Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Snová Lady - 5. kapitola

Snová Lady - 5. kapitolaTak a som späť.:) Dúfam, že sa ešte niekto nájde, kto čakal na Snovú Lady. Táto kapitola je taká, plná zvratov, začína inak a končí inak, ale dúfam teda, že vás aspoň trochu poteším. Takže, prajem vám príjemné čítanie, vaša Rosie!:)

Túto kapitolu venujem jednému človeku, ktorého nepoznáte, a ani vám neprezradím, kto to je, ale vďaka nemu ma bavilo písať túto kapitolu. A pravdaže je venovaná aj všetkým vám, čo píšete tie neprekonateľné komentáre a tie úžasné myšlienky v nich a slová. Jednoducho, vám veľmi, veľmi ďakujem!!!

 

Poďme spolu snívať,

na hranici splývať.

No ty môžeš spať, sniť,

ale ja o tom len snívať...

 

5. kapitola

Charles and Eddie - Would i lie to you baby

Večer potom všetkom bol hrozný. Sedel som v izbe, skoro ani nevnímal. V náruči som držal Sie, ktorá mi ešte tíško pofňukávala a vyčítala si, že niečo spravila Bell. Lenže, nik nevedel čo, čo sa asi mohlo stať? Nik tomu nechápal a mne išlo z tých myšlienok roztrhnúť hlavu. Našťastie Sie rýchlo zaspala a celý dom prestal myslieť na tú záležitosť, takže som konečne mohol aspoň trochu vypnúť.

Ďalší deň nebola Bell v škole. A Ben bohužiaľ bol, takže kedykoľvek išiel okolo nás, vraždil pohľadom a Sie sa len nenápadne za mňa schovávala, ale nejako extra sa jej to nedarilo. Našťastie ten zdĺhavý čas v škole skončil a ja som rýchlo odviezol Sie domov. Pravdaže som sa chvíľu potom vytratil nečujne z domu a mieril si to ku Bell. Potreboval som vedieť, či je aspoň v poriadku a možno aj zistiť niečo o tom, čo Bell tají.

Bol som pár metrov pred ich domom, schovaný za kríkmi a cítil som sa ako nejaký lupič, alebo agent. Dokonca mi to bolo až smiešne, až kým som Bell nezahliadol v okne, ako divoko gestikuluje rukami a tak som sa započúval.

„Ešte raz ma zamkneš vo vlastnom dome, tak ti prisahám, že vyleziem oknom a je mi jedno, koľko končatín si pri tom polámem! A s tebou sa ku tomu ešte nebudem baviť minimálne mesiac!“ kričala Bell, až jej preskakoval miestami hlas.

„Bell, dobre vieš, že to robím pre teba. Pochop ma, prosím.“

„Vieš čo Ben? Je to môj život, tak ma už konečne prosím nechaj žiť,“ dohovorila sťažka Bell, prešla popri šokovanom Benovi a stratila sa vo dverách. Tak toto som naozaj nechcel. Mal som pocit, že odkedy moja rodina a ja vstúpila do Bellinho života, všetko sa v ňom začalo rúcať. Nikdy by som nechcel, aby som sa dočkal takejto vety od Sie, takže som vedel, že teraz to určite Bena dosť bolelo.

Po chvíli sa mi potvrdilo, že Ben nebol jediný, koho to bolelo. Nečítal som Belle myšlienky, ale jej rýchle vybehnutie von z domu a tiché vzlyky mi potvrdili, že to asi až tak tvrdo nechcela povedať. Niekoľko sekúnd som rozmýšľam nad tým, či mám ísť za ňou, ale nakoniec som to neurobil. V jej živote už som narobil chaosu dosť a ja som v tom nechcel pokračovať, určite nie tou cestou, akou sa to zatiaľ rútilo.

Dobehol som späť domov. Sie sa ma ihneď pýtala, že ako to vyzerá s Bell a Benom, pravdaže každý vedel, kde som bol. A ja som Sie nechcene, ale klamal, že je všetko fajn, že sa spolu dívajú na televízor a pri tom sa smejú, urobil som z toho pravú pohodovú idylku, ktorá mala naozaj dosť ďaleko od skutočnosti, ale aspoň Sie bola celý deň veselšia. Večer sa znovu u nás strhla vankúšová bitka, ktorú zarazila až Esme. Bohužiaľ, pár vankúšov nevydržalo a ja som mal pocit, že tá zlatá mamičkovská Esme, sa začne meniť na hrôzostrašného, červeného draka, ktorý bude chŕliť oheň. Takže som Sie vzal do náruče a rozutekal sa von do lesa. Znovu som mal len sedemnásť a život gombička...

Stál som pred školou a nemohol sa vynadívať na Anjela, ktorý práve zostupoval z čiernej motorky. Konečne prišla. Môj pohľad skúmal každý kúsok jej siluety a keby som človek, už by som bol červený ako rak. Bol som predsa chlap, hoci upír, ale mužského rodu a Bell, Bell bola a vždy bude bohyňa, bezchybná. Nakoniec som od nej musel odtrhnúť zrak, pretože som už cítil, že sa búria hormóny a to naozaj nebolo dobré. Dnes bolo teplejšie, ako inokedy a Bella toho naozaj využila. Na sebe čierne obtiahnuté nohavice a na nich biele tričko, ktoré jej siahalo až pod zadok a krásne vykresľovalo každý záhyb jej tela.

A potom som začal zúrivo vrčať, pretože sa ku mne dostali všetky tie chlípne myšlienky. Bolo to hrozné, skoro každý chlap v škole, pri pohľade na Bellu zavzdychal a už si ju predstavoval, ako ona vzdychá pod ním. Ja som až také hrozné myšlienky nemal, ja som len túžil držať ju v náruči. Potriasol som hlavou, zakázal si vrčať, myslieť na Bellu a počúvať myšlienky ostatných a tak som sa vydal so Sie za sebou, do areálu školy.

 

One republic - Marchin on (krásna pieseň:)

Prvé štyri hodiny prešli celkom rýchlo a našťastie sa nič nezvyklé, ani zarážajúce nestalo. Prechádzal som po skoro prázdnej chodbe, keď ma zrazu niečo schytilo za ruku a stiahlo do kabinetu prírodných vied. A potom, potom som bol v raji. Pretože vo chvíli, kedy sa zavreli dvere, som na sebe ucítil tú  krásnu vôňu Belli Swan, ktorá ma práve pevne objímala. Po chvíli som sa spamätal a tiež okolo nej obtočil svoje paže.

„Ono to nie je fér! Ja o vás nechcem prísť, ste jediní ľudia, s ktorými sa v škole bavím a ste úžasní, skvelí a nezáleží, čo povie Ben. Neberte na neho ohľady a prosím neopúšťajte ma, ja chcem, aby sme boli priatelia, nechcem sa vám vyhýbať. Vy mi nič neurobíte, ani ste nič zlé neurobili, prosím nepočúvajte ho!“ naliehala Bell a tisla sa na mňa stále viac. V tej chvíli som to chápal, prečo včera bola Bell na Bena taká, prečo to všetko. Ona nás má rada, naozaj rada.

„Ja ostanem pri tebe Bell, dokiaľ mi ty sama nepovieš, že už nestojíš o naše priateľstvo.“

Rýchlo sa odo mňa oddialila a vzala moju tvár do svojich dlaní.

„To sa nikdy nestane, nikdy!“ presviedčala ma nielen slovami, ale aj pohľadom. Mal som pocit, že som na chvíľu ohluchol, onemel, prestal dýchať, všetko. Pohľad na ňu ma úplne odzbrojil. Len som ticho kývol a ona sa mi znovu hodila okolo krku a začala pevne stískať. Vzal som Bell jemne do náruče a posadil sa aj s ňou do lavice. Nakoniec sme tam presedeli celú jednu hodinu a ona mi hovorila o Benovi, ako sa stále chová, že ho miluje, ale občas jej strašne lezie na nervy.

Potom sme sa rozlúčili a dohodli sa, že počas obeda bude sedieť s nami, aj keby sa mal Ben pretrhnúť. A tak nejako to aj vyzeralo. Bol čas obeda, Bell sedela pri našom stole a stále sa krásne usmievala. Sie štebotala na všetky strany a nejedného muža v miestnosti odzbrojoval jej smiech a Ben? Ben sedel na opačnom konci jedálne a v mysli mu blikalo moje meno a tisíc návodov, ako sa zbaviť mojej osoby, občas ma to naozaj desilo a to som upír.

„A čo keby si šla dnes ku nám Bell? Naši rodičia ťa už poznajú z nášho rozprávania a chceli by ťa spoznať  a aspoň by sme si ťa dlhšie užili,“ škerila sa Alice a prosíkala pohľadom nie len ju, ale i mňa. Chcela, aby som zasiahol, pravdaže jej myšlienky na mňa až kričali.

„Bol by som veľmi rád, keby si šla,“ prehovoril som na Bell, ktorá mierne sklopila pohľad, ale pri tom sa krásne usmievala.

„Ja pôjdem rada, ak to teda nebude vadiť. Naozaj nemám chuť dnešok stráviť v spoločnosti tam toho dudroša,“ poukazovala na Bena, ktorý sa prehraboval v jedle a už skoro vôbec nezdvihol tvár od taniera. Mierne som sa pousmial.

„Bell mi ťa pozývame, keby nám to vadí, tak by sme ťa nepozývali, takže pssst,“ prehovorila prekvapivo Rose a naozaj sa na ňu usmiala. Tak, naša ľadová kráľovná asi našla niekoho, kto je podľa jej gusta. Vďačne som sa pozrel na Rose a tá len na mňa mrkla.

No čo, nemôžem byť stále len tá zlá, prehovorila v mysli a dala jemnú pusu Emmovi, ktorý práve po tanieri naháňal mravca.

Takže hneď po škole Emm vyžobral od Bell, či sa môže previesť a tak Bell skončila u mňa v aute na prednom sedadle a zo zadu jej Sie štebotala do ucha, že by mohli často robiť dámske jazdy a podobné veci.

Keď sme prišli pred náš dom, Bell všetko veľmi chválila. Bola ohromená, ako je krásne zariadený a keď som ju zoznámil s Esme, tak potom hodinu strávili len tým, že Bell obdivovala Esmeinu prácu a Esme jej zdvorilo rozprávala o jej začiatkoch, kde všade sme bývali a ako naše domy vyzerali. Neskôr prišiel aj Carlisle a v myšlienkach len omieľal, že lepšieho človeka, sme si ani nemohli vybrať. Bella je dokonalá, naozaj a tak bol z nej každý nadšený.

Až príliš rýchlo sa blížil večer. Alice, Rose, Sie a Bell sa rýchlo vytratili hore do izieb a ja som sa pokúšal nepočúvať a nevidieť ich myšlienky, keďže som chcel vidieť prekvapenie, ktoré mi sľubovali.

 

Katy Perry - Teenage dream

 

Mohlo byť tak sedem hodín, keď som už konečne započul Alice na schodoch. Zrazu sa zapla hip - hopová hudba a naše krásne dievčatá začali schádzať po schodoch dole. Mali na sebe chlapské oblečenie, teda, vlastne naše oblečenie a prudko rozhadzovali rukami okolo seba. Keď už boli dole, Sie sa zvalila na zem a začala sa tam triasť ako nejaký tuleň, to už Emm nevydržal a vypŕskol smiechom, až sa zvalil na posteľ. Potom prišla na radu Alice, ktorá rozhadzovala rukami okolo seba a tvárila sa naozaj ako najväčší macher sveta.

Potom začala Rose, ako keby nejaký box, ale poriadne som nepochopil, čo to malo znamenať. Nastavila ruky pred seba, dala ich do pästí a rýchlo priťahovala a odťahovala od seba, popri čom sa celá triasla. A potom, potom prišla Bell. Tá si sadla na zem, schovala sa do kĺbka a začala sa točiť. A my, chlapi, sme len prskali smiechom až sme museli len sedieť na pohovke. Tak toto sa našim dievčatám naozaj podarilo.

Nakoniec si aj dievčatá posadali ku nám na pohovky a na chvíľu ostalo ticho, po ktorom nasledoval ženský smiech, ktorý hneď na to sprevádzal aj náš, mužský. Sňal som Belle šiltovku z hlavy a dal jej jemnú pusu na líce. Bol to taký zvláštny reflex a Bell sa jemne zapýrila.

„Boli ste úžasné,“ povedal som jej a tíško sa zachichotal. Naozaj, toto som nemyslel, že ich napadne. Alice potom pustila jeden film, ale ja som ho ani moc nevnímal. Z jednej strany som objímal Sie a z druhej strany Bell. Jemne som ju tisol ku sebe a hladil po vlasoch. Bolo to úplne úžasné, pretože Sie a Bella, boli jedni z najdôležitejších osôb v mojom živote.

Nakoniec sa Bell už o deviatej začala ospravedlňovať, ale mala ešte na pláne sa ísť niečo učiť a rodičom písala, že príde do deviatej. Keďže už bola skoro noc, nedovolil som Belle ísť na motorke a sľúbil som jej, že jej ju zajtra dovezieme pred školu. Nakoniec súhlasila, takže som len mlčky stál pred Belliným domom a pomáhal jej z auta.

„Ja ďakujem za dnešok, bolo to niečo neuveriteľné. Už tak dávno som sa toľko nenasmiala a tak nebavila, naozaj ďakujem,“ s úsmevom na mňa prehovárala a ja som sa nachádzal v nejakom neskutočnom nebi, kde bola za Anjela, Bell.

„Aj my ďakujeme, tiež sme už dávno nezažili takú príjemnú zmenu, dúfam, že to nebolo posledný raz,“ usmial som sa a Bella sa mi vrhla do náruče.

„Dobrú noc Edward Cullen,“ usmiala sa jemne, hneď, ako sa odklonila odo mňa. Ja som sa znovu k nej naklonil a dal jej jemnú pusu nalíce.

„Dobrú noc, Bell,“ usmial som sa i ja a ešte jej posledný krát zamával, keď som ju uvidel, ako zatvára dvere. Bohužiaľ, som si všimol aj Bena, ktorý stál v hornej izbe za oknom a záclonov a nesúhlasne sa na mňa díval. Nechcel som počuť jeho myšlienky  a tak som vypol. Práve teraz som bol jedným z najšťastnejších upírov, tak prečo by som si to mal kaziť?

 

6. kapitola

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Snová Lady - 5. kapitola:

 1
16.01.2012 [21:16]

starlightMyslím, že mám medzi postavami favorita, Sie. Úžasný nápad. (Inak rada by som ju videla ako sa váľa po zemi ako tuleň) :D Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!