Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Súmrak bez Jamesa, Victorie a Laurenta - 3. kapitola

16.08.2011 (14:45) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1828×

3. kapitola - Vysvetlenia

Po chvíli auto zastavilo a ja som si všimla, že už stojíme pred domom. Nechcela som vystúpiť. V Edwardovom náručí mi bolo viac ako dobre. Ale Edward sa odtiahol a vystúpil. V tú istú chvíľu mi Emmett otvoril dvere. Pozrela som sa na neho a to už pri ňom stál Edward a podával mi ruku. Alice stále pred otvorenými vchodovými dverami.

Prijala som Edwardovu pomoc a hneď, ako som vystúpila, ťahal ma do domu. Všimla som si, že Emmett ide za nami. Snažila som sa udržať slzy, ale šlo to ťažko. Hneď, ako sme vošli do domu, ma Edward usadil na pohovku, stiahol na mňa deku a sadol si ku mne. Ja som sa k nemu pritúlila a on ma objal.

Kútikom oka som videla, ako Alice mieri do kuchyne. Emmett stál pri dverách do obývačky. Alice po chvíli vyšla z kuchyne a niesla šálku, ktorá bola očividne pre mňa.

„Ďakujem,“ poďakovala som, keď mi podávala šálku s čajom. Prešla si sadnúť do kresla a Emmett sa postavil za kreslo.

„Už je ti lepšie?“ opýtala sa ma Alice, keď som do pila čaj a slzy mi prestali tiecť.

„Áno, ďakujem,“ odpovedala som a pozrela sa na Edwarda.

„Alice, Emmett, choďte domov a vezmite auto,“ povedal im Edward a oni sa hneď postavili.

„Ahoj, Bella,“ povedala Alice so smútkom v očiach. Zohla sa ku mne, aby ma objala, tak som sa vymotala z deky a postavila sa.

„Ahoj,“ odpovedala som jej stručne.

„Ahoj, Bella,“ postavil sa predo mňa Emmett a takisto ma objal. Zopakovala som svoj pozdrav a už odchádzali. Po pár sekundách bolo počuť štartovanie auta. Sadla som si naspäť na pohovku a oprela sa o Edwarda. Čakala som, čo povie Edward.

„Bella, prosím, povedz mi, čo sa stalo. Ja som ťa nemohol prísť čakať po telesnej, lebo ma zdržala učiteľka, tak som poslal Emmetta nech po teba ide a on mi v myšlienkach poslal, že si mám pohnúť a tiež tvoju uplakanú tvár. Čo sa stalo? Ublížil ti niekto?“ pýtal sa a otočil si ma tvárou. V jeho očiach bolo vidno, že sa trápi. Nechcela som, aby sa trápil.

„Ja len, že na angličtine som sa rozprávala s Mikom a potom s Ericom. No vlastne s Mikom ani nie, len sa pýtal, či s tebou chodím. Eric potom začal, že to je zlý nápad, že s tebou chodím,“ rozprávala som a slzy sa mi hrnuli do očí. Edward ma objal a ja som vzlykla.

„Aj ty si myslíš, že je to zlý nápad?“ pýtal sa ma Edward.

„Nie, ja len, že sa k tebe vôbec nehodím,“ vzlykala som mu do košele.

„Bella, vieš, že to nie je pravda,“ chlácholil ma.

„Ale po prvej hodine si nebola taká uplakaná. A to, čo povedali tie dievčatá, nie je pravda. Ty nie si nič z toho, čo oni povedali. Oni ti len závidia, že ty jediná si si získala moje srdce. A prosím, nehnevaj sa, že som počúval tvoj rozhovor s Jessicou,“ rozprával.

„Mohla som si to myslieť. Čo si počul?“ pýtala som sa.

„Povedala ti, že všetky dievčatá na škole na teba žiarlia a závidia ti. To je pravda. A to, čo povedala Jessica, že každé dievča by ťa aj zabilo, aby bolo na tvojom mieste. To... no niektoré na to mysleli, ale neboj, ja ťa ochránim pred všetkým,“ povedal a pobozkal ma do vlasov. „A potom ti povedala jednu veľkú pravdu. Všetci chalani na škole mi ťa závidia a žiarlia na mňa. A ja mám to šťastie, že ty si si vybrala mňa,“ zasmial sa mi do ucha a ja som sa zachvela.

„Ale cez jej myšlienky som ťa nevidel plakať, takže ti niekto spravil niečo po telesnej. Prepáč, vtedy som na teba nedával pozor, lebo som sa musel venovať tomu, čo odo mňa chcela učiteľka,“ ospravedlňoval sa.

„Edward, ty predsa nemusíš na mňa dávať dvadsaťštyri hodín denne pozor. A máš pravdu, po telesnej ma zastavil Mike. A...“ Nedopovedala som a zase sa rozplakala.

„Bella, povedz mi, čo ti spravil a ja ho...“ Nedopovedal, len zaťal zuby.

„Nie, prosím, nič nikomu nerob,“ prosila som ho a keď som videla, že mu aj tak niečo spraví. Dotkla som sa jeho tváre a zahľadela sa do jeho očí. „Edward, prosím, kvôli mne. Nikomu nič nerob.“

„Dobre, Bella, ale povedz mi, čo ti spravil,“ hovoril to tak úzkostne, akoby si myslel, že ma Mike zbil.

„No... on... On po mne skoro kričal, že si pre mňa úplne nevhodný, že ma chceš len využiť. On mi povedal, že som hlúpa, ak si myslím, že sa ti páčim.“ Rozplakala som sa znova a Edward ma objímal a hladil po chrbte.

„Bella, vieš, že to nie je pravda. Teraz ma pozorne počúvaj, Bella. Ty nie si hlúpa, páčiš sa mi a nechcem ťa využiť. Milujem ťa. Bella, počuješ? Milujem ťa. Veríš Mikovi?“ pýtal sa a ja som neprestávala vzlykať.

„Nie, neverím Mikovi,“ pošepla som a snažila sa stíšiť.

„Bella, prosím, povedz mi načo myslíš, ale pravdu,“ povedal a ja som si zahryzla do pery. Nemôžem mu povedať, že možno má Mike pravdu. „Bella, prosím,“ povedal, keď som neodpovedala.

„No, čo ak má Mike pravdu? Samozrejme verím tebe, ale čo ak raz stretneš niekoho, kto ti bude voňať lepšie a mňa preto opustíš?“

„Bella, to sa nikdy nestane a vieš prečo?“ opýtal sa a ja som zakrútila hlavou. „Lebo ja nie som s tebou kvôli tvojej krvi. Som s tebou lebo ťa milujem,“ zašepkal a nadvihol mi hlavu, aby sa mi mohol pozrieť do očí. V jeho očiach bolo toľko pravdy, nemohla som mu neveriť.

Ani neviem, čo ma to pochytilo, ale naklonila som sa a pobozkala ho na ústa. Chytila som ho okolo krku. Bola som zaskočená, že sa neodtiahol, ale pritiahol si ma k sebe bližšie. Ten bozk bol tak nežný a krásny, ale zároveň veľmi opatrný. Naše pery sa synchronizovane pohybovali, niečo také som ešte nezažila. Ruky som mu zaplietla do vlasov tak, ako on mne. Vždy, keď som mu ruky zaplietla do vlasov, sa odtiahol, ale teraz nie.

Neriešila som to, bola som rada, že sa neodtiahol. Ruky mu kĺzali po mojom chrbte, keď sa niečo zmenilo. Už ma nebozkával opatrne, bozkával ma náruživo. Na chvíľu sa odtiahol, nech sa nadýchnem, a potom sa znova lačne vrhol na moje pery. Toto už nebol ten nežný a opatrný bozk, bol náruživý a plný túžby. Zrazu som začula tiché vrčanie, kebyže nesedím pri Edwardovi, nepočula by som to. Znehybnela som a spomenula si, s kým sa bozkávam.

Edward to okamžite zaregistroval a už stál na druhom konci miestnosti.

„Prepáč, nemal som...“ začal sa ospravedlňovať.

„Nie, to bola moja vina. Ja som sa na teba vrhla. A navyše sa nemáš za čo ospravedlňovať,“ rozprávala som a začala sa červenať. Pousmial sa, pristúpil ku mne a položil mi na rozpálené líce ruku. Zavrela som oči a spokojne sa oprela o jeho chladnú ruku. Vtom som si na niečo spomenula.

„Kam si ráno zmizol?“ opýtala som sa ho a otvorila oči. Povzdychol si a posadil sa. Sadla som si k nemu a on sa mi zadíval do očí.

„Alice mala víziu. A chcela mi dať o nej vedieť,“ povedal a stále sa mi pritom díval do očí.

„A o čom mala víziu?“

„Záleží na tom?“ Prikývla som. „Videla, ako si sa s plačom rozbehla, potkla sa a...“ Nedopovedal a ja som si to vedela domyslieť. „Potom mala víziu, že k tebe nestihnem prísť, lebo ma zdrží učiteľka. Tak som požiadal Emmetta, lebo máme spolu poslednú hodinu,“ vysvetľoval a ja som si uvedomila, že ma Emmett vlastne zachránil.

„Nemyslime na to,“ povedala som mu a objala ho. Potom som ho pustila a vybrala sa do kuchyne. Edward ma nasledoval a pozoroval, čo robím. Ja som sa pod jeho skúmavým pohľadom nemohla sústrediť na prípravu večere. Jemu sa to zdalo zjavne zábavné.

Zrazu mu zazvonil mobil. Zdvihol to a chvíľu držal pri uchu, potom zložil.

„Prepáč, Bella, ale musím ísť. Po prvé - za chvíľu príde Charlie a ja tu nemám auto. Bolo by to divné. A po druhé - Alice, Emmett a Esme sa o teba boja. Chcú vedieť, ako ti je,“ povedal a ja som sa usmiala. Prišiel ku mne bližšie a objal ma. „Večer prídem,“ zašepkal, pobozkal ma do vlasov a bol preč.

Ja som sa mohla aspoň trochu sústrediť na varenie. Ani neviem ako ten čas tak rýchlo ubehol a Charlie už otváral dvere.

„Ahoj, Bell,“ zakričal na mňa odo dverí.

„Ahoj, oci,“ povedala som, keď prišiel do kuchyne. Najedli sme sa a ja som išla hore.

Ešte som nemala hotové úlohy. Bola som strašne unavená. Sadla som si za stôl a vytiahla knihy. Spravila som si úlohu z angličtiny a španielčiny. Našťastie sme viac úloh nemali. Postavila som sa a išla do kúpeľne. Za chvíľu som bola opäť v izbe. Sadla som si na posteľ a vzala knihu.

Pri čítaní som zaspala, ale zobudil ma dotyk chladných rúk. Otvorila so oči a videla, ako ma Edward dvíha a ukladá pod prikrývku.

„Spinkaj, láska," zašepkal mi a začal pohmkávať moju uspávanku. Zmohla som sa len na úsmev a opäť zaspala.

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Súmrak bez Jamesa, Victorie a Laurenta - 3. kapitola: