Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Rozvod nie je vždy na škodu! - 17. kapitola

The Host

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Rozvod nie je vždy na škodu! - 17. kapitolaV extrémne krátkom čase pridávam ďalšiu kapitolu. Chcem ju venovať NoemiVolturiCullen, vďaka ktorej a vlastne pre ktorú túto poviedku píšem - si super!!! Tvoje komentáre sú skvelé a ja dúfam, že sa ti táto kapitola bude páčiť. Vlastne píšem ju pre všetkých, ktorý ju čítajú, ale tých veľa nie je... :D Táto kapitola bude zlomová, a ja dúfam, že sa mi podarilo ju napísať dobre. Prajem príjemné čítanie. :)

22.04.2010 (17:15) • MirushQka • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1154×

17. kapitola – No ty vole!

Vnímala som len to ako so mnou seklo k zemi a neznesiteľné teplo, ktoré sa šírilo z krku.

Vraví sa, že pred smrťou vám pred očami prebehne celý život.

Tak prečo som do prdele mala na viečkach obraz dvoch mlátiacich sa obrov?

Niekde v diaľke som počula hlasy, veľa hlasov. Prekrikovali sa, hovorili jeden cez druhého. Pár krát sa ozvalo aj vrčanie a zvuk pripomínajúci škrabanie nechtov po tabuli.

Bŕŕŕŕŕ...

No oveľa intenzívnejšie som vnímala ten oheň. Vykríkla som. Prvýkrát po – stotinách? minútach? hodinách? dňoch? – nemala som pojem o čase, chcela som len, aby to prestalo, nech už to bolo čokoľvek.

Niečo studené ma chytilo za ruku, no hneď ju zasa pustilo.

„Čo? Hocičo. Spravím hocičo!“ aj napriek tomu, že mi neskutočne hučalo v ušiach, počula som jeho hlas. Neznel dobre, teda, bol nádherný, no to je vždy, teraz však znel zúfalo, zranene, zničene.

„Emmett, Rosalie, vezmite ho odtiaľto, najlepšie k Jasperovi. Esme, tiež by si mala ísť, najlepšie by bolo, keby si šla za Denalijskými, možno ich ešte stihneš. Alice, môžeš tu zostať?“

Čo sa dialo potom som nevnímala. Ako keď voda pretečie cez okraj pohára, tak sa prelial ten oheň a miestnosť preťal môj ďalší výkrik.

Prestala som cítiť, vnímať, počuť. Nevnímala som nič okolo seba, len ten neskutočný oheň vo mne. Nič iné pre mňa neexistovalo.

Prosím, nech to skončí!

Prosím!!!

„Nemohol to z nej dostať?“ z obrovskej diaľky ku mne doliehali zvuky okolo mňa, ako keď zvyšujete hlasitosť na rádiu.

„Ak by ju bola pohrýzla za zápästie, v tom prípade sa to nemuselo skončiť týmto. Lenže ona ju uhryzla do krku, a dosť hlboko. Trvalo to síce krátko, ale dostatočne dlho. Aj keby Edward veľmi chcel, nemohol by s tým spraviť nič. Aj keby sa to z nej snažil dostať, nešlo by to. To ju už rovno mohol zabiť.“ tá mrcha!

Ešte niečo rozprávali, no znova som sa ponorila do tej neskutočnej bolesti. Bolo to snáď ešte horšie ako predtým. Znova som vykríkla. Vysoký, jačavý zvuk, ktorý sa mi dral z hrdla, bol úplne zbytočný, aj tak by mi nepomohol. Moja sánka sa aj napriek tomu otvorila a hlasivky vydali ten najvyšší zvuk, aký som zo seba za svoj doterajší život dostala. Bola mi jasné, že mi to tak či tak nepomôže, ale nevedela som tomu zabrániť.

Znova som sa ponorila do môjho osobného pekla.

Trvá to nejako dlho!!! V momente keď som si myslela, že sa to už nemôže zhoršiť, sa to zhoršilo. Vôbec som nemala pojem o čase, nevedela som koľko času ubehlo od mojej poslednej bezbolestnej myšlienky. Mohli to byť sekundy a zároveň dni. Čas nemal význam. Žiadny.

Párkrát som ešte vykríkla, ale myšlienka, že to za chvíľu skončí ma hnala dopredu. Minimálne moju myseľ. Začala som si rozpamätávať na udalosti čo sa stali predtým.

Oheň vo mne stále zúril a niežeby som ho nevnímala, skôr som si naňho zvykla. Nemožné? Prinajmenšom čudné. Fakt sa dá zrejme zvyknúť na všetko. Raz za čas sa posunul o stupeň vyššie. Intenzívnejší, horší, spaľujúcejší. bolestivejší...

Vtedy so mnou bolestivo trhlo a z úst mi vyšiel slabý výkrik.

Dianie okolo seba som príliš nevnímala, vlastne som ho nevnímala skoro vôbec, ale jeden rozhovor mi neušiel.

„Niečo je zlé Carlisle, trvá to už dlho.“ nemala som ani potuchy kto to môže byť, ten hlas som v živote nepočula a možno aj áno, len mi teraz znel inak.

„Ja viem Rosalie, mala sa prebrať už včera.“ niekto si povzdychol, predpokladám, že Carlisle.

„Možno mala v krvi málo jedu.“ znova iný hlas. Kto to tak môže byť? Bol tam cítiť stopa humoru, žeby Emmett?

„To si nemyslím. Bolo ho dosť. Štyri dni. Alice nevie kedy sa prebudí?“ ten hlas, Carlisle, znel zamyslene.

„Vraví, že sa to mení. Najnovšie tvrdí, že zajtra.“

„Ako sa to môže meniť! Uvidíme, ak táto predpoveď vyjde, zajtra sa to skončí, ale môže sa to zmeniť. Znova.“

Štyri dni? To je dlho...

Zasa ma to vtiahlo späť a mne neostalo nič iné len čakať.

Kde v riti je ale Edward?

......................................................................................................................................................

Cítila som, že to prichádza. To čo vždy, keď sa mala bolesť ešte zväčšiť. Moja hlava sa pripravila na ďalšiu dávku bolesti, no na rozdiel od toho sa bolesť zmiernila.

To ma úplne šokovalo!

Ono sa to končí!

Končí?

Ako odpoveďou do miestnosti niekto vbehol. Znelo to ako viacero osôb. Chcela som sa na to viac sústrediť, ale niekto mal zrejme iné plány.

Prešla mnou vlna bolesti, vlna toho neskutočného ohňa. Najhoršia, najsilnejšia, najspaľujúcejšia...

Ruky som zaťala do pästí, ústa tisla čo najsilnejšie k sebe a s vypätím všetkých síl som zostala ticho.

Prsty, dlane, predlaktie,...

Bolesť začala ustupovať, alebo skôr sťahovať na jedno jediné miesto.

Srdce.

Aj doteraz bilo dosť rýchlo, no rýchlosť úderov sa ešte zvýšila. Bola tak vysoká, až som myslela, že mi srdce exploduje.

Nestalo sa.

Namiesto toho prestalo byť.

Som mŕtva?

Blbosť, mŕtvi predsa nerozmýšľajú.

Tak som blázon.

Hovadina.

Alebo pravda?

Mala by som byť mŕtva keď mi nebije srdce, ale ja som myslela, a práve sa rozprávala sama so sebou.

„Ehm...“ Niekto si odkašľal, prečo kašle? Nie je náhodou...

Vtedy sa mi všetko vrátilo!

Škola, kamarátky, hádky, rozvod, sťahovanie, šok,...

V hlave mi behali obrázky ako nejaký film. Skončili až v okamihu tesne predtým ako som sa “zobudila“.

Od prekvapenia som sa posadila a otvorila oči.

„No ty vole!“

Zhrnutie Predošlá Ďalšia

Autor: MirushQka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Rozvod nie je vždy na škodu! - 17. kapitola:

 1
1. Ceruzka
01.01.2012 [10:34]

Ceruzka"No ty vole!" - sa váľam od smiechu Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře