Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce môžem dať len jednej - 3. kapitola

13.04.2012 (17:00) • Nesii, 77Alex77 • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 3448×

3. kapitola

„Mami?“ Neveriacky som si ju prezerala.
„Bella, ja ti to...“ začala, no ja som ju nenechala dopovedať.
„Netušila som, že moja matka je takáto štetka! Pokojne si do domu dovedieš nejakého... idiota, čo pretiahne každú kurvu a pokojne sa s ním vyspíš na pohovke!“ vrieskala som po nej. Ten idiot vedľa nej sa len neveriacky prizeral. Mama bola tiež ako omráčená.

„Tak moment, mladá dáma. Takto so mnou hovoriť nebudeš!“ zvrieskla tentokrát ona a navliekla na seba tričko. Len sa pekne obleč. Nie som zvedavá na tvoje šunky.
„Vieš čo?! Nediv sa môjmu zlému správaniu, keď mám doma takýto príklad.“ Otočila som sa jej chrbtom a zamierila som si to na schody. 
„Myslíš si, že keď som sa rozišla s tvojím debilným oteckom, tak budem do smrti žiť ako mníška?“ kríkla po mne, keď už som bola na schodoch. Od zlosti som sa vrátila späť s kamenným výrazom.
„Už nikdy nepovedz, že môj otec je debilný. Na rozdiel od teba je normálny! Keby si bola aspoň z polovice ako on, tak mám normálnu mamu!“ obhájila som si ho.
Zrazu mi na líci pristála jej ruka. Ona mi snáď zase strelila facku! Škoda, že jej rany sú také slabé.
„Ak si myslíš, že fackami niečo vyriešiš, tak si na omyle,“ povedala som pokojne a svojou belasou rukou som si trela udreté miesto.

„Máš doživotne domáce väzenie!“ zrevala celá červená od zlosti. Ja som bola v pohode až na to, že som sa za svoju mamu hanbila.
„Kašlem ti na tvoje domáce väzenie,“ odfrkla som si, a to už som bola v polovici schodov. Mama už niečo šepkala tomu debilovi. Prisahám, že na tú pohovku si už nikdy nesadnem.
S rachotom som rozrazila dvere od svojej izby a ešte väčším rachotom som ich zavrela.
Okamžite som padla na posteľ. Z očí mi tiekli slzy. Nie slzy smútku, ale hnevu. Bola som totálne vytočená. 
Bývala som slušné dievčatko, ktoré sa pozdraví, pomôže a vie, čo je to slušná výchova. Všetko sa zmenilo, keď si mama našla prácu. Skoro vôbec som s ňou nebola a strážila ma stará suseda Milsonová, čo aj tak celý deň prespala.
Raz som Milsonovej ušla a dostala som sa do partie, ktorá ma skazila. Teda, ja si neviem predstaviť, aké by to bez nich bolo. Bola by som tá slušná Bella, ktorá nikdy neporuší žiadne pravidlo. 

S mojou mamou som sa čím ďalej, tým menej vídala, až som ju prestala vnímať ako mamu. Dávno ju už tak neberiem. Premeškala celé moje detstvo a stále bola na nejakých služobných cestách. Pani Milsonová síce prespala celý deň, ale bola mi omnoho bližšia, ako moja mama. Odvtedy ju beriem ako cudzieho človeka.
Áno, bolo super, že sme mali veľa peňazí, no mne na tom vtedy nezáležalo. Chcela som len svoju mamu. Očividne mi nebolo vyhovené.
A toto, čo sa stalo dnes sa dalo čakať. Minule som otvorila notebook, v ktorom mala otvorený email. Písala si s nejakým chlapom veci, ktoré si píšu milenci. Dokonca k tomu bola priložená aj nahá fotka toho muža. Vtedy sa mi zhnusila ešte viac.
Viem, nemala by som sa k nej takto správať, no srdce nikdy neovládnem. Jednoducho, takto to cítim a je len na nej, či sa moje city k nej zmenia. Aj keď - pochybujem. Napáchala toho toľko, že ju už nikdy nebudem považovať za svoju mamu. Ale niekde hlboko vo mne sa nájde Bella, ktorá ju má rada. Je to ale strašne hlboko a najavo jej to už asi nikdy nedám. 

U mňa je jediný spôsob, ako sa odreagovať, a na chvíľu vypadnúť z tohto sveta, požitie marihuany. Zrazu je svet iný, krásny. Zrazu som bez starostí a zabudnem na svoju mamu, na svoj život. Vnímam jednoducho iba pohodu.
Och, mala by som niekam vypadnúť, lebo sa tu zbláznim. Ale kam? Scarlett je presne typ dievčaťa, ktoré mi sadne. Nemám na ňu žiadny kontakt a pochybujem, že celý deň sedí v lese ako minule.

Teraz mám tak sprostú náladu, že by som si to pokojne rozdala aj s tým... ako sa len volal... Edwardom! Tu platí pravidlo: Ber, kým dávajú.
Ani neviem ako, ale zaspala som.
***
Prebudila som sa na pípanie budíka. Mala som chuť znovu sa hodiť do perín, ale sprostá škola nepočká.
A tak som sa pomaly zdvihla. Mala som na sebe veci ešte zo včera, ktoré sa mi otlačili na telo a boli pekne pokrčené. Hm, nabudúce popremýšľam nad pyžamom.
Po sprche som si obliekla upnuté čierne džínsy s dierami a šedé tielko s výstrihom. Áno, s výstrihom, preto, aby mi učitelia prilepšili známky. Vždy to fungovalo. Na to som si obliekla silno modrú mikinu. Na nohy som zabila obyčajné conversy.
Ako vždy – okolo očí som si naniesla čiernu linku a použila som špirálu. Vyčistila som si zuby, učesala vlasy a bola som pripravená.
Moja trafená matka už našťastie bola v tej svojej práci. Hm, aspoň bude pokoj.
Chladnička bola poloprázdna, tak som si vzala aspoň pomarančový džús a vypadla som z toho šialeného domu do školy. Samozrejme, mojou skratkou to je asi desať minúť cesty. Na čo škodiť prírode a kaziť ovzdušie autami, keď môžem ísť takto? Páni, Bella. Odkedy ty chrániš prírodu? Odvtedy, čo vzduch znečisťuješ marihuanou, že?
Pri škole som bola o desať minút, ako som predpokladala.
„Bella!“ začula som niekoho, ako na mňa volá. Ach, Scarlett.
„Ahoj, Scarlett,“ pozdravila som ju. Venovala mi úsmev a udupala cigaretu, čo mala ešte pred chvíľou v ústach.
„Mali by sme sa niekedy stretnúť. Včera som mala náladu pod psa, ale v lese by som ťa asi nenašla, že?“ opýtala sa, zdvihla obočie. Bože, ona mi totálne číta myšlienky.
„Scarlett, o tom mi ani nehovor.“ Sťažka som si povzdychla a spolu sme kráčali do školy.
„Tu máš moje číslo, kedykoľvek zavolaj,“ vložila mi do ruky lístok. Zrazu sa rozzvonil zvonček, ktorý cengal na hodinu.

„Fajn, musím ísť,“ povedala som a bežala do učebne matematiky.
Vošla som dnu a všetky pohľady sa okamžite stočili na mňa. Ja tu už nie som nová, včera som bola! Och, tie ich skúmavé pohľady ma ničili.
„Slečna Swanová, meškáte,“ napomenul ma učiteľ. 
„Sorry,“ zamrmlala som a ďalej som sa rozhliadala po triede.
„Čo prosím?!“ zvýšil hlas a pozrel sa na mňa cez obrovské okuliare. Pri tom pohľade som sa musela usmiať. Vyzeral ako mucha.
„Že je mi strašne ľúto, že som prišla na hodinu o desať sekúnd neskôr,“ povedala som bez jediného pohľadu na neho. 

„Sadnite si ku Cullenovi!“ skríkol.
„Ale ja vás počujem,“ dovolila som si ešte zamrmlať a až vtedy mi došlo, čo povedal. Okamžite som Cullena vyhľadala očami. Sedel v zadnej lavici a pokrivene sa usmieval. Až pokiaľ mu nevrazím.
To akože Cullen musí na každej hodine sedieť sám? Je nechutne bohatý, tak má výhrady, alebo čo? No, lepšie, ako sedieť s nejakým bifľošom, ktorému zuby zdobí strojček.
S povzdychom som si sadla vedľa Cullena. Musím uznať, že tá jeho vôňa ma priťahovala. A tak som celú hodinu k nemu nenápadne natŕčala nos a čuchala. Ach, mužská vôňa.
Pri ruke mi zrazu pristál pokrčený papierik od Cullena. Zdvihla som jedno obočie, no aj tak som ho rozbalila a pozrela sa na obsah.

Dnes večer – ja, ty, kino.
Edward

No, je mi jasné, že mi to neposiela Berta zo štvrtého ročníka.
Chvíľu som premýšľala. Jedna časť zo mňa mi vravela, nech to okamžite odmietnem, no jedna mi hovorila, že to nie je zlý nápad. Na druhú stranu, nemusím doma tvrdnúť s Renée a jej fešákom. Takže, je rozhodnuté.
Na papierik som načarbala svojim hrozným rukopisom odpoveď. Ak to nebude vedieť čítať, je ho vec.

Stretneme sa o 19:00 pred kinom.

Chvíľu na to len tak hľadel a snažil sa rozlúštiť, čo som tam naškrabala, no nakoniec sa potešene usmial a mrkol na mňa. Mám to brať ako rande? Hm, neviem čo tým chce dosiahnuť, ale ja nie som typ dievčaťa, čo sa teší, keď ju pozve Cullen na rande. 
Keď hodina skončila, bez slova som vyšla z triedy. Cullen možno čakal, že s ním prehodím pár slov, ale na čo by to bolo? Pokojne mi stačí konverzácia na zdrape papiera.
Na konci vyučovania si ma zavolal riaditeľ. Ako náhle som zazrela ten jeho prísny ksicht, bolo mi jasné, že ma nejde pochváliť za moje úspechy. Nakoniec si ma zavolal preto, lebo si všimol, že som včera ušla zo školy. Učitelia žalovali! Hlupáci!

Za trest budem tri dni po škole. Hm, to vydržím. Aspoň sa vyhnem Renée.
S Renée sa nerozprávam odkedy si do domu doviedla toho jej fešáka a zneuctila našu pohovku. Zdá sa, že jej to nejako nevadí. Mne to takto totálne vyhovuje!

Večer som na seba hodila roztrhané džínsy, tričko s gigantickým výstrihom a koženú bundičku. Ako vždy som si obula tenisky a bola som pripravená. Pred odchodom som ešte čapla kabelku s potrebnými vecami a vypadla som preč. Neodpustila som si poriadne tresnutie dvermi.
Taxík ma doviezol pred kino presne na čas. Cullen tu ešte nebol, čo znamená, že sa na mňa vykašlal, alebo mešká. Alebo mi možno idú zle hodinky, pretože o dve minúty už pred kinom stálo jeho strieborné Volvo.
Vystúpil z neho ako Boh krásy a prišiel ku mne.
„Ahoj,“ usmial sa na mňa. 
„Čau, ideme?“ opýtala som sa náhlivo, pretože som vedela, že by z toho vzniklo trápne ticho. To by mi už len chýbalo.

„Tak, aký film si vybral?“ netrpezlivo som si prehrabla vlasy.
„Je to na tebe. Chceš komédiu, horor alebo romantiku?“
„Horor,“ povedala som hneď. Fakt nemám chuť na zamilované dialógy.
Ten horor bol celkom dobrý. Krváky mám fakt rada. 
Edward mi počas filmu nenápadne položil ruku okolo pliec a pritiahol ma k sebe. Prekvapivo som nenamietala a pritúlila som sa k nemu. Slastne som vdychovala tú úžasnú vôňu. Budem sa ho musieť spýtať, čo za voňavku to používa, pretože nič podobné som ešte necítila.
Vyzerali sme divne. Dvaja idioti sa k sebe túlia a pozerajú krvák. 
Po kine som s Edwardom nasadla do auta a on ma viezol neznámo kam. Vraj to je prekvapenie. Radšej som čušala a hľadela som von oknom na les.
Edward zrazu zastal. Zmetene som sa obzrela okolo seba. Stáli sme na nejakej lúke a pred nami sa rozprestieralo celé miniatúrne Forks. Bol to pekný pohľad. Svetlá boli rozsypané na každom kroku a najlepšie bolo, že tu bol pokoj.

„To je... super,“ šepla som do tmy, pretože Edward sa neobťažoval zapáliť tu nejaké svetlo.
„Chodím sem rád,“ pošepol teraz on, „je tu pokoj a hlavne - žiadny človek.“
„Tak ten pokoj využime.“ Sadla som si na neho obkročmo a svojimi perami som vyhľadala tie jeho.
Neodporoval. Rukami blúdil po mojom tele, zatiaľ čo ja som sa oddávala vášnivej hre našich jazykov. Musím uznať, že bozkávať sa vedel dobre. Až príliš dobre...

Keď sme už pri tom bozkávaní, nedala som si náhodou predsavzatie, že sa s ním nebudem nikdy bozkávať?! Ale čert to ber! Jeho vôňa je až príliš omamujúca a neskutočne ma priťahuje a navyše - jeho horlivé dotyky na mojom zadku mi zanechávajú na pokožke zimomriavky. Je to vzrušujúce a sexy. Keď mi rukou zašiel pod nohavice, vzdychla som. Tá omamujúca, tupá bolesť v podbrušku mi dávala najavo, že sa mi to páči, aj on.                                                                                             Chcela som ho a veľmi, a to nie len preto, že sex som mala naposledy pred pár dňami, čo je už dosť dávno, ale preto, lebo Edward ma priťahoval už od prvého stretnutia.

Jazykom som mu prešla cez pery a zubami mu uchopila jeho dolnú peru. Potichu, ako keby zavrčal a rukami mi rozopínal gombík na nohaviciach. Potom mi stiahol nohavice a hladil ma po vnútornej strane stehna. Ten pohyb vo mne vyvolával neskutočnú ctižiadostivosť. Rukou som mu chytila tvár a bozkávala ho na pery. Zatiaľ, čo ja som ho bozkávala, on mi stihol vyzliecť aj tričko.                                   

Nepáčilo sa mi, že som tu ja jediná vyzlečená, tak som mu behom sekundy roztrhla košeľu a hodila ju niekam na trávu. Keď som sa pozrela na jeho hruď, musela som vzdychnúť.

Boli by sme pokračovali možno ďalej, lenže Edward sa zrazu postavil a začal sa obliekať. Hodil mi do náručia moje veci a pohľadom prikázal, aby som sa obliekla. Trocha otrasene som ho poslúchla. Hneď potom, ako som sa obliekla, vstúpila na čistinku moja matka s tým jej... priateľom. Na to slovo som ani nechcela myslieť.

„Čo tu robíte?“ vypľula som na nich vyčítavo a zabodla nahnevaný pohľad na matku. Edward na mňa prekvapene pozrel, a potom na matku.

„Uniklo mi niečo?“ spýtal sa len pre moje uši. Prevrátila som očami a teatrálne, aj keď to v tejto chvíli nebolo vhodné, predstavila ich.

„Toto je moja... moja, ehm... matka a hentoho nepoznám. Edward je môj spolužiak,“ povedala som a podišla k Edwardovi. Chytila som ho za rukáv na košeli a potiahla ním na znak, že ideme.

„Teší ma Renée,“ pozdravil sa slušne Edward a potriasol si s mojou matkou ruku. Vypúlila som naňho oči. Šibe mu?

„Aký si galantný, Edward, ak môžem vedieť, odkiaľ vieš moje meno?“ To sa zdá len mne alebo ho hentá moja mater naozaj balí?! Csss, veď to je drzosť!

„Moja matka vás zamestnáva, Esmé Cullenová,“ povedal a tentoraz sme obe naňho vypúlili oči.

„Čože?! Ty si... Prečo si mi to nepovedal?!“ spýtala som sa ho zvyšujúc hlas. Pozrel na mňa a usmial sa.

„Vedela si, že som Cullen, Bella, mohlo ti dopnúť, že som syn Esmé,“ povedal, ako keby som bola hlúpa. Týmto ma naozaj urazil. Hrdo som vyzdvihla hlavu a otočila sa od nich. Ďalší stres, hajzli. Ako som si mohla dovoliť niečo mať s ním. Ľutujem tú chvíľu, keď som súhlasila ísť s ním na rande. Ťapla som rukou do svojho vrecka nohavíc a chytila marihuanu so zapaľovačom.

„Neviem, kedy prídem,“ povedala som a otočila sa naspäť k ním. Mama na Edwarda hľadela s túžobným pohľadom a navyše, videla som, že Edwardovi sa moja matka tiež páči. To sa mi snáď sníva!

„Čo to máš v ruke Isabella?!“ skríkla na mňa mater. Prevrátila som očami, marišku dala do úst a zapálila ju. Na chvíľu som zavrela oči a podišla k mame. Keď som bola tesne pred ňou, vydýchla som na ňu dym.

„Po prvé, nevolaj ma tým otrasným menom. Po druhé, húlim. A po tretie, teba už dávno nezaujíma, čo robím a čo ma trápi, Renée.“ Na tom poslednom slove som si dala riadne záležať.

V matkiných očiach som zazrela šok, bolesť a hnev. Mama sa mi práve chystala znova vylepiť, no ja som sa stiahla, otočila a utekala od nich. Od všetkých, nech mi dajú pokoj, všetci!

Utekala som do lesa, stále sa otáčajúc. Keď som už nevládala, zastala som a sadla si na vlhké papradie. Srdce mi driftovalo o stošesť, hruď sa mi nadvíhala, ako po nejakom fakt rýchlom a dobrom sexe.

Znova som si potiahla a v tom momente som sa upokojila. Zavrela som oči, ľahla si na papradie a zhlboka dýchala. Keď som otvorila oči, niekde cez koruny stromov som videla krásnu modrú oblohu, ktorá ma vždy upokojovala. Usmiala som sa a znova si potiahla.

Mala by som navštíviť otca. Od toho incidentu som tam nebola, ani som s ním nevolala, či nepovedala, ako ho ľúbim, pretože zrejme on je ten, ktorý mi momentálne, ako jediný neublížil. Lenže za celý môj život som ho videla len trikrát, pretože som si myslela, že o mňa nestojí. Lenže on o mňa stál, no medzi nami bol,a a stále je, tá moja hlúpa mater. Ale čo už, ľutovať sa nebudem, život ide ďalej, sú aj horšie veci a udalosti vo svete.

Po asi ďalších troch šľukoch som sa cítila briliantne. Tak toto je fakt bravúrny spôsob, ako sa upokojiť a na chvíľu zabudnúť na problémy, ale čo už. Taká som ja. Bella.

Pomaly sa začalo stmievať, okolie som už nevidela a mala som problém rozoznať aj vlastné nohy. Pochybujem, že už teraz sa dostanem domov, to by som nebola ja, aby som sa ešte zatúlala niekde hlbšie v lese, takže pekne ostanem tu a nikde sa nepohnem. Zima mi nebude, keďže mám svoju marihuanu, lenže robí mi problém asi to, že sa bojím zvierat ako; vlkov, medveďov - takého medveďa grizzlyho by som tu stretnúť nechcela. A svorka vlkov, fú, tá by si na mne ale pochutila.

Lenže, liezť po stromoch neviem, nie som predsa Tarzan, a tak mi ostáva jediné, byť celú noc na pozore a snažiť sa nezaspať, lebo potom sa zrejme nezobudím.

„Ale seriem na to!“ zakričala som nahnevane a ľahla si na zem. Aspoň troška popremýšľam o sebe.

Môj skvelý harmonický život, ktorý bol prednedávnom naozaj taký, sa obrátil a skrútil o tristošesťdesiat stupňov. Otec od nás odišiel, pretože moja matka ho okašľala, potom  sme sa presťahovali na Floridu, mama si našla prácu a už to išlo dole kopcom. Potom tie je skvelé emaily, žiadne vídanie sa s matkou ani otcom a dostanie do novej partie.

Oči sa mi pomaly zatvárali, chcieť nechtiac som bola naozaj unavená  a už som nezvládala držať oči otvorené, no ešte predtým, ako som zavrela oči, som uvidela žiaru, ktorá sa ku mne blížila. Aj napriek strachu, ktorý ma hneď naplnil, som zavrela oči a poddala sa spánku.

Bodavý vpich v mojej nohe ma prebudil. So syknutím som sa posadila a zbadala hada. Lepšie povedané štrkáča, ktorý sa mi plazil po nohe a tým jeho chvostom cengal.

Do riti. Som mŕtva, ale fakt, úplne naozaj. V škole na biološke sme sa učili o tomto štrkáčovi texaskom, jeho jed je smrteľný, spôsobí smrť do pár hodín, ničí krvné bunky, tkanivo, znižuje zrážanlivosť krvi a spôsobuje mi to... práve teraz vidím aj cez rifle, ako mi tečie krv. Točí sa mi hlava, je mi na vracanie a hrozne to štípe.

Keby som sa tak nebála, že ma znova poštípe, začala by som kričať ako o dušu, alebo aspoň by som si vyrezala jed z nohy, lenže ten had sa stále plazí po mne a spôsobuje mi triašku.

Prečo práve ja? Netuším vlastne, ako sa cítim, pretože sa vo mne miešajú pocity až neuveriteľnou rýchlosťou. Prosím, nech ten štrkáč zo mňa zlezie.

Štrkáč mi pomaly prechádzal k bruchu a ja som zatínala päste. Náhle som stála zoči-voči tomuto silnému hadovi, ktorý na mňa vyplazoval jazyk a syčal.

„Čo chceš?“ spýtala som sa ako hlúpa. Rozprávam sa s hadom ako psychopat.

Had sa mi obtrel o prsia a pomaly mi prechádzal cez hrdlo. Zavrela som oči a zatínala zuby. O chvíľu som necítila nič, zrejme... otvorila som oči a pomaly sa pozrela okolo seba. Štrkáč sa vzdialoval a ja som si mohla vydýchnuť, ale len na chvíľu. Jed mi otupoval všetky svaly v tele. Posadila som sa a pomaly si vyhrnula rifle po kolená.

„Ty hajzel, ma poštípeš, a potom si zdrhneš, ty zbabelec!“ kričala som naštvane.

Zdesila som sa. Na lýtku som mala dve veľké a krvavé dierky, ktoré ma štípali. Ajaj. Takže, nesmiem vycucať jed, musím sa snažiť ho vytlačiť a dvadsať centimetrov nad ranami uškrtiť.

Lenže, mne sa tak točí hlava. Keby som tu tak mala... veď ja mám mobil. Vytiahla som si mobil z vrecka a hľadala mamine číslo, ach, veď ja som zabudla. Zmazala som si ho, veď ja tu nemám nikoho, až na... Scarlett a Edwarda. Edward, ten debil. Lenže ho zrejme potrebujem. A tak som vytočila Edwarda. Po prvom pípnutí sa ozval jeho sladký hlas.

„Prosím, Bella?“

„Edward, prosím ťa. Som v lese a uštipol ma had, točí sa mi hlava, je mi zle a zatvárajú sa mi oči...“

„Bella! Hneď som tam, len nezatváraj oči... Bella, počuješ ma?“ pýtal sa Edward, no ja som už nedokázala odpovedať.

V hlave som mala jednu veľkú šmuhu a tá noha. Ešte som sa zmohla o odtrhnutie látky na košeli a zaviazanie tesne nad ranou ako škrtidlo. Potom som si len ľahla na zem a pozerala sa na stromy predo mnou.

Asi päť minút po telefonáte sa pri mne zjavil Edward a ihneď mi začal ošetrovať nohu.

„Bella, čo to bolo za hada?“ spýtal sa a pozrel na mňa. Zažmurkala som, a potom potichu odpovedala.

„Myslím si, teda, určite viem, že to bol štrkáč,“ odpovedala som mu a zaryla nechty do zeme, pretože mi začalo zvierať v žilách a naplo ma. Otočila som sa nabok a vracala, vracala som asi všetko, čo som zjedla za posledné dva dni.

„Bella, musím ti dať okamžite protijed, jed sa už zrejme dostal do obehu a...“ Momentálne ma to vôbec nezaujímalo, pretože som sa sústredila, teda, inak mi to nedalo, tá bolesť bola až fascinujúco hrozná.

„Bella, zoberiem ťa k môjmu otcovi, je doktor.“ Potom ma zdvihol na ruky a ja som len pocítila, ako mi vietor šľahá do tváre. Viac som si nepamätala, lebo ma premohol spánok a ja som zavrela oči.

Bella, dcérka moja. Už dlho si sa mi neozvala, nenapísala si, neprišla si ma navštíviť. A preto mi ostalo len jediné, napísať ti list. Vo vyjadrovaní citov nie som dobrý, Bella, ale chcem ti povedať, že ťa ľúbim a chýbaš mi. Tvoja matka ti zrejme nedala všetky moje listy, avšak dúfam, že tento nejakým spôsobom dostaneš.

Áno, viem, mal som aj ja niekedy spraviť prvý krok. Lenže Renée spravila všetko za všetkých, na súde to všetko pokazila.

Keď mi povedali, že ťa dostáva matka do plnej starostlivosti, myslel som, že puknem od žiaľu, a potom, naraz mi ani nedovolili chodiť za tebou a ty si nechcela chodiť za mnou. Čo som mal robiť? Nemohol som to nechať takto, dlho som sa snažil s tebou skontaktovať, no tvoja matka to všetko úspešne utajovala.

A tak som si našiel osobného doručiteľa, ktorý to môže odovzdať len tebe, zlatko. Chcem, aby si za mnou niekedy prišla, porozprávať mi o sebe, o tom, čo si robila tých dlhých desať rokov, čo som ťa nevidel.

Prosím.

S láskou tvoj otec, Charlie. Ľúbim ťa.

To bol prvý list, čo som dostala za desať rokov a naraz som si uvedomila, že matka mi celé roky klamala.

Moja vlastná matka mi odopierala stretávky s otcom, o ktorom som si myslela, že na mňa zabudol. Vtedy som si povedala, že jej už nikdy neodpustím a doteraz som jej ani za to neodpustila.

Zradila ma, ako matka ma sklamala. Najviac, ako vedela. A možno že teraz je už neskoro na vyriešenie všetkých problémov, pretože možno už nebudem mať druhú šancu povedať otcovi, ako veľmi ho ľúbim.

Ďakujem naozaj tým, ktorí túto poviedku čítajú a komentujú, robia nám vaše komentáre neuveriteľnú radosť. Budeme fakt rady, ak tu bude aspoň pätnásť komentárov. :) Nesii a 77Alex77. 

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), 77Alex77, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce môžem dať len jednej - 3. kapitola: