Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Snová Lady - 7. kapitola

05.09.2010 (10:45) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 3038×

Zlatíčka, ja viem, že poslednou dobou pridávam veľmi pomaly, ale od dnes sa to už zlepší, dokonca je možné, že pribudne aj nová poviedka a aj jednorázovka. Nehnevajte sa prosím. Velikánske venovanie a poďakovanie patrí nie len ľuďom, čo to čítajú, ale aj tým, čo komentujú a to: eMuske, EdBeJi, Blackstar, Ronnie, Viktorii, Scherry, Dorianne, DAalice, Hellokity, Ariane, TayLoORiSsOoCuTeE, Cornelii, Nessie, Jenn, Mime19974, ClaudiiRosalie, Smili, Izzie22, Lumo12, Nikki, Lettynke a Eternity. Naozaj krásne ďakujem za všetky komentáre, ste zlatíčka a ja sa polepším:).

Snívaj sen o mne,

ja snívam o tebe,

hoci nedokážem sniť,

nedokážem snívať tak, ako ostatní,

dovoľ mi s tebou byť,

prosím dovoľ mi.

7. kapitola

Trevor Hall - Other Ways

Ráno sa Bell zobudila nezvyčajne skoro. Teda, nezvyčajne skoro na človeka. Spala možno 4 hodiny, ale keď sa na mňa usmievala, vyzerala, že tie 4 hodiny jej úplne stačili. Díval som sa na jej jemne načervenalé líca, na líniu očí a na tú krásnu, hnedastú farbu, ktorá ma úplne odzbrojovala. Dokonca som musel mierne zažmurkať očami, aby som sa prebral z toho okúzlenia. Po pár minútach nečinného dívania sa jeden na druhého sa postavila a prešla do kúpeľne. Podľa zvuku tečúcej vody som poznal, že šla do sprchy. Ja som sa zatiaľ rozhodol preskúmať celú situáciu v dome.

Najzaujímavejšou izbou sa pre mňa stala izba Bena. Ben ležal na chrbte, jedna ruka pohodená stranou a otočená dlaňou hore. Sie ležala tesne pri ňom, na bruchu, tvár položená v jeho dlani, ako keby ju hladil, ako keby chcel celú noc cítiť, že je tam s ním. Sieina ruka tiež položená ale dlaňou dole na Benovej hrudi. Nevedel som si predstaviť, že toto sú tie osoby, čo ešte pred pár dňami boli úplne oddelení od seba. Sie, s tvárou zmáčanou od sĺz, Ben, s ťažkým srdcom na Sie. Príliš veľká zmena. Jemne som sa pousmial a vyšiel z ich izby.

Nevedel som si predstaviť, čo si asi povedia, keď sa takto zobudia, ak teda, sa niečo včera nestalo, čo by ich až takto spojilo. Možno zaspali len vyčerpaním. Prešiel som späť do mojej izby, Bella, ako som počul, si práve sadala na posteľ. Jemne som zaklopal na dvere a vošiel. Bell s úsmevom hľadela na mňa, oblečená v dlhých teplákoch a v tričku na ramienka, česajúc si jej krásne hnedé a hlavne mokré vlasy. Prisadol som si ku nej a jemne ju po nich pohladil.

„Vyspal si sa dobre?“ spytovala sa s úsmevom.

„Nikdy sa mi neležalo lepšie.“ Bella s úsmevom prikývla, ako by mi dávala najavo, že i ona prežila takú rozprávkovú noc, ako ja. Dokonca som v noci zatvoril oči a predstavoval si, že len tak spím vedľa Belli. Nevnímal som nič okolo a bolo to skoro ako spánok, ale len skoro...

„Máme dnes aj nejaké presné plány, čo budeme robiť?“ pýtala sa ďalej a hľadela do mojej tváre, pri čom som ja prestával počúvať, čo mi vlastne hovorí a že vôbec mi niečo hovorí, bol som v ríši, kde vládla krásna Bella a všetko ostatné, bolo nepodstatné.

„Edward?“ Zaťahala ma jemne za rukáv a ja som hneď rýchlo zamrkal.

„Prepáč, nejako som sa... zamyslel.“

„To nevadí, ja len... Či niekam dnes pôjdeme?“ Znovu sa spytovala a ja som nenápadne čítal myšlienky Alice, ktorá počula náš rozhovor a hneď začala plánovať.

„Alice mi včera spomínala, že by sme dnes mohli ešte opekať a potom sa ísť pozrieť ku vodopádom,“ odčítal som z Alicinej mysle a pousmial sa na Bellu, pretože pri slove vodopád, šťastne poskočila na zadku a nakoniec sa zachichotala. Bola jednoducho rozkošná. Čím dlhšie som bol s ňou, tým viac som zisťoval, že nie je až taká chladná, a netečná, ako sa na prvý pohľad zdala.

„Lenže ešte skoro nik nie je hore, teda, Alice už asi bude, ale Ben so Sie nie.“ Bella sa okamžite začala vypytovať, ako to viem a nakoniec, sme museli ísť do ich izby, pretože mi Bella neverila, že ten obraz, na ktorý som sa díval, je naozaj skutočnosťou. Najlepšie bolo, že keď sme potichu vošli do izby, tí dvaja boli dokonca k sebe bližšie, už sa skoro dotýkali aj panvami. Bell prekvapene na mňa pozrela, zavrela dvere, šťastne zavískala, dokonca si aj poskočila a pevne ma objala okolo krku.

„Vidíš, čo s nami robíte? V živote by som nepovedala, že Bena niekedy takto uvidím,“ zašeptala a ešte pevnejšie ma objala. I ja som bol tomu všetkému rád, vyzeralo to, že Sie bude tiež šťastná, konečne...

Kým sa Sie s Benom zobudili s Bellou sme sedeli vonku na lavičke a rozprávali sa. Bell mi hovorila mnoho o svojej rodine, o rodičoch, ktorých by nikdy nevymenila a brata, ktorého nadovšetko miluje a to mi to ani nemusela povedať. Nechápal som ale, prečo sa Bella vyhýbala téme detstvo, ale ani som ju do toho netlačil. Hoci, bola to téma, ktorá ma veľmi zaujímala, na svoje detstvo som si už nepamätal... Myslel som si, že by mi ona mohla trochu oživiť spomienky ešte z ľudského života, ale ona sa vždy len na mňa jemne, ale nie úprimne pousmiala, povzdychla si a spýtala sa, či nebude vadiť, ak sa budeme rozprávať o niečom inom. Pravdaže, mne to vôbec nevadilo. S Bellou by som sa rozprával o hocičom, už len jej prítomnosť ma robila nesmierne plným a šťastným.

Po ďalšej  hodine strávenej rozprávaním, vykukla z pomedzi dvier na terasu, strapatá hlava. Ben.

„Dobré ráno,“ predniesol ešte mierne rozospalo a zazubil sa na nás. Bell mu kývla a ja som jednoduchým: „Dobré,“ odpovedal.

„Ja som si myslel Edward, že aspoň ty budeš taký spachtoš ako ja, ale vidím, že aj ty moc nenaspíš, presne ako Bella.“ Pousmial sa jedným kútikom a vtedy sme započuli piskľavý jasot Sie. Zaregistroval som, ako letela ku nám a Bena si všimla v poslednej sekunde, takže skoro obaja spadli na zem. Lenže Ben ju pohotovo zachytil a ona sa, celá nesvoja, ocitla v jeho náruči.

„Prepáč,“ pípla zahanbene a jemne sa od neho oddialila. Za to ja s Bellou, sme nemohli skoro zadržať smiech, takže som nakoniec pošteklil Bellu, aby to vyzeralo, že sa smejeme kvôli tomu. Vrhla po mne karhavý pohľad a ja som len pomykal plecami.

„Tak čo sa stalo?“ spýtal som sa Sie, hoci som už vedel, o čo sa jedná.

„Dnes ideme ku vodopádom!“ výskala radostne pred Benom a ten sa na ňu len zasnene usmieval. Vtedy sme  sa s Belou znovu ticho chichotali. Mal som taký pocit, že Bell ešte nikdy nevidela svojho brata tak začarovaného, ako bol teraz. Ale ja som sa mu nečudoval, Sie je neskutočná a učarovala každému človeku, ktorého stretla, lenže teraz to vyzerá, že aj Ben učaroval Sie.

Trading Yesterday - Revolution

Nakoniec ho s jemným pospevovaním si odtiahla do kuchyne a bola rozhodnutá postarať sa o “jej princa“, ako ho nazývala v duchu.

„Pôjdeme sa najesť?“ spýtal som sa Belli, pretože by som skoro zabudol na to, že ona je človek a ľudia potrebujú jesť. Bell neznateľne prikývla, ale keď sa začala stavať, tak som už aj bol hore a odhodlane sa pobral do kuchyne, kde som jej chcel spraviť raňajky. Keďže hneď prvé vajíčka, ktoré som jej chcel jednoducho urobiť na panvici, dostali dosť krutý odtieň čiernej, Bella so smiechom vzala svoje raňajky do vlastných rúk. Takže po pár minútach už jedla určite výdatné vajíčka, ale tie, ktoré stáli predo mnou, hoci boli od Belli, aj tak príšerne zapáchali. Zapozeral som sa do jej tváre a začal ich do seba gňaviť, zatiaľ čo som sa nechával ňou hypnotizovať.

Nakoniec to nebolo až tak hrozné a aj tak pri prvej príležitosti, keď sa Bella obliekala, som si vliezol do wc a všetko zo seba vyhodil do záchodovej misy. Celý šťastný a hlavne bez vajíčok som podišiel ku Belle, pomohol jej s jemným svetríkom a spoločne sme zišli dole, kde sa ešte čakalo na Sie. Tá ani nie minútu po nás s úsmevom zliezla dole. Ani som si nevšimol kedy, ale hneď, ako sme vyšli z domu, Sie mala obmotané nohy okolo Benovho chrbta a ten ju niesol ako nejaký kôň. Znovu som sa musel pousmiať, kedysi na toto zneužívala mňa. Ben nevyzeral na to, žeby mu to prekážalo, ale dúfal som, že Sie pochopí, že Ben nie je ja a nemá takú výdrž.

Asi po desiatich minútach sa vyhovorila, že jej prišla správa a tak ju Ben zložil na zem, no keď si pozrela imaginárnu správu, usmiala sa na neho a ďalej už šli len pri sebe, zatiaľ čo Sienna stále štebotala a Ben sa s chuti smial na jej úžasnej, neprekonateľnej povahe. I pre neho, bola Sie princezná...

Po pár minútach sme sa rozišli. Emmett s Rose si skočili na malý lov a taktiež Alice s Jasperom. Ben so Siennou sa vydali viac na východ, ale stále ostávali v blízkosti, aby sme sa navzájom počuli. Bella mi zázrakom rozprávala o meste a lese, kde žili pred tým. Hovorila mi, ako to miesto milovala a taktiež, že sa veľmi podobalo lesu, v ktorom sme boli. Nevidel som ešte u nikoho iného také nadšenie, aké Bella mala z lesa. Bola ním priam posadnutá, milovala to miesto a ja som sa jej ani nedivil. I ja som miloval ten kľud, ktorý tam panoval.

Nakoniec sme sa posadili na jedni skaly. Keďže boli celkom studené a ja som nechcel, aby Bell nachladla, navrhol som jej nech sa posadí na moje kolená, ani tie neboli najteplejšie, ale cez hrubú látku nohavíc ten chlad tak nepresakoval. Dlho sme sa bavili o jej domove pred tým, hovorila mi aj o jej psíkovi, Benovi. Chudák, dostal meno, ako jej brat, alebo jej brat bol teda chudák. Taktiež mi hovorila o tom, aké to bolo, keď rodičia niekam odišli a Ben si zavolal domov mnoho kamarátov. Že jej boli skoro ako bratia, rodina, že veľa pre ňu znamenali a boli neskutočne úžasní.

Skvele sme sa bavili, až kým som nezapočul hlasný Siein výkrik. Najprv som si myslel, že ju Ben šteklí, alebo tak nejako. Ale keď mi poslala obrázok bezvládneho Bena, dvoch vlkov vrčiacich na ňu a Bena, gigantických vlkov a jej, ako sa na ne vrhá, neváhal som ani minútu. Bellu som v sekunde posadil na skalu a rozbehol sa za Sie. Našťastie neboli príliš ďaleko. Vlka, ktorý sa jej zahryzol do ruky, som odhodil pár metrov za seba a druhého, vrhajúceho sa na mňa som pevne chytil okolo trupu a trhol, aby som mu spôsobil aspoň nejaké zranenie, nechcel som ich zabíjať, tak nejako som cítil, že tí vlci neboli normálni vlci. Voňali inak, boli iní a jeho oči ma hypnotizovali skoro ako ľudské.

Pustil som vlka a díval sa, ako sa jemne mrví na zemi a pofňukáva. Zo psieho pišťania sa stávali ľudské vzlyky a nakoniec predo mnou ležalo nahé dievča. Vlkodlaci. Neveril som. Carlisle mi o nich hovoril, ale neveril som, že naozaj existujú. Než som sa stačil dodiviť, niečo ma pevne prišpendlilo váhou k zemi a zubami mi cvakalo pred tvárou. Díval som sa do ľudských očí vlka, ktorého som odhodil a v mysli volal jediné. Alice, pomoc!

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Snová Lady - 7. kapitola: