Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Strážca - 16. kapitola

10.04.2012 (13:00) • JaNkA261199 • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1387×

Skoro celú noc som nespala. Zaspala som niekedy okolo tretej nad ránom a budík mi zvonil o štvrtej. Pospala som si teda výborne a v kancelárii som na jeden hlt vypila veľkú silnú kávu. Nebola by som schopná pracovať bez toho, aby som si tú kávu dala.

„Bella?“ zaklopal ktosi na dvere, až som skoro rozliala kávu. Nestihla som sa ani len spamätať a už sa dvere otvárali.

„Ach! Dobrý deň! Deje sa niečo?“ Pozrela som nevinne na svojho zamestnávateľa. Jemne sa zachmúril a potom vybuchol do hrozitánsky vyzerajúceho smiechu, až som si myslela, že sa začal dusiť. A začal. Začal tak kašľať, že som myslela, že skolabuje.

„Dosť srandy. Prišiel som vám povedať, že zajtra ste už doma,“ povedal kuckavým tónom.

„Čože?“ Zhrozená som na neho pozrela.

„Sú prázdniny.“ Vytiahol z vrecka prázdninový kalendár a položil mi ho na stôl.

S úľavou som si vydýchla. Keďže sú prázdniny, môžeme vziať Nessie k vode a Jake si odbehne domov, ak budem chcieť, my s Edwardom si urobíme romantiku a...

„Pani doktorka.“ Do mojej pracovne vliezol malý chlapček čiernej pleti s takými zelenými očami ako mačka.

Potľapkala som po stole, nech si sadne. On so sklopeným zrakom znudene prešiel k stolu a sadol si.

„Čo sa deje?“ Pozrela som na neho a vzala som plyšáka, ktorého som mu strčila do ruky.

„Nechcem tam ísť,“ povedal a pozrel sa na dvere.

„A prečo?“ Nevinný pohľad toho drobca ma doslova fascinoval.

„Bojím sa Lukasa,“ povedalo to dieťa a pritislo si plyšáka na hruď.

„Tak, vieš čo? Dám ti cukrík, po ktorom sa nebudeš báť nikoho. Čo ty na to?“ Nebol to žiaden zázračný cukrík, iba gumové medvedíky, ktoré som mala pre Renesmee.

„A nie sú to obyčajné gumové medvedíky?“ spýtal sa, keď som mu ich podávala.

„Nie, sú kúzelné.“ Zasmiala som sa a podala som mu ich.

Bolo vidieť, ako ten chlapec odchádza šťastný.

Myslieť si, že škola je pokojné miesto je veľký omyl. Ešte ani nestihlo zazvoniť na hodinu a už ku mne zavítal ďalší.

Bol to taký čudný typ.

Dlhé vlasy, rozgajdaný, šiltovka a rozťahané tričko. Podľa všetkého človek, ktorý o chvíľku končí školu.

„Jej! Akú fajnú roštenku to tu sem dali!“ Chlapec sa naradoval a sadol si na stoličku. Neveriacky som sa na neho pozrela v tajnom dúfaní, že zomriem, skôr než dačo povie.

Klop! Klop!

Nech to je dakto normálny. Vravela som si sama pre seba svoje vlastné túžby.

Dvere sa otvorili a ja som si len spokojne vydýchla. Moja záchrana na poslednú chvíľku.

„Doniesol som ti kávu. Nevyrušujem?" Zjavne si nevšímal toho chlapca a ja som len kývla, že neruší.

Pritiahol si stoličku a podal mi jednu kávu a druhú si nechal pre seba.

Chlapec sa na nás podozrievavo pozeral. Zjavne nechápal, čo tu Edward robí.

„Čo máš za problém?" Pozrela som na neho a z posledného šuplíka som vytiahla fonendoskop a jednu striekačku s ihlou.

Chlapec cúvol o krok dozadu.

„Neboj sa. Keď ti nič nie je, nemusíš sa báť. Ale po škole je rozšírený vírus ulievačnice a treba proti tomu zasiahnuť. Bude to len, akoby ťa štipla osa." Usmiala som sa a on pristúpil ku mne.

Podľa všetkého bol zdravý ako ryba. No trochu podpichnúť toho chlapca by nebolo na škodu.

„Je to v poriadku, môžeš ísť, ale prídeš za mnou zajtra, či náhodou netreba preventívne..." Pozrela som na Edwarda, ktorý bol už taký červený z toho, ako nevedel udržať smiech, že sa musel otočiť k oknu.

„Nie je potrebné. Som zdravý, ako ste povedali." Začal si rýchlo baliť svoje veci.

„Ako sa voláš?" Potrebujem vedieť všetky mená a na tohto človeka som fakt zvedavá.

„Lukáš. Lukáš Paradlúch." Chlapec vyletel z triedy ako s podpálenou riťou. 

Musím si zistiť ešte veľa vecí, no teraz káva.

Autor: JaNkA261199 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Strážca - 16. kapitola: