Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Striptíz pre Edwarda - 20. kapitola

03.10.2011 (19:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 74× • zobrazeno 9193×

Edward:

„Vieme, že ju chcú vziať na loď. Musíme prejsť doky,“ povedal Carlisle a hlasno si povzdychol.

„Poole je najväčšie prístavné mesto Anglicka. To nemáme šancu stihnúť,“ vydýchol Jasper a úporne premýšľal, ako to urobiť.

„Rozdelíme sa a každý prezrie jednu časť prístavu,“ zapojila sa do rozhovoru Rose.

„Máš pravdu. Musíme do prístavu,“ povedal som náhlivo a rozbehol sa k dverám.

Prechádzali sme východné doky. Pátrali sme po lodiach, ktoré od rána opustili prístav s menšou posádkou. Už sa stmievalo a ja som nervózne hľadel na more. Carlisle ma povzbudivo chytil za rameno.

„Urobíme všetko, aby sme ju našli. Nestrácaj nádej.“ Pokúsil som sa o úsmev.

Východné doky sme prešli a tak sme sa stretli pri autách. Už sme nastupovali, keď mi zapípal telefón. Vytiahol som ho z vrecka.

„Tak, kde ideme teraz?“ opýtal sa Jasper.

„Ostrov Mikri a potrebujeme zistiť všetko o Francoisovi Berthoudovi. Potrebujeme loď,“ povedal som hľadiac na display mobilu. Carlisle nechápavo pokrútil hlavou.

„Čože?“

„Prišla mi textová správa. Je tu napísané len ostrov Mikri, Francois Berthoud.“ Rýchlo som vytočil mobil, z ktorého textovka prišla, no mobil bol nedostupný.

„Edward, môže to byť len nejaký omyl a my sa za tým poženieme a stratíme čas.“ Jasper sa na mňa pozrel a zakrútil hlavou.

Alice s Rose pribehli k autu.

„Alice, prever toto číslo.“ Ukázal som jej display. „Chcem vedieť komu patrí, čo ten človek robí a tak ďalej.“ Otočil som sa na Rose.

„Ty prever Francoisa Betrhouda. Hlavne zisti, či vlastní niečo na Mikri.“ Obe synchrónne prikývli. Utekali k svojmu autu. My sme šli rovno do PoolBee doku, kde sú súkromné, malé lodenice. O dvadsať minút sme boli na mieste. Správca nám za pár libier povedal všetko o lodiach, ktoré odtiaľ vyplávali. Jednou z nich bola aj Santa Barbara, luxusná plachetnica. Číslo, z ktorého prišla textovka, patrilo Nikovi Redovi, námorníkovi. Práve on vyplával na Santa Barbare, spolu s ďalšími dvoma pasažiermi. Všetko začalo zapadať ako skladačky.

„Francoia Betrhoud je úspešný podnikateľ, filantrop a jeden z najvplyvnejších mužov Francúzka. Bezúhonný občan.“ Rose sa na mňa zvláštne zaškľabila.

„Francoia určite nebude chcieť, aby sa jeho meno spájalo s Demeterom alebo obchodom s dievčatami. Však?“ dodala a jej úsmev sa lišiacky roztiahol na celú tvár. Zhlboka som sa nadýchol.

„Máme na neho nejaký kontakt?“ Rose vyťukala číslo a podala mi mobil.

„Vitajte v spoločnosti Ferdgie. Pri telefóne je Roxana. Čo pre vás môžem urobiť?“ ozval sa spevavý, vysoký hlas.

„Dobrý deň. Potrebujem hovoriť s pánom Berthoudom.“

„Ľutujem, Pán Berthoud je...“

„Prepojte ma a povedzte mu, že ak nechce plávať ku dnu s Demeterom, tak sa so mnou porozpráva a ak sa bude tváriť, že nevie, o čo ide, tak nech si zapne správy,“ skočil som jej do reči. Ozvalo sa zvláštne, zaskočené zahapkanie a potom rozpačité: „Počkajte na linke, prosím.“

Trvalo to asi minútu. Na linke znela nejaká trápna odrhovačka.

„Berthoud, prosím!“ ozvalo s zo slúchadla.

„Pań Berthoud, na ostrov Mikri vám priviezli niečo, čo patrí mne,“ povedal som vážne.

„Počujte, neviem, o čo vám ide, ale ja sa nenechám zastrašovať a...“ Jasper mi nahnevane vytrhol telefón. Zaskočilo ma to. Zostal som na neho nemo civieť.

„Počuj, ty Francúz. Demeter má čo robiť, aby ušiel pred policajtmi a ak nechceš utekať s ním, tak nehraj divadlo. Kupuješ si bábiky? Čo by na to povedala tvoja rodina, žena a deti? Máš dcéru a syna, však? Vedia, aké si prasa?“ Vyvalil som na svojho brata oči a nielen ja. Všetci sme boli šokovaní.

„Mieniš sa mi vyhrážať?“ prskol ten muž.

„Nie si idiot, že? Stačí jeden telefonát do novín alebo telky a vplyvný podnikateľ skončí za mrežami. Mám aj dôkazy. Máš na Mikri dievča. Chceme ju. Dostaneme dievča a už o nás nebudeš počuť. Čakám ťa v PoolBee. Nie že sa obklopíš gorilami, bude ti to nanič. Aj Demeterovi bolo. Máš moje slovo, že sa ti nič nestane, ak nám to dievča dobrovoľne dáš. Máš pol hodinu. Jasné?“ Na druhej strane bolo chvíľu ticho.

„Prídem so šoférom a ešte jedným mužom,“ povedal roztržito a zložil. Alice sa šokovane dívala na Jaspera.

„Ty si mi vyrazil dych, zlatko,“ šepla a zavesila sa Jasperovi na krk.

„Musíš budiť strach. Mám s tým skúsenosť.“ Jasper zaklapol mobil a podal mi ho.

„Dúfam, že jej zatiaľ nikto neublíži.“ Skleslo som si sadol na vysoký múrik.

„Ten žabožrút je predsa vo svojej firme. Určite sa jej nikto ani nedotkol. Neboj sa,“ šepla mi Rose a objala ma okolo ramien. Rosalie sa o Bellu naozaj bála. Nikdy ju nemala rada, ale teraz s ňou súcitila.

Už z diaľky som zbadal luxusnú limuzínu. Jasper oprel dlaň o moju hruď.

„Budem hovoriť ja. Ty sa nesmieš nechať vytočiť. Nesmieme pôsobiť, že je to osobné a nesmieme použiť žiadne mená. Ak bude chcieť peniaze, dáme mu ich.“ Prikývol som. Bol som čím ďalej nervóznejší.

Limuzína zastavila v doku a vystúpili traja muži. My sme zatiaľ stáli v tieni budovy. Nemohli nás vidieť a tak sme mali chvíľku čas na pozorovanie.

„Šéfe, mali sme vziať viac mužov. Môže to byť nebezpečné,“ povedal jeden z chlapov mužovi v čiernom obleku.

„Povedal, aby som nebral gorily. Mohol som tušiť, že to Demeter doserie. To dievča mi bol čert dlžný.“ Zakrútil hlavou a udrel päsťou do kapoty. Jasper na mňa kývol a vyšiel z tieňa pod lampu. Bolo to ako záber z akčného filmu. Jasper zostal stáť a tí chlapi spozorneli. Pozreli sa na seba a uškŕňali sa. Opatrne som vyšiel za Jasperom a spolu sme šli k nim. Jeden z tých chlapov myslel na to, že nie sme žiadna hrozba. Keby len vedel, ako sa mýli.

„Pán Berthoud,“ oslovil ho Jasper. Muž urobil krok dopredu a nahnevane sa zazubil.

„Ty vieš, kto som, ale ja neviem, kto si ty. Tak začnime tým, že sa mi predstavíš.“ Nervózne sa zaknísal na pätách.

„Viem presne, kto si. Si niekto, kto si od priekupníka kupuje bábiky. V tvojom postavení je to pekný risk. Hlavne si hrozne neopatrný. Moje meno nie je dôležité. Dôležité je to, že to dievča chcem naspäť!“ Jasper bol chladný a vecný. Sledoval som mysle tých chlapov. Zatiaľ boli pokojní, teda, až na toho Francúza.

„Ak je to dievča tak dôležité, tak to bude mať asi oveľa vyššiu cenu, než som za ňu zaplatil.“ Zlostne sa zaškeril.

„Stojí ti za to, aby si pre ňu pochoval kariéru, prišiel o rodinu, postavenie a moc a skončil za mrežami? Tak to je vážne veľmi cenná.“ Jasper sa pobavene, až hrozivo, zasmial. Berthouda to zaskočilo. Pozrel na svojich mužov.

„Nepotrebujem problémy pre nejakú fľandru. Tak čo navrhujete?“ Keď vyslovil to potupné slovo na moju lásku, hrdelne som zavrčal. Jasper po mne strelil nahnevaný pohľad.

„Dievča nám dáš. Pôjdeme po ňu na Mikri. Nechcem nikomu ublížiť, ale ak nebudeš spolupracovať, tak by som ti mal povedať, že je mi úplne voľné, koľkých vás hajzlov zabijem. Krv doslova milujem.“

„Tak to sa divím, aký si suverénny. Ste dvaja a ja tu mám svojich po zuby ozbrojených mužov.“ Pozrel na svojich spoločníkov a oni sa zasmiali. Vtedy z tieňa budovy vystúpil Carlisle a Emm. Dievčatá tiež trocha vystúpili dopredu, ale len tak, aby nebolo vidieť viac, než nejasné obrysy. Berthoud zneistel a sucho prehltol.

„Aké mám záruky, že ak vám to dievča dám, dáte mne a môjmu podnikaniu pokoj,“ opýtal sa. V hlave chladne kalkuloval. Prišiel môj čas. Vystúpil som pred Jaspera.

„Ty nás vôbec nezaujímaš. Máme úlohu priviesť to dievča. Nášho šéfa ani nezaujíma, kto ju mal, len ju chce späť,“ povedal som úplne pokojne a vyrovnane. Chvíľu premýšľal a potom prikývol.

„Dobre. Asi nemám na výber, čo?“ Podišiel bližšie a premeral si ma pohľadom.

„Je v mojej vile na Mikri. Zvolám svojmu personálu, aby vám to dievča dali a...“

„Bude nám potešením, keď nás budeš sprevádzať,“ šepol chrapľavo Jasper.

„Santa Barbara, to je moja jachta, je už v prístave. Zakotvila pred pár minútami. Buďte mojimi hosťami,“ povedal dosť naštvane. Muži išli pekne za nami. Carlisle s Emmettom nastúpili na loď s nami a dievčatá zostali v prístave.

Na palube bol mladý muž v bielo-modrej uniforme.

„Vitajte na palube, pane,“ povedal tomu Francúzovi a nás si ostražito premeriaval pohľadom.

„Ďakujem, Nik. Toto sú moji hostia. Ideme na Mikri,“ zavrčal. Keď som prechádzal okolo toho námorníka, jemne som sa k nemu nahol.

„Ďakujem za správu,“ pošepol som a muž celý stuhol. Hneď si začal v myšlienkach prehrávať Bellinu vystrašenú tvár. Zachvel som sa pri tom pohľade.

Plavba ubehla dosť rýchlo. Ten Francúz vypil tri poháre Whiskey. Horúčkovito premýšľal, či sa môže spoľahnúť na to, že ho nenahlásime. Na jednej strane som mu bol vlastne vďačný. Ak by nebol Bellu kúpil, tak by už najskôr bola niekde v nevestinci. Takto som vedel, že je relatívne v poriadku. V myšlienkach toho Nika som videl ďaleko viac. Zachránil ju z vody a pred tým slizkým chlapom. Bol to dobrý človek.

Na ostrov sme dorazili v noci. K domu sme išli pešo. Bola to luxusná vila, priam zámok. Pristúpil k nám mladší muž  zdvorilo sa uklonil.

„Kde je to dievča?“ opýtal sa Berthoud.

„Je v izbe, ako vždy,“ povedal nechápavo.

„Tak ti ukážem, kde je,“ povedal Francúz nahnevane Jasperovi.

„Ja si ju nájdem a vy tu počkajte,“ prskol som a pozrel na Jaspera, ktorý toho chlapa chytil za lem saka a zastavil ho.

Vybehol som po schodoch a šiel za tou lahodnou vôňou a slabým tlkotom srdca. Chvel som sa nedočkavosťou. Túžil som ju zovrieť v náručí, pobozkať a povedať jej, že je už všetko v poriadku. Zastavil som pred zamknutými dverami. Carlisle mi bol za pätami.

„Mal by som po ňu ísť ja. Je vystrašená a mohla by trocha emocionálne spanikáriť. Nevieme, ako na tom je...“ Ignoroval som svojho otca a otvoril dvere.

Bella ležala na posteli. Nespala. Dýchala splašene a jej srdce šprintovalo. Pôsobila, akoby bola v kŕči. Ruku mala strčenú pod vankúšom a zrazu som ucítil krv. Rýchlo som prešiel k nej a sadol si na posteľ. Chytil som ju za rameno a chcel ju otočiť. Vtedy rukou prudko vyštartovala. Chytil som ju za zápästie. V krvácajúcej dlani zvierala nôž na listy.

Doširoka otvorila oči. Bola tu tma. Nemohla ma vidieť. Rýchlo som sa pritlačil na jej pery. Mal som ju skôr osloviť, ale ja som to jednoducho musel urobiť. Najprv ma začala silno udierať do hrude a kopať nohami, no v sekunde sa celá uvoľnila. Jej telo oťaželo a hlava jej klesla na vankúš. Zdala sa mi dosť horúca.

„Bella, to som ja. Vezmem ťa odtiaľ.“ Bella sa na mňa neprítomne dívala. Carlisle viac pootvoril dvere. Už by mala vidieť moje obrysy, no stále sa len nemo dívala - akoby do mojej tváre. Stiahol som prikrývku a zabalil ju úplne celú. Zababušil som ju a hlavu jej pritisol na moju hruď. Zbehol som zo schodov a Bellu som podal Carlislovi, ktorý s ňou vyšiel pred dom.

19. kapitola - 21. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Striptíz pre Edwarda - 20. kapitola: