Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stratený živel - 16. kapitola


Stratený živel - 16. kapitola„Tak, dámy, náš gigolo už je na ceste!“

O hodinu a pár minút som už odomykala dvere bytu. Jess v kuchyni nebola. Keď som však uzrela hodiny na stene, zarazila som sa. Tri hodiny? Veď v reštaurácii sme strávili maximálne hodinu, rovnako aj vo svete živlov. Mali byť predsa iba dve hodiny!

Skontrolovala som čas na mobile. Žiaden rozdiel. Ako je to možné?

„Jess?“ zvolala som a hneď nato sa vynorila z jej izby. Ústa sa jej v okamihu roztiahli do úsmevu.

„Už som sa začínala o teba báť. Kde si vlastne bola?“ Ani mi nedala šancu pýtať sa ako prvá.

„No... V Port Angeles.“ Jemne prižmúrila oči, možno ma odhalila, že klamem. Preto som rýchlo zmenila tému. „Nevieš koľko je hodín?“ Výraz jej tváre sa zmenil na prekvapený. Určite si všimla mobil v mojich rukách, asi jej to prišlo divné, no i tak vytiahla z vrecka riflí svoj mobil.

„Pár minút po tretej. Prečo?“

„Vďaka. Len mi vypadol mobil a hlási, že je polnoc.“ Ďalšie klamstvo. Zhltla ho.

Zasmiala sa. „To občas robí aj môj. A práve vtedy, keď nutne potrebujem vedieť čas.“ Mobil si strčila späť do vrecka a vybrala sa do kuchyne. Ja som si zatiaľ sadla na barovú stoličku a sledovala Jessicu, ako vyberá dva sklené poháre a fľašu pomarančového džúsu. Doplna naliate poháre vzala a položila na konferenčný stolík. Rozvalila sa na gauč a potľapkala na miesto vedľa seba.

„Len poď. Ešte mi musíš vysvetliť, čo si ráno nestihla.“ Nechápavo som stiahla obočie a v pamäti si vybavovala dnešné ráno. Naraňajkovala som sa so svojimi sestrami a potom Jess rýchlo objasnila situáciu. Aha, tak na to čakala.

Sadla som si vedľa nej, vzala pohár pomarančového džúsu a trocha si odpila. Napriek tomu, že som od rána nepila, nebola som vôbec smädná, ale keď už mi naliala...

„Ehm, kde presne som skončila?“ opýtala som sa, nad čím Jess pretočila očami.

„Takže tie dievčatá sú tvoje sestry.“ Na chvíľku sa odmlčala. Ja som len na súhlas prikývla. „Kedy si plánovala povedať mi o tom?“ Premeriavala si ma tými bledomodrými očami.

„Čoskoro. Ale ja sama som im rečiam veľmi neverila, ale dnes som sa s tým nejako stotožnila.“

Jess sa ďalej vypytovala, kedy sme sa streli, kde sme sa treli a podobne. To, čo som mohla, som jej povedala. Pri nočných stretnutiach som sa ani len nezmienila o živloch, aj keď som mala nutkanie všetko jej vyklopiť. Predsa, bola to moja dôverná kamarátka a ja som jej klamala. Nebola som správna kamarátka.

Po téme o mojich sestrách prišiel na rad Edward. Musela som jej podrobnejšie povedať o našom uzmierení sa a pozvaní na prenocovanie. Ohľadom chúťok na sex som ani nemukla.

Nič sa medzi vami nestalo?“ divila sa, pričom kútiky úst jej kmitali smerom nahor. V tomto smere mi neverila.

„Nie, veď si tu bola aj ty...“ A sakra. Preriekla som sa. Nechcela som jej vravieť, že dôvodom, prečo sme sa spolu nevyspali, bola ona. Potrebovala som väčšie súkromie. Prázdny byt, kde by som bola len ja s Edwardom.

„O mňa si nemusíš robiť starosti. Ja som spala ako zabitá, nezobudili by ste ma. Jedine ten hnusný a otravný zvuk budíka ma dokáže prebudiť. Už len pri spomienke naň mám chuť vraždiť.“ S obavami v očiach som sa na ňu pozrela. Pochopila môj pokus o žart a hneď nato sme sa začali smiať. S Jess bola jednoducho zábava. „Neboj, som príliš milá na to, aby som niekoho zabila.“

Vôbec som si nedokázala predstaviť, že by práve ona niekoho zabila. Ale ako rozbíja o stenu vyzváňajúci budík, to áno. Ja som budík málokedy používala, väčšinou som vstala na čas. Väčšinou.

Následne som ja spytovala Jessicu. Kládla som jej otázky, ako bolo v práci a čo sa udialo na včerajšej párty, ktorú navštívila, kým ja som pracovala v bare. A po návrate domov som bola totálne na dne, že ma ani len nenapadlo opýtať sa jej, či sa jej do cesty nepriplietol nejaký pekný muž.

A priplietol. Vravela, že tancovala s veľmi sexy chalanom v jej veku, ale keď ho na chvíľku opustila, aby si zašla po drink, on si našiel inú spoločníčku. Nezdrvilo ju to, nehľadala dlhodobú známosť, len jej ušla príležitosť zažiť búrlivú noc.

„Počuj, dnes je nejaká iná párty. Nechceš ísť so mnou?“ Usmiala sa na mňa s nádejou v očiach. Musela som prv prekonať svoj vnútorný boj. Nemala som rada takéto zábavky, ale... Nič nemám v pláne a ak ostanem sama v byte, unudím sa k smrti. Možno predsa len sa trocha zabavím a odviažem.

„Dobre, ale neoblečiem si žiadne minisukne a šaty.“ To bola moja podmienka.

„Ale no ták!“ žobronila, pričom nasadila psí pohľad. Nesmiem sa nechať prehovoriť.

„Nie. Vezmem si rifle,“ vyhlásila som a jej tvár posmutnela. Bože, prečo si nikdy nedokážem stáť za svojim? „A ty mi môžeš na oplátku vybrať top.“

Oči sa jej rozžiarili. „A vezmeš si lodičky?“ To snáď žartuje! Plánuje ma ešte dnes zabiť, aby ma mala z krku? Nebola som práve tá najlepšia spolubývajúca.

„Hej,“ povzdychla som si a prvotné potešenie z večernej zábavy ma aj prešlo. Naopak ona šťastím doslova prekypovala.

„Uvidíš, dnes večer to poriadne roztočíme!“ vyhlásila, postavila sa a ťahala ma do mojej izby, kde sme spoločne vyberali môj večerný odev. Teda, ona mi ukazovala a ja som povedala áno alebo nie. Keď som všetky jej návrhy zamietla, založila si ruky v bok a s prižmúrenými očami sa na mňa pozrela. „Ten outfit ti vyberiem sama a ty nebudeš protirečiť, okej?“ S tým, že v ňom budú zakomponované nohavice, ma poslala von z izby. Vraj prekvapenie, z ktorého budem celá happy.

Rozhodla som sa, že za ten čas si dám sprchu a umyjem si aj vlasy. V tichu prerušovanom len zvukom tečúcej vody som nechala myšlienky voľne plynúť. Prehrávala som si dnešný deň a čo všetko som zažila. Vlastne, dnes už je to siedmy deň, odkedy som zdrhla od Adele a Terryho. Jeden týždeň a koľko vecí sa zmenilo. Našla som si skvelú priateľku, bývanie, priateľa a prácu. Spoznala svoje skutočné sestry, iný svet, do ktorého patrím. Zdalo sa mi, akoby už uplynuli mesiace.

Zabalená v uteráku som vyšla z kúpeľne a nakukla do svojej izby. Na posteli ležali čierne úzke rifle a krátky červený top bez ramienok pripomínajúci skôr korzet. Veď ja som si nič také ne...

„Ták, čo vravíš?“ ozvalo sa spoza mňa. Ľakom som nadskočila a skoro pustila uterák na zem. Ešte pevnejšie som si ho rukami pridržiavala na prsiach. Než som stihla otvoriť ústa, ona už pokračovala. „Nemala si žiadne farebné nohavice, tak som zvolila tieto tmavé a k tomu hľadala vhodný vršok. A k čiernej ide predsa červená. Nič v zlom, ale tvoj šatník neobsahuje žiadne také sexy kúsky, takže som musela niečo nájsť v tom mojom a toto k tým rifliam dokonalo pasovalo. A samozrejme...“ Prešla okolo mňa a otvorila skriňu. „Tieto lodičky.“

Do rúk mi podala čierne lodičky na vysokom opätku. Mal asi osem centimetrov. Ona sa tvárila, akoby táto obuv bola mojou každodennou rutinou, lenže ja som neprestávala vyvaľovať oči. Toto bolo na mňa až príliš... vyzývavé. Myslím aj ten top.

„Veď ja nemám v pláne nikoho zbaliť!“ namietla som, ale Jess už bola späť vo svojej izbe. Verím, že ma i tak počula. Postavila som sa na prah jej izby a sledovala, ako sa prehrabuje vo svojej skrini. Bola som zvedavá, aké rôzne šaty obsahuje. Možno ma nabudúce prekvapí leopardími minišatami. Nie, to sa k nej nehodí.

„Tak pozvi Edwarda.“ Vystrčila hlavu a žmurkla na mňa. Pokrútila som nad tým hlavou. To nie. Ani len neviem, či rád chodí na párty. Možno si radšej prečíta knihu alebo pozrie program v televízii. Čo by nebolo hrozné trávenie večera. Zvažovala som, či by bolo možné sa z tej zábavy nejako vymotať a ostať doma. Ale to sa mi asi nepodarí.

Sadla som si na posteľ vo svojej izbe a pozrela sa na pripravené oblečenie. V hlave sa mi premietla predstava toho, ako ma Edward čaká v nejakom bare a ja kráčam smerom k nemu v tom odeve, pričom zo mňa nedokáže odtrhnúť pohľad. Doslova slintá pri pohľade na mňa.

Vrátila som sa späť do reality a musela som sa zasmiať svojej predstavivosti. Nato som začula zatvorenie dverí a po pár sekundách púšťanie vody v sprche. Niekoľko minút som len nemo sedela, kým som sa uráčila vstať a obliecť sa.

 

„Takto predsa nemôžem ísť!“ sťažovala som sa. Dívala som sa na dievčinu v zrkadle, ktorá mala kopírovať mňa. Lenže ona sa na mňa nepodobala!

Čierne rifle obkresľovali jej štíhle nohy a červený top pútajúc pozornosť rysoval pekné ženské krivky. Vlasy mala vyžehlené a krásne upravené a plné pery pokryté krvavým rúžom iba lákali k bozku. Nemám odvahu vyjsť v tom ani len na ulicu, tak ako sa mám zabávať v nejakom preplnenom bare?

„Vyzeráš perfektne!“ Jej tvár sa objavila v zrkadle tesne pri mojej. „Už len tie lodičky...“ Vybrala sa po ne do mojej izby, pričom si ticho mrmlala: „Prečo sa zo mňa nestala módna stylistka?“ Po chvíľke sa vrátila aj s čiernymi lodičkami a pchala mi ich do rúk.

„Ale ja v nich neviem chodiť.“ Pozrela som sa do tých bledomodrých očí a čakala, že mi povoľuje tenisky. Avšak ona si len povzdychla, pohodila ryšavými vlnitými vlasmi a vyparila sa z kúpeľne. Vyšla som na chodbu a počkala, kým sa tam zjavila v tmavomodrých čipkovaných minišatách s dlhým rukávom a v lodičkách rovnakej farby. Tá farba k nej dokonalo hodila. Bola nádherná a očarujúca aj s tým tmavým rúžom a jemným líčením. Dnes budú všetci hľadieť na ňu, nie na mňa. Našťastie. Nerada som stredobodom pozornosti.

„Pozri, je to jednoduché,“ začala. „Musíš sa vystrieť, tváriť sa sebavedomo a nepozerať sa na nohy, jedine či sa pred tebou nezjaví nejaká prekážka, o ktorú by si mohla zakopnúť a trapas by bol na svete. Ale späť k téme. Jemne našliapni na pätu a potom na špičku, silu daj do palca. A ideš. Päta, špička, päta špička,...“ Názorne mi ukazovala, ako sa má správne chodiť na topánkach s opätkom. Sledovala som jej nohy a snažila sa to zapamätať. Žeby to nebolo až také ťažké? „Teraz ty!“

Vzdychla som si, ale poslúchla som. Obula som si najprv jednu a následne druhú lodičku. Moje nohy neboli zvyknuté na takýto tvár topánok, takže sprvu to nebolo veľmi príjemné. Vystrela som sa a kútikom oka pozorovala svoje nohy. To predsa zvládnem.

Päta, špička. Zapotácala som sa, ale, chvalabohu, som to ustála. Ľavá noha – päta, špička. Pravá, ľavá, pravá, ľavá.

„Ide ti to skvelo!“ Natešená mi zatlieskala a ja som sa len zasmiala. Nebolo to také hrozné, ako som si myslela. Bez akéhokoľvek pádu či zranenia som došla na koniec chodby k Jess a potom späť ku dverám od bytu. Bola som na seba hrdá.

 

Vystúpila som z Jessicinho auta a zastala pred obyčajnými plechovými dverami nízkej budovy, nad ktorými sa vynímal ľahko prehliadnuteľný nápis podniku.

„Nevyzerá to tu bohvieako živo,“ zamrmlala som, načo sa pri mne zjavila Jess. Nad mojou poznámkou pretočila očami.

„Nesmie to pútať pozornosť, keďže dnu nalievajú aj neplnoletým. Keby sem nabehla polícia, majú problémy. Ale dnu to bude živé až dosť, veď uvidíš.“ Žmurkla na mňa a otvorila dvere budovy. Za nimi sa nachádzal vysoký a svalnatý chlapík tmavšej pleti pripomínajúc bodyguarda. Jess sa na neho len usmiala a pokračovala ďalej. Ja som ju mlčky nasledovala. Zišli sme schodmi vedúcimi nadol, čo mi prišlo divné. Ako vravela Jess, musia byť nenápadní.

Ďalšie dvere. Možno sa za nimi budú nachádzať tri tajné chodby, pričom len jedna vás zavedie do centra diania a zvyšné dve sú len slepé uličky. Avšak keď sa mi naskytol pohľad, čo sa za nimi nachádza, zostala som užasnutá. Obrovská miestnosť bola plná ľudí, jediné svetlo tu poskytovala disko guľa, ktorá odrážala svetlo z reflektorov mieriacich na ňu. Po stenách boli rozmiestnené reproduktory, z ktorých znela hlasná hudba.

Jess vošla dnu, ja za ňou a zavrela som za sebou dvere. Ju hneď pochytila nálada tancovať a zabávať sa, lenže mňa nie.

„Máš pre istotu kľúče, keby som si dnes našla nejakého Ramba?“ opýtala sa ma hlasnejšie, aby som ju počula cez tú hudbu. Len som prikývla a čakala, že sa pôjde zabávať a uloviť si toho svojho Ramba, lenže ona ma ťahala na parket so sebou. Snažila som sa jej vzoprieť, ale na podpätkoch som to nedokázala. Stratila by som rovnováhu a spadla na zadok. A všetci by sa smiali.

Ťahala ma pomedzi ľudí, až sme sa dostali presne do stredu miestnosti pod disko guľu. Jessica neváhala a začala tancovať, len ja som tam bez pohnutia stála a obzerala sa okolo seba. Všade sa samí tancujúci ľudia.

„No ták!“ Jess ma chytila za ruky a donútila ma, aby som si s ňou zatancovala. A musím sa priznať, že ma to vcelku začalo baviť. Nikoho som tam nepoznala, takže aj keď som nevedela bohvieako tancovať, tancovala som a zabávala sa. Dokázala som si vyprázdniť hlavu a nezamýšľať sa nad ničím, len vnímať aktuálne hrajúcu pieseň a hýbať sa.

Dlho sme spolu tancovali, keď sa okolo nej začal obšmietať pekný chalan. Možno jej Rambo. Rýchlo som jej zašepkala, že budem pri bare a potom som sa už predierala pomedzi záplavu ľudí. Bolo to náročné, ale dostala som sa k baru. Sadla som si na jednu barovú stoličku a v sekunde sa na mňa otočil barman.

Takmer každý večer som ja tá, ktorá stojí za barovým pultom a vypytuje sa ľudí, čo budú piť. Lenže v tento večer som bola zákazníkom ja.

Rýchlo som schmatla lístok s názvami rôznych alkoholických nápojov. Veď jeden drink mi neuškodí, však? Prebehla som zoznam očami.

„Jedenkrát Cuba Libre.“ Presne som vedela, čo obsahuje ten nápoj. Rum, kolu, ľad a plátok citróna. Ani nie za minútku predo mňa postavil pohár. Po tichom ďakujem som mu dala požadované peniaze. Ešteže som si vzala nejakú hotovosť, inak by som musela ísť za Jess, aby to za mňa zaplatila. Ale... Mala so sebou vôbec peniaze? Pravdaže, veď si brala malú čiernu kabelku. Ja som žiadnu takú nenašla, preto som mobil aj kľúče mala napchaté v úzkych vreckách riflí.

Hrala som sa so slamkou v drinku a až o niekoľko minút som sa uráčila ochutnať z neho. Áno, vedela som pripravovať rôznu škálu drinkov, ale nikdy som taký nepila. Jedine whisky, ktorú mi dva razy naliala Jess.

Hm, nebol zlý. Práveže mi zachutil. Horkastý rum osladila kola a citrón tomu len dodával šmrnc. Ani som sa nenazdala a už som mala prázdny pohár, až na kocky ľadu, ktoré sa pomaly topili. Barman to postrehol.

„Znova?“ opýtal sa, na čo som len prikývla a tešila sa na ďalší pohár, ktorý som vypila do dna. V hrdle ma príjemne pálil alkohol. Prečo som neochutnala tento úžasný nápoj už skôr? Asi preto, že som nepila alkohol. A asi jedine tento podnik v Port Angeles nalieval bez predloženia občianskeho preukazu. Toto by som teda na Port Angeles nepovedala.

Pri štvrtom drinku si na stoličku vedľa mňa sadlo mladé dievča s kučeravými blond vlasmi, ktorými mi pripomínala Annu. Ale keď sa na mňa otočila a ja som sa pozrela do jej bacuľatej okrúhlej tváre, všetky možnosti na podobu sa rozpŕchli.

„Oh, ahoj,“ pozdravila sa milo. Neviem či to bolo tým nápojom, ale bola som vďačná novej spoločnosti.

„Ahoj,“ usmiala som sa na ňu. Zastavil sa pri nás barman a pripravilo tomu dievčaťu drink, ktorý si želala. Presnejšie vodku. Trikrát.

Prvý pohárik vypila na jeden šup. „Super. Priateľ sa na mňa zvysoka vykašľal. Potrebujem sa opiť. Pridáš sa?“ Vzala som do ruky pohár svojho drinku a štrngla si s ňou.

„Prišla som sem s kamoškou trocha sa zabaviť. Ále, ona si našla svojho vysneného Ramba.“ Obe sme sa začali smiať. To bude ešte len zábava...

 

Vo vrecku sa mi rozzvonil mobil. Vytiahla som ho a okamžite hovor prijala.

„Haló?“ ozvala som sa s falošným francúzskym prízvukom a uchechtla sa. Čo keby som cez víkend zašla do Francúzska? Zašla by som na Eiffelovu vežu, kúpila by som si pravú francúzsku bagetu a ochutnala miestne špeciality. A vzala by som aj Diane!

„Bella?“ Na druhej strane sa ozval známy mužský hlas.

„Dobrý večer, pán dokonalý.“ Začala som sa smiať, Diane a ostatné dievčatá spolu so mnou.

„Si opitá?“ Jeho hlas sa zdal byť prekvapený.

„Ja a opitá? Kdežee.“ Opäť sme všetky vypukli v smiech. Bolo príjemné smiať sa. Prečo sa vlastne smejem? Bude to tými drinkami? Alebo tým vtipným motýlikom, ktorého mal barman okolo krku? Alebo tým prostredím plným hýriacimi farbami?

„Kde si? Prídem po teba.“ Ó, aký je starostlivý.

„To je megaúžasný nápad! Pridáš sa k našej babskej parte a budeme popíjať... Čo to pijeme?“ Otázka už však bola mierená Diane, ktorá len ukázala poloprázdnu fľašu vodky. „Vodkuu! Porozprávaš nám nejaké historky...“ Že ma nenapadlo zavolať ho! Vlastne, asi mi to už navrhovala Jess, ale až teraz som prišla na to, že je to skvelý nápad.

„Kde si?“ Hm, to by som aj ja rada vedela.

„Hej!“ zvolala som na barmana. Sprvu si ma premeral, ale potom pristúpil bližšie. Musím uznať, že bol pekný. Viac než pekný! „Aká je to ulica?“ Barman mi presne povedal ulicu aj číslo, ale ten názov bol pre mňa, jednoducho, príliš ťažký, aby som si ho zapamätala, nieto ešte vyslovila.

„Niečo na O 33. Ale ty to nejako nájdeš, že? Čakáme ťa.“ Cmukla som a ukončila hovor. Mobil som vopchala späť do vrecka riflí, pozdvihla pohár a vypila vodku na ex spolu so svojimi spoločníčkami, ktorých mená som si nepamätala. Jedine Diane. „Tak, dámy, náš gigolo už je na ceste!“

 

Postavila som sa z barovej stoličky a trocha sa zapotácala, ale ustála som to. Vzala som fľašu s vodkou a naplnila ňou všetky prázdne poháriky položené na barovom pulte. Fľašu som položila späť a vymenila ju za pohárik. Chcela som si s dievčatami znova pripiť, keď som kútikom oka zahliadla známu postavu pomaly sa približujúc. Prudko som sa otočila smerom k nemu a široko sa usmiala. Keď som mala porovnať Edwarda s barmanom, Edward stopercentne bodoval.

„Ale! Koho to tu máme?“ zasmiala som sa a rukou na neho mávala. Len čo ku mne došiel, otočila som sa k dievčatám. „Dámy, toto je Edí!“ Všetky sme pozdvihli poháre a vypili tú priehľadnú tekutinu, ktorá len akoby prilievala olej do ohňa zúriaceho v mojom hrdle. Ale bol to úžasný pocit!

„Bella...“ začal, ale ja som ho gestom ruky zastavila. Mňa nech nikto neprerušuje!

Pozrela som sa dievčatám do očí. „On je môj!“ pohrozila som im. „Teda, až na túto noc!“ Všetky nadšene zvolali a Edwarda si neustále premeriavali skúmavým pohľadom. No čo, mala som až príliš sexy priateľa. Možno sa oňho pobijú... To by bolo dobré!

Diane mi podala plný pohárik a už by som jeho obsah vyklopila do seba, keby ma práve on nezastavil.

„Nemala by si už piť,“ poučoval ma. Ja viem, čo všetko ešte zvládnem. A ďalších niekoľko pohárikov pre mňa nebude problém. Podala som svoj pohárik Edwardovi a vzala si nový od jedného dievčaťa.

„Na dnešnú noc!“ vyhlásila som a ťukla svojím pohárikom do Edwardovho, až sa z neho trocha vylialo na zem.

„Na dnešnú noc!“ zopakovala po mne moja partia. Prázdny pohár som vrátila dievčatám. Edward sa len nemo prizeral, ani len trocha si neodpil.

Vyrvala som mu z ruky pohárik. „Slaboch,“ zamrmlala som sama pre seba skôr, než som vypila jeho obsah. Moje ruky sa opäť ocitli prázdne. Vtom som pocítila Edwardovu ruku na svojom páse. Chlapec sa o niečo pokúša?

„Zoberiem ťa domov,“ pošepol mi do ucha, pričom jeho dych ma jemne pošteklil. Nedalo mi nezasmiať sa.

„Nie... Veď zábava sa iba začína.“ S dievčatami bola neskutočná sranda. „Poďme tancovať!“ Už-už som sa chcela vybrať k parketu a pridať sa k tým tancujúcim ľuďom, lenže niekto ma ešte stále držal za pás. Snažila som sa ho rukami odtlačiť, ale... Fuu, nedarilo sa mi!

„Ideme domov.“ Jeho hlas bol rázny, neoblomný. Napriek tomu som natiahla ruku, uchmatla fľašku vodky a rovno sa z nej napila. Horkastá chuť zaplavila moje ústa a následne ma pálila v krku. Vrátila som fľašu Diane a s úsmevom jej mávala, zatiaľ čo Edward ma ťahal preč.

„Bavte sa!“ zakričala som za nimi. Otočila som sa im chrbtom a vypukla v smiech. Jeho ruka stále spočívala na mojom páse. Nohy sa mi plietli a bez jeho pomoci by som skončila asi na zemi.

Ani neviem ako a už sme boli pri jeho aute. Otváral dvere na strane spolujazdca a čakal, že si nastúpim, ale ja som sa od neho odtiahla.

„Ty, ty, ty!“ Štuchla som ho prstom do hrude. „Dúfam, že neplánuješ so mnou nekalé činnosti!“ Prižmúrila som oči, až som ho ledva videla. Vonku bolo chladno, ale moje telo zvnútra horelo. Bolo to tým príťažlivým chlapom, čo stál príliš blízko, alebo tým alkoholom? Nevadí!

Usmial sa. Čo je také vtipné?

„Neboj, neplánujem,“ pošepol mi, keď som už o pár sekúnd sedela v jeho aute. Prečo tu vlastne sedím? Ja chcem tancovať!

Veľmi som nevnímala cestu, nevnímala som nič. Až keď zastavil pred blokom, kde som bývala. Dočasne bývala. Ktovie na ako dlho? Možno ma Jess po čase vyhodí. Ale čo, veď ja som úžasná spolubývajúca! Až na tých pár depresívnych a urevaných chvíľok.

Edward ma doviedol až k bráne a ja som si len vtedy všimla, akú peknú červenú farbu má budova. Tmavší odtieň vínovočervenej. Hm, čo tak si dať víno? Skúsim prekutrať byt a určite nájdem nejaký chutný úlovok. Ale s kým sa budem zabávať? Dotiahnem so sebou Edwarda! A spolu sa opijeme!

Náhle som ucítila čiesi ruky vo svojich vreckách riflí. Prebehla mnou vlna vzrušenia. Po víne by mohlo čosi nasledovať...

„Vravel si, že som mnou nič neplánuješ, no... Keď už tak, tak nie na ulici.“ Nejaké to dobrodružstvo by bodlo, ale sex na ulici? To bolo pre mňa až príliš.

Dotyk sa vytratil, nato som začula cingot kľúčov a dvere sa otvorili. Mľandravým krokom som vošla dnu a pri pohľade na schody sa mi až zatočila hlava. To bude teda výzva! A ja sa jej ochotne chopím. Na to, že som mala lodičky a možno troška vypité, tak som vedela perfektne chodiť. Teraz by ma mala vidieť Jess. Istotne by ma pochválila.

Na prvé poschodie som to zvládla bravúrne, aj keď som sa troška potkýnala, ale pšššt! Na druhé a tretie poschodie mi už musel pomáhať Edward, no aj bez neho by som to zvládla. Časom.

Edward mojimi kľúčmi otvoril dvere od bytu a ja som už rovno kráčala ku skrinke, odkiaľ Jess vyberala whisky. Bingo! A čo všetko som tam našla? Všetko! Mala tam gin, červené a biele víno, whisky, nejakú ochutenú vodku, po ktorej som siahla. Hádam bude chutná. Chystala som sa odstrániť vrchnák, ale fľaša mi zmizla z rúk.

Zamraučala som a natiahla sa po Edwardovej ruke, ktorou držal fľašku. Veď si dám len malý pohárik...

„Na dnes si mala dosť.“ Odložil fľašu späť na miesto a zavrel skrinku. Pokojne by som namietala a hádala sa sním, lenže...

„Asi... Budem...“ Skopla som zo seba lodičky a bežala do kúpeľne. Pritom som nezakopla, bravo!

Sklonila som sa nad záchodovú misu a vyvrátila obsah žalúdka. A znova.

Ktosi mi zopol vlasy a následne som ucítila chladný dotyk na svojom ramene. Musela som trocha zaloviť v pamäti, o koho ide, čo trvalo malú chvíľku. Alebo dlhú chvíľku? Nemala som pojem o čase. Sadla som si a chrbtom sa oprela o kachličky. Zavrela som oči. V ústach som mala nie veľmi príjemnú pachuť. Bolo mi zle. Už žiadnu vodku...

„Na, napi sa.“ Jemne som otvorila oči. Predo mnou kľačal Edward a podával mi pohár s vodou. Teda, dúfam, že je to voda. Vzala som si ho od neho a napila sa. Voda. Čistá voda. Vypila som to do dna. Vzal si odo mňa prázdny pohár a namiesto neho mi dal mokrý uterák, s ktorým som si utrela ústa.

Sakra! Stále som mala rúž, takže niet divu, že na bielom uteráku sa vynímala červená šmuha. Jessice budem musieť kúpiť nový.

Edward mi pomohol postaviť sa na nohy. Predklonila som sa k umývadlu a odstránila všetok mejkap z mojej tváre. Čiže len maskaru a rúž. Len čo som si umyla tvár a vystrela sa, v zrkadle som zahliadla Edwarda.

„Choď domov,“ zamrmlala som. Bolo mi nanič. K tomu ma videl zvracať. Nechutné. Nebudem sa diviť, ak sa so mnou už nebude chcieť nikdy bozkávať.

Prešla som okolo neho do svojej izby a zvalila sa na posteľ. Nechcem sa už zabávať. Chcem si len pospať. Aspoň tak do obeda. Bez toho, aby ma niekto zobudil.

Ucítila som, ako sa posteľ vedľa mňa prehla. Prudko som otvorila oči a natočila hlavu tým smerom, kde som uvidela Edwarda ležiaceho vedľa mňa. Opäť som zacítila zvláštne napätie sprevádzané jeho blízkosťou. Bol príliš blízko. A bol príliš sexy aj v tom bielom tričku s krátkym rukávom a v tmavo-modrých rifliach.

„Ten top mi je tesný,“ posťažovala som sa, i keď to nebola pravda. Len čiastočne. Tajne som ešte dúfala, že by k niečomu mohlo dôjsť, a keby ma uvidel v podprsenke, možno by neodolal. Ale bola som unavená. Ťažké rozhodovanie.

Otočila som sa k nemu chrbtom a rukou vzadu šmátrala po zapínaní, avšak nedarilo sa mi. Jemu sa to však okamžite podarilo. Ľadové prsty sa dotkli mojej pokožky a ja som si myslela, že sa neudržím. Vnútri som horela aj z jemnunkého dotyku jeho a mojej pokožky. Top zo mňa zmizol a ja som sa ocitla len v rifliach a podprsenke bez ramienok. Prahla som po jeho dotyku, po pokračovaní, lenže nič sa nedialo.

Až po dlhočizných sekundách som pocítila jeho pery na mojom ramene a následne prikrývku prehodenú cezo mňa.

„Pospi si,“ začula som za sebou skôr, než som zatvorila oči a nechala sa unášať spánkom.


Dúfam, že sa vám kapitola aspoň trošku páčila. Budem vďačná za akýkoľvek komentár. :)

 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Stratený živel - 16. kapitola:

 1
2. miky
03.04.2015 [18:33]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. BabčaS.
03.04.2015 [16:50]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!