Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šéf za všetky hriechy - 6. kapitola

02.09.2011 (20:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 48× • zobrazeno 6491×

6. kapitola

Vzdychala mi do úst ako o život, jej horúce telo sa na mňa tlačilo a ja som sa ju snažil rýchlo vyzliecť. V tejto chvíli som nutne potreboval použiť svoju poloupírsku silu, aby som jej strhal tie šaty za sekundu a už bol v nej, že by to ani nezaregistrovala. Bola taká vášnivá a netrpezlivá. Zbožňoval som ju.

„Pohni si,“ šepla mi naliehavo do úst. Jedným pohybom zo mňa stiahla nohavice aj s boxerkami. Jej drobná ruka sa dotkla môjho vzrušenia a to bol môj koniec. Strhol som z nej sukňu, na podprsenku som už nemal čas. Oprel som ju o dvere. Omotala si okolo mňa nohy a prudko som do nej vnikol. Niečo božské. Keď som sa tak zamyslel, vlastne sme sa nikdy nežne, a hlavne pomaly, nemilovali. Tieto rýchlovky boli na našom každodennom zozname, ktorý mienim najbližšie roky poriadne dodržovať.

Kto by to o mne povedal, že práve ja budem mať milenku? Nikdy som nebol ten typ muža, ktorý podvádza svoju manželku a užíva si s lepšou ženou. Viem, že stačí jeden pohľad na moju manželku, a nikto by si ani nepomyslel, že ju môžem podvádzať a užívam si len s ňou. Ale nikto nevie, aká ona je – obyčajná zlatokopka so sebavedomím neviem kde...

Bella sa mi zapáčila hneď prvý deň, ako som ju uvidel v spoločnosti. Ale vtedy bola ešte iná - bola hanblivá, líca sa jej jemne červenali, keď som si ju premeriaval a rozprával sa s ňou. Hneď som vedel, že ju chcem. Razom sa zmenila na vášnivú milenku a dokonalú sekretárku. Ona je dokonalá. Ale nie je moja, je to len moja milenka. A ja sa pomaly obávam toho dňa, kedy sa do nej úplne zbláznim. Už teraz cítim, že je pre mňa viac ako milenka. Ona to tak neberie, viem to. Pre ňu to je len každodenné povyrazenie, ale mne to vyhovuje. Najhoršie je, že aj tak budem musieť za pár rokov odísť, aby si nikto nevšimol, že sa nemením.

„Tvrdšie,“ šepla zrazu vzrušene a mňa tým vytrhla z myšlienok. Okamžite som zabudol na tie predchádzajúce veci a začal sa jej dôkladne venovať.

xxx

Ako som len miloval tento pocit. Ležala mi na hrudi, hladila ma drobnou rukou po svaloch a spokojne vrnela, keď som ju hladkal po chrbte. Stále som bol vzrušený, ale chcel som jej nechať ešte nejakú energiu na neskôr.

„Myslím, že som závislá,“ ozvala sa po chvíli pobaveným hlasom a čokoládovými očami sa na mňa pozrela. Zbožňoval som ten pohľad. Stále mala v očiach malé iskierky, stále po mne túžila.

„Na čom?“ Ak by sa to opýtala mňa, odpoveď by bola jasná - som závislý na nej. Neviem si predstaviť bez nej ani len jeden deň.

„Na sexe,“ vzdychla a jej ruka sa nebezpečne blížila k môjmu, stále vztýčenému, vzrušeniu.

„Budem veľmi rád tvojim sexuálnym poradcom,“ odvetil som jej so smiechom. Miloval som tieto naše provokatívne rozhovory.

„Nie, vďaka, stačí, že si mojim šéfom.“ Zasmial som sa a s chuťou som ju prevalil pod seba. Potreboval som cítiť jej telo pod sebou, ako ma hreje a ja s úžasom voniam jej božskú pokožku. Konečne som jej mohol stiahnuť tú zbytočnú podprsenku. Jej vzrušené bradavky som ucítil na hrudi, nedalo mi to zavzdychať. Bola tak hriešna.

„Myslím, že sme závislí obaja,“ priznal som a prisal sa k jej krku. Razom som ucítil ten prúd krvi, ktorý bol tak blízko mojim zubom, ale ani mi nenapadlo jej niečo urobiť. Jej krv so mnou robila divy, ale nikdy som po nej netúžil. Túžba nad jej telom vyhrala. Zbožňoval som sa na nej tú prirodzenosť. Všimol som si, že nepoužíva žiadny zbytočný make-up a všetky tie blbosti. Je krásna aj bez toho.

Rosalie takáto nikdy nebola, ona bola vždy ako nejaká bábika, ktorej sa nemôže pokriviť ani jeden vlások, lebo je hneď koniec sveta. Keď som ju prvýkrát uvidel, zapáčila sa mi. Bol som ešte sprostý a letel som na sebavedomé blond upírky. Ale po čase som videl, aká je. Mal som v pláne sa s ňou ihneď rozísť, ale to som ešte netušil, kto je jej stvoriteľom a ešte sa do toho musel zapliesť môj otec, ktorého som odvtedy znenávidel.

Veľmi som chcel Belle vysvetliť, prečo som sa vôbec oženil a prečo sa nemôžem rozviesť, ale o našej identite nemôže vedieť. Nikdy sa nesmie dozvedieť o upíroch a hlavne nie o Volterre, preto o našom vzťahu nesmie vedieť Rose.

Bella sa mi zrazu dotkla prstami obočia, ktoré som mal od mračenia spojené, tak veľmi dobre ma poznala. „Nad čím premýšľaš?“

„Nad ničím, len som sa trochu zamyslel. Nie si hladná?“ Priznám sa, že aj ja som dostal chuť na nejaké ľudské jedlo. Na love som bol prednedávnom, ale potreboval som aj niečo z ľudskej stravy.

„Áno, dostala som znova chuť na tvoje telo,“ odpovedala mi laškovne a šikovnými prstami ma hladila po celej hrudi. Ukazovákom mi robila cestičku po chĺpkoch, ktoré sa mi tiahli od brucha nižšie. Tá potvorka si nedá pokoj. Hrdelne som sa rozosmial a zastavil ju skôr, než by sme znova skončili v tom vášnivom opojení. Teda, niežeby mi to prekážalo, ale mal som starosť o jej žalúdok.

„Bella, Bella. Poď, urobím ti niečo.“ Postavil som sa a vytiahol ju hore. Zo zeme schmatla moju košeľu a obliekla si ju. Potom pobavene pozerala na moje nahé telo, veľmi dobre sa bavila. Navliekol som si len boxerky a venoval jej široký úsmev. Zaúpela a venovala mi pekne škaredý pohľad.

„No poď, ty trdlo,“ pokynul som jej rukou. Neochotne sa otočila a išla do kuchyne. Tam som ju schmatol za pás a posadil ju na linku ako malé dieťa.

„Tu pekne čakaj a ja ti niečo urobím,“ prikázal som jej a strčil hlavu do chladničky. Nebolo tam toho príliš veľa a variť som vedel dobre. Som jediný v domácnosti, ktorý je a Rose mi ešte nikdy neuvarila žiadne jedlo. Jedinou našou záchranou bola mrazená pizza. Vytiahol som ju z mrazáku a strčil do rúry na plech.

„Nemal by si jesť polovýrobky, priberieš,“ podpichla ma, keď sedela na tej linke. Vyzerala ako nejaká bohyňa. Mahagónové vlasy mala na všetkých stranách, slnko jej dávalo jemný červený odtieň a cítil som z nich ovocnú vôňu.

„Mne to nevadí, ak ma budeš potom ešte chcieť.“ Nahodila zamyslený výraz. Rozosmial som sa a podišiel k nej. Uvelebil som sa jej medzi kolenami, rukami sa oprel o jej stehná a naklonil sa k nej. Ovial ma jej sladký dych, srdce sa jej prudko rozbúchalo. Šibalsky sa usmiala a nohami ma objala okolo zadku, čím ma pritisla k svojmu lonu.

„To neviem, priťahujú ma len svalnatí muži, nie takí s tými veľkými pupkami,“ usmievala sa ako slniečko. Bola tak roztomilá. V niektorých chvíľach bola ako dračica, ale inak to bola nežná žena plná roztomilosti, ktorú zbožňujem. Veľmi dobre som si ju vedel predstaviť, aká bola ešte na strednej. Vlasy mala stále vo vrkoči, v rukách držala knihy, každú hodinu poctivo počúvala učiteľa, nikoho si nevšímala, chalani ju nezaujímali. Určite by sa mi aj vtedy veľmi páčila.

„Neboj, to sa nestane, stále budem tak sexi,“ uistil som ju sebavedomo a načiahol sa k jej perám. Milujem, keď sa jej vždy samovoľne pootvoria. Otrel som sa o tie vlhké lupene a sal ich. Nežne a zároveň dráždivo. Jej dych sa zrýchlil, bola ako anjel, pokiaľ sa jej ruka nedotkla lemu mojich boxeriek. Vzrušene som sa rozosmial a odtiahol sa od tej dračice.

„Špagety,“ spomenul som si omámene. „Chcel som robiť špagety.“

Dal som sa rýchlo do varenia, lebo by sme inak skončili znova na zemi a ja medzi jej stehnami. Kedy sa, preboha, stal zo mňa sexuálny závislák? Odpoveď je jasná, od doby, kedy som stretol Bellu. S Rose som ešte nikdy nespal, ani cez svadobnú noc, nemal som o ňu záujem. Ona na tom trvala, ale potom jej to bolo jedno. Po nociach spávala bohviekde, ale bolo mi to jedno. Možno by som mohol využiť túto našu ignoráciu na návrh rozvodu a ísť do Volterry, ale pochybujem, že by to bolo možné. Tak veľmi som si to prial. Chcel by som mať s Bellou normálny vzťah, ale pochybujem, že by mala záujem. Ale teraz to je aj tak jedno, sme len milenci, musím si to stále pripomínať, a vyhovuje mi to.

„Hotovo.“ Na stôl som položil dva taniere a otočil sa k Belle. S úžasom sledovala to jedlo, potom sa na mňa zbožne pozrela. Chytil som ju za pás a posadil ju na stoličku. Schmatla vidličku a pustila sa do toho jedla. Chvíľami jej oči skákali na moju hruď, ten pohľad ma vždy dostal. Túžila po mne a mne to dosť pridávalo na mojom, už aj tak obrovskom, egu.

„Je to výborné,“ chválila ma s plnými ústami. Jedna neposedná špageta jej ostala visieť z úst a ja som neodolal. Natiahol som sa k nej a chytil perami špagetu z druhej stranu. Bella sa zachichotala a privrela viečka. Pomaly sme ju jedli, až sa naše pery takmer dotýkali. Ale Bella sa odtiahla.

„Prečo si to urobila?“ spýtal som sa jej zmätene.

„Predsa jeme, nehráme sa,“ odpovedala mi diabolsky a pokračovala v jedení. Prisahám, že ona ma raz zabije. Spokojne si jedla a párkrát sa na mňa pobavene pozrela, priam sa v tom vyžívala.

„Je tu strašné teplo,“ povedala zrazu a položila vidličku. Zmätene som pozeral sa na jej ruky, ktoré sa dotkli gombíkov na košeli. Rozopla si prvý a odhalila svoj dekolt. Významne sa na mňa pozrela, ale ja som hypnotizovane sledoval len jej ruky, ktoré si už rozopínali druhý gombík a ja som zbadal kúsok tých úžasných vnád. Potom sa na mňa spokojne usmiala a pokračovala v jedení posledných špagiet. Musel som prehltnúť, ale jesť som už nedokázal.

„Už nemáš chuť?“ spýtala sa ma laškovne, keď dojedla a oprela sa o stoličku. „Bolo to výborné.“

Postavila sa, obišla stôl a zozadu ma pobozkala na líce. Potom zobrala tanier a dala ho do dresu, ale tá malá potvorka sa pri tom nahla a košeľa sa jej vyhrnula vzadu hore. Už som sa neudržal a svojou rýchlosťou som stál za ňou a hladil ju po stehnách až k božskému pozadiu.

„Čo by si povedala na tú výrivku?" spýtal som sa jej vzrušene a hrýzol jej nežne do ucha.

„Jedine to, že na čo čakáš?"

5. kapitola - 7. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Šéf za všetky hriechy - 6. kapitola: