Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Spútané Volterrou - 37. kapitola

New Moon Triko ( které mám i já : D)


Spútané Volterrou - 37. kapitola„Nemusíš mi veriť," zamrmlal, „milujem ťa," dodal nežne a uprel mi pohľad do očí. To predsa nie je fér. Nemôže po mne chcieť, aby som mu verila.

 

(Bella)

„Len tam príď.“ Jej rozklepaný hlas sa začal vytrácať.

Číslo je momentálne nedostupné. Čakajte na linke, alebo zavolajte neskôr, prosím.“

Nervózne som zaklapla telefón.

Jane sa bála. Musí to byť niečo fakt hrozné. Čo ak ju Volturiovci našli? Čo ak ju vydierajú?

Možno ju ešte nenašli, ale idú po nej. Cez to... Ja tam pôjdem. Musím.

Pozrela som sa do očí chlapcovi. Nemohol mať viac ako dvadsať. Jeho modré oči na mňa vystrašene hľadeli a ja som sa pokúšala zadržať dych. Nemôžem zabiť ďalšieho človeka... Cez to...

Prekonala som priestor a v rýchlosti ho zdrapila pod krk. Ozval sa chrapčivý zvuk a jeho telo mi okamžite ochablo v rukách. Potrebujem byť silná. Takto nebude kričať, ani sa cukať...

Po vysatí som jeho telo so znechutením odhodila na zem. Pohľad sa mi upriamil na moje ruky, ktorých prsty ostali zľahka zakrvavené. Vrhla som smerom k nemu ešte jeden smutný, plačlivý pohľad a dala som sa na rýchly ústup. Neupracem...

Jane pravdepodobne niečo veľké hrozí. Možno, keď prídem ku Volterre, skončím tým. Možno ma tam bude namiesto nej čakať Felix a Demetri. Bolo mi jasné, že by ma nevolala späť kvôli niečomu nezávažnému.

Pokúsila som sa ignorovať strach, ktorý sa mi začal rozlievať telom a ešte viac som zrýchlila.

 

(Jane)

Sedela som natisnutá k stene, bolestivo si držala rameno a snažila sa ignorovať bolesť, ako sa mi Felixov jed šíril telom. Vedela som, že už nesmiem dať prechod svojim myšlienkam. Kruto som zato zaplatila. Demetri ma oklamal. Mohla som si myslieť, že je to len klamár.

Ako som mu mohla uveriť, že ma miluje?

Bolesť v tele z čerstvých rán sa začala znásobovať. Neuveriteľne ma pálil krk, miesto pod rebrami, nohy a chrbát. Pravá ruka. Zátylok.

Zaťala som zuby a kmitla pohľadom smerom k zemi. Nesmiem sa poddať bolesti. Vydržím to!

Počula som, ako sa otvorili dvere. Podľa krokov mi hneď došlo, kto vošiel.

„Vypadni,“ precedila som medzi zuby nenávistne a ani sa mu neotočila čelom. 

„Jane,“ zamrmlal moje meno potichu a podišiel až ku mne.

„Nechcem ťa tu! Vypadni odo mňa,“ šepla som. Nemiluje ma, znelo mi v hlave.

„Janie...“ Otriasla som sa.

Ako sa vôbec opovažuje nazývať ma tak?

Dunivo som zavrčala a otočila sa k nemu. Potom sa na neho sústredene pozrela a použila svoju moc.

Okamžite sa mu napäl každý sval v tele. Ruky prudko zovrel v päsť a čosi kovové, čo držal v jednej z nich, kŕčovito oblapil prstami. Potom napäto sklonil hlavu a pomaličky klesal na kolená.

Videla som, ako si po chvíli silne uhryzol do dolnej pery. Započula som trhnutie. Zrejme si ju prekusol. Čokoľvek, len aby nemusel kričať.

Ešte pol minúty som na neho sústredene pozerala. Vychutnávala si to, že už ho bez problémov viem dostať k zemi. Už bez výčitiek.

Potom ma opäť pohltila fyzická bolesť. Odvrátila som od neho zrak a snažila sa to vydržať. Musím.

„Jane.“ Demetri ma opatrne chytil za pravú dlaň a donútil k tomu, aby som si rameno nezvierala tak pevne. Po mojich prstoch mi v ňom ostali malé, dopukané ryhy.

Mlčky ma otočil smerom k nemu a bez hocijakého slova vtisol do ruky pohár s krvou. Podľa vône mi bolo jasné, čo mi chce. Mŕtvolne som si priložila pohár k perám a za niekoľko sekúnd to do seba naliala. Potom som sklonila ruku a vnímala, ako sa bolesť zvoľnuje. Akoby ma ktosi nadrogoval.

„Pozri na mňa,“ zamrmlal Demetri odrazu a chytil moju bradu pevne medzi jeho prsty, aby ma tak donútil pozrieť mu do očí. Otriasla som sa.

Jeho pohľad bol upriamený do mojich očí a v tých jeho neexistovala ani stopa červene.

„Nie. Pusť ma,“ hlesla som chabo a zakvačila sa prstami do jeho paže. Nereagoval. Ako zhypnotizovaný natiahol druhú ruku a zľahka mi prešiel opakom dlane po líci. Telom sa mi rozlievali ľahké prúdy statickej elektriny zakaždým, keď sa ma dotkol. Nenávidela som sa za to.

„Nemusíš mi veriť,“ zamrmlal, „milujem ťa,“ dodal nežne a uprel mi pohľad do očí. To predsa nie je fér. Nemôže po mne chcieť, aby som mu verila.

„Znovu sa ma spýtaš, kde je Bella, alebo teraz potrebuješ vedieť niečo iné?“ snažila som sa o ironický tón, ale teraz z toho vzišiel len šepot. Snažila som sa pozerať všade inde, len nie jemu do očí. Snažila som sa neveriť mu.

Stále som sa však len snažila.

Ozvalo sa silné tresnutie dverí a do miestnosti vstúpil Felix. Jeho oči zlovestne mámili ostrou červenou farbou a jeho pohľad nenaznačoval nič dobré.

„Odpútaj ju,“ zavrčal zostra, „máme pripravené auto.“

Demetri k nemu hodil jeden naštvaný pohľad a sklonil sa k mojim nohám. Jediným prudkým ťahom roztrhal kovové reťaze okolo členkov a chytil ma za rameno, aby som sa dvihla. Tackavo som sa pokúsila postaviť sa. Asi by sa mi to ani nepodarilo, nebyť Demetriho. Keď som sa vystrela, ozvala sa v mojej hrudi známa prudká bolesť. Demetri ma zachytil za bok a držal, dokiaľ som sa pevne nedržala na nohách.

„Pusť ma,“ precedila som medzi zuby a vytrhla sa mu. Nič nepovedal. 

Felix ku mne v sekunde pristúpil, akoby som sa chystala ujsť, a sledoval ma zásaditým, nevraživým pohľadom, ktorým mi jasne naznačoval, že čaká, kým sa pohnem z miesta. Zrejme sa v prípade neuposlúchnutia vedel zachovať podľa situácie.

Vytočil ma. 

„Bolesť,“ šepla som znovu a sledovala, ako sa jeho telo ani nie po sekunde už zvíjalo na podlahe. V mojom vnútri sa rozlial zvláštny pocit satisfakcie.

„Jane, prestaň,“ šepol Demetri, chytil ma za plece a snažil sa o to, aby som od Felixa odvrátila zrak. Jeho dotyk ma na koži zasiahol ako elektrický výboj, takmer som uskočila - tak veľmi ma prekvapila intenzita toho dotyku. Hoci som sa veľmi snažila o to, aby to na mne nebolo znať, zachvela som sa.

Môj pohľad automaticky skočil na jeho tvár. Tváril sa znepokojene - neveštilo to nič dobré.

„Malá mrcha,“ zasyčal naštvane Felix. Žiarivo som sa usmiala, keď zavrčal a zovrel dlaň v päsť, chystajúc sa ma udrieť do tváre. Prikrčila som sa. Práve od neho to celkom bolí...

Demetri však zachytil jeho päsť v letu a zovrel ju tak silne, až popraskala. Potom ju skrútil do neprirodzeného uhlu a Felixovi zabránil v akejkoľvek šanci mi niečo spraviť.

Viac, ako to, že ma chcel udrieť (a pravdepodobne pekne silno), ma prekvapilo to, že Demetri ho zadržal.

„Bez výstupov,“ sykol Demetri ľadovo a pustil ho. Felix čosi otrávene zamrmlal a rýchlym tempom vyšiel z cely. Jeho kroky na chodbe po niekoľkých sekundách dozneli.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Spútané Volterrou - 37. kapitola:

 1
15.07.2014 [21:59]

AlishaVolturi Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Super Emoticon Emoticon Emoticon Honem další Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

8. bara
13.07.2014 [19:48]

super tesim se na dalsi Emoticon Emoticon Emoticon

10.07.2014 [10:01]

NicoleVVVNádherná kapitola. Nemůžu se dočkat další. Emoticon Emoticon Emoticon

09.07.2014 [15:08]

NatalieVolturiDokonalá kapitola ♥ a ešte dokonalejšia autorka čo to napísala Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. AliceBella2
07.07.2014 [11:03]

úžasné, ako vždy Emoticon dufam že ďalšia kapitola bude ešte skôr, lebo sa neviem dočkať

06.07.2014 [22:33]

marketasakyTak dlouho čekáme a ty nás napneš snad ještě víc!:D Super kapitola Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. bara
06.07.2014 [21:43]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

05.07.2014 [22:16]

BellaDemetriTo bolo dobré... Demetri je super... Emoticon Emoticon Teším sa na ďalšiu, ktorú som čítala... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. BabčaS.
05.07.2014 [22:12]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!