery, ale ja som ho nechcela pustiť. No musela som, ak potrebuje ísť na lov, nemala by som ho zdržovať. Ja som sa odtiahla skôr ako to spravil on.

„Zajtra ráno ťa čakám,“ povedala som mu a vystúpila som z auta. Kým som stihla otvoriť dvere, chytil ma Edward za pás. Otočil ma k sebe a znova pobozkal. Teraz som ho nechala nech sa odtiahne on. Ale on ma stále bozkával. Musela som sa predsa len odtiahnuť ja, lebo mi dochádzal vzduch.

„Ľúbim ťa. Budem sa ponáhľať,“ šepkal, kým som sa vydýchala.

„Aj ja teba.“ Pohladil ma po tvári a išiel k autu.

Robila som si úlohy, navarila som a čakala, kedy bude ráno. Práve som sa zamyslela, kde je asi Edward a čo robí, keď zazvonil zvonček. Charlie kľúče má, kto by to mohol byť? Prišla som k dverám, keď som otvorila zarazila som sa. Vo dverách stál Mike.

„Mike?“

„Ahoj, Bella. Chcem sa ti ešte raz ospravedlniť a opýtať sa, či... či by si nešla ako uzmierenie do kina?“ opýtal sa a ja som zabudla zavrieť ústa.

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Súmrak bez Jamesa, Victorie a Laurenta - 4. kapitola: