Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Súmrak bez Jamesa, Victorie a Laurenta - 2. kapitola

11.08.2011 (12:15) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1755×

2. kapitola - Stredobod pozornosti

Zobudila som sa a bola som sama v celom dome. Charlie išiel do práce, ale nevedela som, kde je Edward. Vzdala som rozmýšľanie nad tým, či sa niečo stalo a radšej som sa išla pripraviť do školy. Z kúpeľne som išla rovno do izby, kde som sa obliekla a vzala knižky dolu. Stále som premýšľala, kam zmizol Edward, ale veď v škole ho určite uvidím. Naraňajkovala som sa, upratala po sebe a vyrazila z domu. Mohla som to čakať, ale keď Edward odišiel myslela som si, že sa uvidíme až v škole, trochu som aj bola rada. Pred domom ma čakalo strieborné Volvo a dvere mi otváral Edward.

„Kam si zmizol?" opýtala som sa ho a robila sa, že som nahnevaná. Pousmial sa, určite ma prekukol, ale jeho oči ostali vážne.

„Musel som niečo zariadiť," povedal s vážnym hlasom, ale snažil sa usmiať. Nastúpila som a zrazu som sa zľakla.

„Ahoj, Bella. Ako si sa vyspala?" opýtala sa ma Alice zvonivým hlasom zo zadného sedadla. Vedľa nej sedel Emmett s hlúpim úškrnom na tvári, ale jeho oči boli takisto vážne ako Ewardove a Alicine.

„Deje sa niečo?" opýtala som sa Edwarda a ignorovala Alicinu otázku. Edward vtedy už štartoval a vyhýbal sa môjmu pohľadu. So zdvyhnutým obočím som sa otočila dozadu na Alice.

„Nič, čo by sa malo diať?" opýtala sa a ja som sa opäť opýtala Edwarda, ale on mi povedal to isté.

„Emmett, prečo nejdeš s Rosalie v aute? A prečo ty nejdeš s Jasperom, Alice?" Nikto mi neodpovedal. Trochu som sa urazila a mlčala som. Keď mi odmietajú odpovedať, fajn, nemusíme sa rozprávať.

V škole sme boli o chvíľu. Emmett a Alice sa poobzerali a potom vystúpili. Už som si rozopínala pás a chcela urazene odísť na angličtinu, ale Edward ma chytil za ruku.

„Bella, čo sa deje?" opýtal sa a vtedy ma tak nahneval, že som sa musela poriadne kontrolovať, aby som nezačala kričať.

„Ty sa ma pýtaš, čo sa deje? Ty sa chováš divne a neodpovedáš mi na otázky," vychŕlila som naňho. Uprene sa mi pozrel do očí a v tej chvíli by som mu uverila všetko.

„Bella, nič sa nedeje. Rosalie a Jasper dnes nešli do školy, tak Alice a Emmett išli so mnou autom," odpovedal mi a usmial sa na mňa.

„Prečo nešli do školy? Stalo sa nečo?" pýtala som sa ho a premýšľala, prečo asi nešli do školy.

„Nie, nič sa nestalo, Bella. Oni a Esme išli spolu na lov, trocha ďalej a vrátia sa až o dva dni," odpovedal mi a ja som si začala myslieť, že na mňa sadá paranoja.  

„A kam si zmizol?" opýtala som sa ho. On si len vzdychol a pozrel sa smerom ku škole.

„Bella, všetko ti vysvetlím, keď pôjdeme domov, teraz musíme ísť do školy," zahovoril odpoveď a moju pozornosť sústredil na to, čo sa bude teraz asi diať. Zbadal môj výraz a zasmial sa.

„Neboj," pošepkal mi do ucha a pobozkal ma na spánok. Zachvela som sa. Odtiahol sa a už vystupoval. Kým som to stihla postrehnúť otváral mi dvere. Chvílu som sa zdráhala vystúpiť, lebo na parkovisku bolo plno ľudí. Edward sa začal obzerať a ja som si spomenula ako sa pred chvílou obzerali Emmett a Alice. Vystúpila som a chcela sa opýtať, čo sa deje, ale hneď ako som vystúpila, si ma Edward pritiahol a objal okolo pásu. Vykročil a napoli ma ťahal, lebo mi nejako zdreveneli nohy.

Všetky hlavy sa za nami otáčali. Ja som očervenela a Edward sa potichu zasmial práve, keď sme prechádzali okolo Mikea, Jessici a Angeli. Mike sa zamračil a Jessica s Angelou stáli s otvorenými ústami. Snažila som sa pozerať všede len nie na tie nenávistné pohľady ostatných dievčat. Ja som pridala do kroku a Edward sa znova zasmial.

Prišli sme pred triedu, kde som mala angličtinu práve, keď zvonilo. Edward ma pobozkal na čelo a Mikeovi venoval pohľad plný rozčúlenia. Mike sa tak isto pozeral na mňa. Otočil sa a išiel na svoju hodinu.

Vošla som do triedy pred Mikeom, zavesila som si plášť a sadla som si do svojej lavice, v ktorej sedávam s Mikeom. Mike si prisadol a venoval mi nahnevaný pohľad. To neni dobré, on sa na mňa hnevá.

„Ahoj, Mike. Aký bol ples?" opýtala som sa opatrne.

„Skvelý. Škoda, že si tam nebola. A ako bolo v Seattli? Čo si si tam kúpila? Alebo si bola niekde inde? Hmm? Čo si robila v nedeľu?" pýtal sa ma namrzene a dosť dotieravo. Chcela som mu povedať, čo som povedala Jessice, keď sme telefonovali. Ale nemusela som hovoriť nič, lebo Mike začal rozprávať, kým som stihla otvoriť ústa.

„Chodíš s Cullenom?" vychŕlil na mňa otázku, ktorú som dúfala, že mi nikto nepoloží. Nechcela som ho raniť, ale je to úplne jasné, že spolu chodíme.

„Mike, ja..." Našťastie vtedy prišiel učiteľ, tak sme sa museli prestať baviť. Smutne som sa na ňho pozrela, ale on sa na mňa už nedíval. Celú hodinu sa na mňa neotočil. Keď zazvonilo, zdvihol sa a odišiel, ani sa na mňa nepozrel. Do očí sa mi už hrnuli slzy.

„Bella?" opýtal sa Eric. Pozrela som sa naňho a on hneď spustil.

„Bella, škoda, že si nebola na plese, s tebou by tam bola väčšia zábava. A ako bolo v Seattli? A čo si robila v nedeľu? Ozaj, Bella, môžem sa ťa niečo opýtať?" pýtal sa a keď som prikývla, začal s ďalšou otázkou.

„Bella, ty vážne chodíš s Cullenom. Podľa mňa je to zlý nápad..." rozprával, ale ja som ho musela umlčať. Vedela som, čo chce povedať a bola som z toho mierne naštvaná.

„Eric, toto je moja vec," skočila som mu do reči a bola som dosť odmeraná. Do očí sa mi znova nahrnuli slzy, musela som odísť, keď som videla jeho šokovanú tvár. Vybehla som z triedy a zakopla, ale kým som stihla padnúť, chytil ma Edward a objal. Čakal, aby ma mohol odprevadiť na ďalšiu hodinu. Určite všetko počúval.

„Si v poriadku?" pýtal sa úzkostne, keď okolo nás prešiel Eric a Edwardovi venoval taký pohľad ako mne Mike.

„Je mi fajn," povedala som a utrela si slzu, čo mi pretiekla spod viečka. Edward ma mlčky odprevadil na občianskú. Sadla som si do lavice a začula o čom sa rozprávajú dve dievčatá, čo sedeli predo mnou.

„Počula som, že Cullen chodí s tou chuderou Swanovou," povedala jedna, ani jednu z nich som nepoznala.

„Hej, ja som ich videla ako idú spolu po parkovisku. Tá krava bola na ňom úplne nalepená. Nechápem, čo na nej vidí?" hovorilo to druhé dievča a mne sa znova nahrnuli slzy do očí. Samozrejme viem, že som pre Edwarda úplne nevhodná, ale nie som chudera. Tie dievčatá ani nepoznám, takže ony nemôžu poznať mňa.

„Hej tiež nechápem, ale keď už má Cullena, prečo si vybrala Edwarda a nie Emmetta. Ten je oveľa... oveľa... akoby som to povedala, aby som vystihla všetko? Už to mám, Emmett je oveľa mužnejší ako Edward," povedalo to prvé dievča a mne skoro vyrazila dych.

„To je jedno, ktorého Cullena si vybrala, ale prečo si Edward vybral ju? Čo na nej všetci vidia? Dokanca sa po nej obzerá aj Mike," rozprávalo to druhé dievča a mne slzy skoro už vyhŕkli.

„Veď posledné dva mesiace sa vôbec nebavili. Akurát minulý týždeň spolu obedovali a on ju vozil zo školy a do školy, ale to vôbec nevyzeralo, že spolu chodia. Určite nešla na ples, lebo bola niekde s Cullenom," hádalo dievča.

„Stále nechápem, prečo ona?" stále sa pýtalo dievča na to isté. Vtedy našťastie prišiel učiteľ a ony sa museli prestať rozprávať.

„Veď ona ešte uvidí..." dodalo potichu dievča a to druhé horlivo prikyvovalo.

Vôbec som nevnímala o čom rozpráva učiteľ. Stále som myslela na rozhovor tých dievčat. Samozrejme viem, že sa k Edwardovi vôbec nehodím a tiež nechápem prečo ja. On mi to síce vysvetlil, ale ako môže milovať niekoho ako som ja? Z premýšľania ma vytrhol zvonček. Hodina už skončila, teraz budem mať dve hodiny s Jess. Rýchlo som si pozbierala veci a išla na trigonometriu. Pred dverami ma zase čakal Edward.

„Ahoj," povedala som a smutne sa naňho usmiala. On mi úsmev opätoval a chytil ma za ruku. Celú cestu do triedy sme šli mlčky, až kúsok od triedy sa ku mne otočil.

„Bella, dúfam, že nie si smutná kvôli Mikeovi, Ericovi alebo tým dievčatám, čo sedeli pred tebou na občianskej?" opýtal sa ma a ja som sklonila hlavu, lebo sa mi do očí znova nahrnuli slzy. Stále čakal na odpoveď, tak som zakrútila hlavou, akože nie, ale stále som sa dívala na topánky.

„Bella, nevšímaj si ich, oni len žiarlia," povedal mi a objal ma. Prikývla som, aby som ho trochu upokojila.

„Prídem ťa čakať po španielčine a pôjdeme na obed. A nebuď smutná," poprosil ma a ja som sa usmiala. Pobozkal ma na čelo, pohladil po líci a išiel na svoju hodinu. Pred dverami do učebne ma čakala Jess a usmievala sa od ucha k uchu. Určite tam stála celú dobu, kým som bola s Edwardom a sledovala nás. Povzdychla som si a vybrala sa k učebni.

„Ahoj, Jess. Ako sa máš?" opýtala som sa a išla k našej lavici. Jess utekala za mnou, ale neodpovedala mi. Prepadla ma úzkosť, čo ak sa so mnou prestane Jessica baviť?

„Jess?" opýtala som sa znova a ona sa ešte viac usmiala a hneď začala rozprávať.

„Bella, mohla si mi povedať, že s ním chodíš," povedala trocha vyčítavo.

„Jess, ja..." začala som rozprávať, aj keď som nevedela, čo jej poviem. Vlastne som nemusela dopovedať, lebo Jess mi skočila do reči.

„Bella, to je úžasné. Ty chodíš s chalanom, s ktorým chce chodiť každé dievča na škole. Všetky dievčatá na škole ti závidia a žiarlia. Bella, prosím, povedz mi všetko. Ako ste sa dali do kopy? Bozkávali ste sa?" rozprávala a tou poslednou otázkou mi vohnala červeň do líc. Sklonila som hlavu a Jess sa chytila za ústa.

„Bella, ty si sa bozkávala s Edwardom Cullenom!" zvískla na mňa a polovica triedy sa na nás otočila, takže som sa začervenala ešte viac.

„Jessica, buď, prosím, tichšie!" poprosila som ju a dúfala, že sa stíši.

„Dobre, ale chápeš to? Bývajú tu skoro tri roky. Edward bol sám, všetky dievčatá sa okolo neho prechádzali, obliekali si to najlepšie oblečenie aké majú a malovali ešte viac ako predtým. A ty prídeš do školy, on ti zachráni život a potom sa dva mesiace nerozprávate a zrazu spolu chodíte. Bella, všetky dievčatá na škole by ťa aj zabili, aby mohli byť na tvojom mieste," vysvetľovala mi a mne sa zdalo, že hovorí aj o sebe. Vtedy prišiel profesor a my sme sa museli prestať rozprávať.

„Bella a počula som pár chalanov. Pekne žiarlia, teda na Edwarda," pošepla mi ešte a venovala sa učitelovi.

Tomu som veriť nechcela, žeby nejakí chalani žiarlili na Edwarda za to, že chodí so mou? To je hlúposť.

Keď zazvonilo, Jessica už otvárala ústa, že mi niečo povie, ale ja som bola rýchlejšia.

„Počuj, Jess, ako je to vlastne medzi tebou a Mikeom?" opýtala som sa jej prvú otázku, čo mi napadla, len aby zas nezačala rozprávať o Edwardovi. Našťastie sa chytila a rozprávala celú prestávku až kým neprišiel vyučujúci na španielčinu.

„Sedíš dnes s nami alebo... ?" opýtala sa ma Jess, keď zazvonilo. Ja som sa usmiala a ona prikývla. Višli sme na chodbu, kde už stál Edward a čakal na mňa. Jess mi len zakývala a išla do jedálne.

„Počúval si?" opýtala som sa ho. On sa usmial, chytil ma za ruku a vykročili sme do jedálne. Ten úsmev som vzala ako súhlas. Prišli sme do jedálne a všetky hlavy sa na nás otočili. Očervenela som a rýchlo sklopila zrak. Stihla som však zazrieť, ako nám Alice máva. Kým sme prechádzali jedálňou, všetci sa na nás pozerali. Edward vzal jedlo a išli sme si sadnúť, zaskočilo ma, že sme si sadli k Alice a nie k nášmu stolu, ale to je v poriadku. Alice mám rada.

Sadli sme si, keď do jedálne prišiel Emmett. Zoširoka sa usmial a sadol si oproti mne, keďže z jednej strany sedel Edward a z druhej Alice.

„Tak ako, Bella? Páči sa ti, keď ťa stále pozorujú?" opýtal sa s tým svojím úškrnom a hlavou ukázal k stolu, kde sedela Jess s Mikeom a ostatnými. Vzdychla som si, keď som videla ako na mňa Mike zazerá a ako Jess niečo rozprávala Lauren.

„Emmett, prestaň!" ozvali sa naraz Alice s Edwardom. Do konca obeda boli všetci ticho, len sa mi zdalo ako keby niečo rozprávajú, ale stašne rýchlo a potichu. Keď sme sa s Edwardom postavili, že ideme na biológiu, postavili sa aj Alice s Emmettom. Alice ma objala, čo som nečakala a Emmett mi zakýval a usmial sa na mňa, ale nie tým svojím uškrnom. Keď sme prechádzali cez učebňu a sadali si k nášmu stolu všetci sa na nás pozerali.

Edward mal stoličku úplne blízko mojej, čo sa mi páčilo. Nie tak, ako keď som si k nemu sadla prvýkrát. Celú hodinu nás niekto pozoroval a najviac Mike.

Keď skončila biológia, Edward ma odprevadil na telesnú. Telesná bola strašná ako obyčajne.

„Bella?" zavolal za mnou Mike, keď som vychádzala zo šatne. Otočila som sa a dúfala, že už na mňa nie je nahnevaný.

„Bella, ja som sa rozprával s Jessicou," začal, keď ma dobehol.

„Bella, prečo chodíš s Cullenom? Mala by si sa s ním rozísť. On ťa len využíva. Si naozaj myslíš, že sa mu páčiš? Bella, ver mi, on je pre teba úplne nevhodný," rozprával Mike a mne sa oči zaliali slzami.

„Mike, to je moja vec," skoro som po ňom kričala.

„Si hlúpa, ak si myslíš, že sa mu páčiš. On ťa využije, lebo si krásna a potom odkopne..." rozprával, ale ja som to už nemohla ďalej počúvať. Slzy sa mi preliali z očí a rozbehla som sa preč.

Nevedela som, kde je Edward, keď ma neprišiel čakať. Nevedela som, či sa stretneme pred autom, ale chcela som byť doma, schovať sa pod prikrývku a plakať. Zrazu som do niekoho narazila. Zodvihla som hlavu, aby som sa pozrela do koho som narazila. Narazila som do Emmetta. Neviem, čo ma to popadlo, ale potrebovala som, aby ma niekto objal, vôbec mi nevadilo, že je to upír. Objala som ho a prekvapilo ma, že on mňa tiež. A zrazu bol pri nás Edward. Už ma bral z Emmettovho náručia a pritiahol si ma k sebe. Ja som ho objala okolo pásu a rozplakala sa ešte viac. Edward ma hladil po chrbte a niekam ma ťahal.

Zrazu som sedela na zadnom sedadle jeho auta. On si sadol ku mne a šoférovala Alice, Emmett sedel vedľa nej a pozeral na mňa v spätnom zrkadielku. Nesmial sa, jeho výraz bol ubížený alebo strhaný, presne neviem, lebo všetko mi rozmazávali slzy.

„Čo sa stalo?" opýtal sa Edward, ale tým ma ešte viac rozplakal. Pritiahol ma k sebe a objal. Rozprával mi slová útechy a hladil ma po chrbte.

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Súmrak bez Jamesa, Victorie a Laurenta - 2. kapitola: