Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Snová Lady - 6. kapitola

23.08.2010 (16:30) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2786×

Keď som sa zobudila, svet bol hneď o niečo krajší...

6.kapitola

B.o.B. - Nothing on you

Keď som večer prišiel domov, Sie ma už očakávala v posteli, teda, vlastne ona už tíško pochrupkávala. Takže som sa len prezliekol, ľahol si ku nej a otvoril ďalšiu knihu, ktorú som mal na pláne cez noc prečítať. Sie sa mierne zamrvila a premiestnila sa na moju hruď, tíško som ju hladil po vlasoch a myslel na Bell. Dúfal som, že od Bena nebude mať zle... Nechcel som, aby jej silný súrodenecký vzťah ztroskotal práve kvôli nám.

A preto, Alice ešte večer napadol úžasný plán, a to, že pozveme nie len Bellu, ale aj Benjamina, s nami na dvojdňový výlet s kempovaním. V škole je to teraz fajn, nie je ani vela učenia a myslím si, že Belliny rodičia by s tým mohli súhlasiť. V duchu som chválil Alicin nápad. Bolo by fajn, keby môžeme Benovi ukázať, že Bellu máme naozaj radi a nič zlé jej nechceme urobiť.

Na druhý deň sme vyzdvihli najprv Bell doma a potom sme sa v škole rozprávali o našom pláne, ísť v piatok, hneď na druhý deň kempovať. Bella bola nadšená a súhlasila skôr, ako stačila Alice dohovoriť, že by chcela pozvať aj Bena. Vtedy sa Bell mierne zamračila, ale potom povedala, že sa skúsi spýtať, ale do ničoho ho nebude nútiť. A tak sme nedočkavo čakali druhý deň na Bell v škole, aby nám ohlásila rozsudok. Prekvapením nám bolo, keď prišla aj s Benom a dokonca sa usmievala. Ben nebol až tak nadšený, ale v jeho myšlienkach som videl úprimnú malú radosť, že by mohla byť Bella šťastná a že možno naozaj nie sme až takí zlí...

„Ahojte,“ povedala Bell, keď prišli ku nám a krásne sa na nás všetkých usmievala. Ben tiež zopakoval pozdrav a potom sa nadýchol.

„Ja, ospravedlňujem sa, za to minulé divadlo... Nemal som na to právo. A hlavne tebe Sienna, obvinil som ťa z niečoho, za čo si ani vlastne nemohla. Odpustíš mi?“ spytoval sa a podával Sie malú krabičku zabalenú v červenom papieri. V jeho myšlienkach naozaj ľutoval všetkého, čo vtedy povedal. Mierne sa usmial na Sie, ktorá len ticho stála, s otvorenými ústami a nemo na neho hľadela.

„Prepáč, správal som sa ako úplný somár,“ doplnil a ešte väčšmi sa pousmial. Sie konečne zavrela ústa a začala koktať.

„Ja – Ja, ďakujem,“ vydýchla nakoniec a vzala si z Benovej ruky krabičku. Poobzerala sa okolo seba s úsmevom, ktorý jej všetci vrátili. Jemne odbalila papier a otvorila zlatú krabičku. V nej sa nachádzal sklenený anjelik. Bol jednoduchý, ale tou jednoduchosťou bol krásny.

„Ďakujem,“ užasnuto vydýchla Sie a pokračovala, „ale to si vážne nemusel, je krásny!“

Sie bola naozaj učarovaná z darčeka a Ben v mysli premielal, aký má Sienna krásny úsmev, musel som len ticho súhlasiť.

„Takže ideš s nami kempovať? Teda idete obaja?“ spytovala sa nedočkavo Alice, až skoro poskakovala na mieste a tak si ju Jazz pritiahol do náruče, aby prestala stepovať.

„Ak vám to nebude vadiť, šiel by som rád,“ povedal Ben a pozrel sa najprv na Sie a potom na Bell.

„Inak by sme ťa asi nepozývali, keby nám to vadí, takže idete obaja?“ spytovala sa Alice, potrebovala odpoveď, hoci už vedela odpoveď.

„Áno,“ prikývli obaja naraz a Ben si Bell pritiahol do náruče, aby ju nadšene objal. On bol naozaj rád a naozaj šťastný.

Obed už prebiehal nie v šestici, ani sedmici, ale už nás bolo osem. Ben bol naozaj super, mal niečo málo z Emma, ale aj Jazza, celkom dokonalá kombinácia. A Sienna, mu priam visela na perách. Celá jedáleň sa na nás užasnuto dívala, pretože od nášho stolu sa po jedálni každú chvíľu rozliehal smiech, čo bolo pre nás naozaj nezvyčajné. S Bellou a Benom sme sa dohodli, že po nich prídeme, pretože máme doma dve terénne autá a ja som odmietal, aby išla Bell po tom teréne na motorke. Taktiež som sa rozprával s Benom, pýtal sa ma, čo majú doniesť. Aby sa nepovedalo a nebolo im to divné, nadiktoval som im nejaké potraviny.

S Esme a Carlisleom sme sa dohodli, že aj oni pôjdu s nami, ale večer sa od nás oddelia a pôjdu pozrieť naozaj starých známych do susedného mesta. My ostatní ostaneme na chate, kde určite Alice vymyslí zábavný večer, plný smiechu. Esme, keďže robí doma, bola doobeda nakúpiť nejaké jedlo na opekanie a potraviny pre Bena a Bellu. Obaja boli pripravení, že keď prídeme v piatok domov o jednej, keďže sme mali len 5 hodín, pobalia si posledné veci a ja rodinným Land Roverom prídem aj so Sie po nich. Emm vzal všetkých ostatných, keďže on má 6 miestny Jeep.

Katy Perry - Teenage dream

Bella šťastne poskakovala pred domom, keď sme prichádzali na príjazdovú cestu. Ben sa ešte trápil so zamknutím dverí na dome. Obaja na chrbátoch veľké ruksaky a Ben ešte v rukách držal veľkú cestovnú tašku. Ani som sa im nečudoval, keďže náš výlet bude trvať o deň viac, ako sa plánovalo a nakoniec sa nebude kempovať, ale ide sa na našu chatu, trochu ďalej, ako sme plánovali. Ben aj Bell si sadli dozadu a radostným „Ahojte!“, nás aj so Sie privítali. V aute zo začiatku panovalo ticho, ale potom sa začala Sie rozplývať, ako nám bude super. Už pár krát sme boli so Sie na tej chate a vždy bola z prostredia nadšená, takže sme sa všetci tešili aj teraz.

Cesta nám trvala dve a pol hodiny, ale naozaj to stálo za to, hlavne keď začala Sie s Bell spievať Beatlesovky a ja s Benom sme dodávali k dokonalosti hrubé „Pub, pub, úúú!“. Neskutočne sme sa zabávali, takže cesta celkom rýchlo prešla. Emm zaparkoval pred chatou a ja hneď za Emmovým jeepom. Keď sme vystúpili z auta, Ben obdivne vypískol.

„Ja som si myslel, že ideme na chatu a nie do vily.“

Pravdaže naša “chata“ nebola až taká úplná chata. Vyzerala skôr ako nejaké menšie sídlo, ale nám vždy vyhovovala. Mali sme tu všetko a mohli by sme tu byť aj rok a nič by nám nechýbalo teda okrem Alice, tej by chýbalo nakupovanie nových módnych výstrelkov. Všetci sme sa pobrali dnu. Bena som ešte zoznámil s rodičmi a potom sa začali prideľovať izby. Pravdaže, Rose s Emmom, Alice s Jazzom mali už dávno svoje izby, spoločné. Potom tam boli ešte dve izby s dvomi posteľami a jedna, ktorá patrila Esme a Carlisleovi, s manželskou posteľou.

Nakoniec sa Bell so Sie dohodli, že pôjdu do tej manželskej izby a ja s Benom, sme si rozdelili ostatné dve izby. Bol by som najradšej, keby ide Bell ku mne do izby, ale ona a hlavne Ben by si to mohli vyložiť nejako inak, takže som radšej ani nekecol. Všetci sme sa išli povybaľovať a potom od Alici dostali rozkaz, aby sme sa okamžite dostavili dole, do obývačky.

Totižto, naša Alice domyslela večernú zábavu do bodky. Začali sme opekaním, keďže ešte bolo vonku celkom teplo a aj pekne. Emm s Benom sa postarali o oheň, zatiaľ čo ja s Jazzom sme vynášali von stôl a stoličky, neskôr jedlo, ktoré nám posielali dievčatá z kuchyne. Sie poletovala okolo, púšťala hudbu a donášala všetky možné veci, ktoré by sa nám mohli hodiť, ako napr. nafukovací balón, badminton, wolleybalovú loptu, človeče nehnevaj sa...

Esme a Carlisle asi hodinu na to, čo sme prišli, odišli, s tým, aby sme chatu nezbúrali. Minule sa to skoro Emmovi podarilo, ale teraz sa musí krotiť, nie len kvôli Esme. Najviac sme sa asi nasmiali a pobavili pri “večeri“. Totižto, okrem mňa a Alice, nebol nik schopný žuvať a jesť ten humus, takže Emm ho nenápadne, hrobou silou hádzal priamo do lesa. Rose nenápadne kúsky mäsa hádzala na Emmov tanier, takže Emm vyhadzoval za dvoch a Jazz zase nenápadne hádzal kúsky mäsa na Alicin tanier, takže chúďa Alice jedla za dvoch. Ale keďže Alice, celkom často navštevovala wc, chápal som, že si to len vkladala do úst a potom ihneď šla na wc, aby to mohla vypľuť a vypláchnuť si pusu.

Asi hodinu na to sedel Emm s Rose v náruči na lehátku a pomerne to vyzeralo, že už spia. Jazz s Alice hrali karty, bolo to naozaj zaujímavé, keďže Alice videla niektoré Jazzove karty a Jazz zase cítil Alicine nadšenie a smútok, keď jej prišla dobrá, alebo zlá karta. Za balkónovými dverami na terasu, hrala Sie a Ben playstation. Vtedy som sa musel naozaj zasmiať, konečne našla niekoho tak isto šialeného a hádam aj dobrého. A ja s Bell, sme sa rozprávali. Nakoniec som navrhol, či sa jej nechce ísť prejsť. Bella prikývla, ale ešte pred tým, si išla vziať hore telefón, že vraj, pre istotu.

Maroon 5 - Goodnight, Goodnight

Po tichu sme vošli do lesa, bolo to niečo krásne. Bell pri mne veselo neskôr štebotala. Bol som zvedavý na jej minulosť a tak mi hovorila všetky príhody, ktoré sa jej a Benovi stali, keď boli malí. Pýtala sa ma aj, na moju minulosť, ale nemohol som jej predsa povedať pravdu, takže som len povedal, že som mal nudné detstvo a skoro si už na neho nepamätám, skoro to aj bola pravda.

Občas som Belle pomáhal, keď bol terén mokrý, alebo stromy popadané po zemi. Nakoniec som jej ponúkol moje rameno, ktorého sa chytila a potom už sa len krásne usmievala.

„Vieš, Edward, ja ti naozaj veľmi ďakujem, že sme mohli ísť sem. Je tu krásne a som rada, že som tu s vami, už dávno som nemala priateľov, ako ste vy.“ Jej slová ma maznali na chladnom srdci. Bolo to, ako keby mi spievala, krásnu pieseň lásky.

„Bell, ja ďakujem tebe, že si s nami šla, aj Benovi. Aspoň sa Sie znovu so mnou nenudí a ja si neviem predstaviť lepšie využitie času, ako stráviť ho s tebou. Je to ako krásny sen,“ zveril som sa zasnene a pozrel sa na Bellu.

V tej chvíli moje nadšenie skončilo. Bolo to, ako keby sa zrazu úplne zmenila, strašne zbledla, oči mala hrôzou vypúlené a telo jej strnulo.

„Bell, Bell, čo sa deje?!“ naliehal som na ňu a chytil ju okolo ramien. Skoro okamžite sa zosypala na zem, ale ja som ju ešte pred stretnutím so zemou stačil zachytiť. Jednou rukou začala šmátrať vo vrecku nohavíc a nakoniec mi podala nejakú injekciu.

„Vpichni mi to,“ zašepkala strnulo a odhrnula si lem trička na boku. Nemal som čas na otázky a tak som neváhal a rýchlo jej vpichol injekciu. Belline telo strnulo a potom sa uvoľnilo, mal som pocit, že zaspáva, ale potom sa rýchlo zobudila a sťažka dýchala. Dával som jej čas, aby sa poriadne prebudila a vydýchala. Zmätene sa na mňa pozrela, ešte stále som v ruke stískal injekciu.

„Ja... Ja, prepáč,“ vydýchla nešťastne a sklonila tvár. Nechápal som tomu, čo sa stalo, absolútne som tomu nerozumel. Jemne som jej nadvihol tvár.

„Čo to bolo Bell, nechápem tomu, čo sa stalo?“ šepkal som a pokúšal sa niečo vyčítať v jej očiach, ktoré sa chceli vyhnúť môjmu pohľadu.

„Bell,“ znovu som šepol, ale tento raz naliehavejšie. Bell vymanila svoju tvár, z mojich dlaní a odvrátila sa odo mňa. Tíško som si povzdychol, dnes to asi nezistím.

„Nechceš o tom hovoriť?“ spytoval som sa a tak pripútal pozornosť Belli, ktorá sa na mňa zmätene pozrela a prikývla.

„Tak ideme domov, dobre?“ znovu som sa pýtal a Bell znovu prikývla. Jemne som ju vzal do náruče a ľahkým krokom ju niesol von z lesa. Možno sme boli 10 minút ticho, keď sa Bell ozvala.

„Postav ma prosím,“ riekla a ja som aj tak urobil. Pozrela sa mi do očí a ja som mal pocit, že vie všetko o mne a chce, aby som ja všetko vedel o nej.

„A teraz ma prosím objím.“ Znovu som nechápal, ale s radosťou som Bell objal a hladil ju po vláskoch.

„Ja... ja kedysi mi niekto niečo urobil, od vtedy mávam takéto záchvaty,“ vysypala zo seba a sťažka sa nadýchla a tvár mi zaborila do hrude. Pevnejšie som si ju ku sebe pritiahol. Belle niekto ublížil a ja som si dal prísahu, že keď zistím, kto to bol a ak už nie je mŕtvy, tak ja ho určite zabijem.

„Prepáč, ale viac ti nepoviem,“ šepla ešte dodatočne.

„Bell, ďakujem, že si mi aspoň toto povedala. Ja ti nikdy neublížim, naozaj nikdy, nemohol by som,“ priznal som sa a znovu si ju vyhupol do náruče. Okolo krku mi obtočila svoje štíhle ruky a nosom mi jemne prebehla po krku.

„Ďakujem,“ vydal ticho jej hlások a ešte k tomu mi venovala malú pusu na krk, ktorá spôsobila nesmierny výbuch lásky v mojom tele a mysli. S Bellou v náruči som došiel na chatu, keď už bolo skoro jedenásť hodín. Potichu som s ňou vystúpal schody, lebo som nevedel, či už náhodou Sie, alebo Ben nespia. Keďže som počul ich tichý smiech, zistil som, že nespia. Nahliadol som do Sieinej mysle. Práve ležala skoro celá na Benovi, v jeho izbe a vankúšom sa pokúšala ho udusiť. Ben len predstieral, že sa dusí a popri tom, akože v posmrtných kŕčoch, ju občas pošteklil. Oni sa naozaj dosť dobre bavili a ja som tomu bol rád, pretože Ben, na Sie nevzhliadal len ako na ženu, ale ako na ženu, ktorá sa mu naozaj ľúbi a je skvelá. Nemo som súhlasil.

Spoločne s Bell som sa premiestnil do mojej izby, tak to vyzerá, že izbu mojich rodičov, dnes nik nepoctí návštevou. Bell som položil jemne na posteľ a pokľakol ku nej.

„Donesiem ti nejaké veci sem? Alebo chceš ísť do svojej izby, Sie tam nie je, je s Benom, v jeho izbe,“ prehováral som a čakal, kým mi Bella odpovie.

„Ja... nechcem sama spať,“ odpovedala mi Bell. Bola úžasná. Chytil som ju za ruku.

„Ak ti to nebude vadiť, môžeš spať tu... so mnou,“ povedal som Bell a ona len ticho prikývla. Rýchlo som bol vziať jej veci, priniesol som ich, počkal kým sa prezliekla a potom sme si spoločne ľahli do postele. Prikryl som Bellu, ktorá sa ku mne tlačila najviac, ako mohla. Jemne som hladil jej krásne vlasy a vychutnával si tú chvíľu. Keď máte pri sebe Anjela, nie je čas myslieť na zlé veci, je čas myslieť na ňu, Bellu.

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Snová Lady - 6. kapitola: