Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prosím, skús žiť! 5. Kapitola

nwm


Prosím, skús žiť! 5. KapitolaAhojte, včera som nemala tej sily pridať sem ďalší diel, pretože som bola s kamarátmi na chate. Dnes som ale túto chybu napravila a tak tu máte ďalšiu kapitolu. Dúfam, že sa bude páčiť :)

5.KAPITOLA

 

 

Trochu mi odľahlo, ale potom som si uvedomila inú vec. „Nemôžeš mi čítať myšlienky? Mám v hlave nejakú poruchu?“

Edward sa začal smiať. Po prvý krát, odkedy som ho poznala sa smial. Od srdca, úprimne.

„Psst! Zobudíš Charlieho!“ Zhriakla som ho. Určite som netúžila po tom, aby mi otec nabehol do izby a našiel ho tu. „Čo ti je také smiešne?!“

„Vy dve ste také rovnaké!“

„Heh, vážne? Nehovor!“

„Prepáč, nehnevaj sa. Ja len že to ja počujem hlasy a ty si myslíš, že nie si normálna. Trochu paradox, nemyslíš?“ Zadíval sa na mňa pohľadom, že som musela zmeniť tému.

„A čo tvoji súrodenci? Aj oni sú...“

„Hej. Aj Carlisle s Esme. Všetci sme upíri.“ Vtipkoval.

„Nie. Tak som to nemyslela. Chcela som sa spýtať, či aj oni sú... nadaní.“ Našla som to správne slovo.

„No neviem...Alice vidí budúcnosť. Aj to sa ráta?“ Doberal si ma.

„Vidí budúcnosť? To ako... čo sa stane?“

„Áno, presne tak. Pochopila si to správne, môj malý génius.“

„Ako je to možné?“

„To nikto z nás nevie, ale Carlisle má teóriu. Myslí si, že keď sme sa stali upírmi, naše ľudské vlastnosti ešte zosilneli. Napríklad Jasper dokáže manipulovať ľudskými emóciami, pretože už aj za života bol veľmi charizmatický a davy ho milovali.“

„Huh. Sila.“ To bolo všetko na čo som sa zmohla.

„Chce to čas, Bella.“ Chápal ma a zrazu sa tváril veľmi ustarostene. Pred chvíľou som sa dozvedela o existencii upírov a teraz som zistila, že niektorí z nich vedia čítať myšlienky a vidia budúcnosť. Bolo toho na mňa dosť, ale aj tak som chcela viac. Bolo to fascinujúce.

„A ostatní? Vedia napríklad lietať alebo zabíjať pohľadom?“ Už by ma nič neprekvapilo.

„Nie, nič také. Emmett je veľmi silný, Carlisle ľudský a Esme najmilujúcejšia osoba na svete.“

„To mi vysvetli.“

„Neviem, či by si to chcela počuť. Esmin príbeh je dosť nešťastný.“

„Zaujíma ma to. Prosím, pokračuj.“

„No, Esme mala za svojho ľudského života dieťa. Bola by mu milujúcou matkou a najlepším rodičom, akého kedy kto mal, ale jej dieťa zomrelo. Esme to veľmi vzalo. Až sa takmer utrápila na smrť. Vtedy ju našiel Carlisle a premenil ju.“

„A kedy premenil teba?“

„Mňa Carlisle premenil, keď som zomieral na španielsku chrípku. Nikdy by to neurobil niekomu, kto má aj inú možnosť.“

„Takže aj ostatní stáli na prahu smrti?“

„Hej. Rosalie našiel Carlisle na ulici. Niekto ju prepadol a nechal tam ležať. Carlislovi sa jej uľútostilo, pretože už za života bola veľmi pekná. Bolo mu ľúto zmariť taký život.“

„A Emmett?“

„Tomu sa stalo niečo podobné, ako tebe dnes. Takmer ho zabil rozzúrený grizly.“

„Čože? A ako sa mu podarilo prežiť?“

„V tom má prsty Rose. Zaľúbila sa doňho a raneného ho niesla asi dvesto kilometrov ku Carlisleovi. Odvtedy sú s Emmetom spolu.“

Ešte som sa ho chcela spýtať na Alice, ale predbehol ma.

„Alicin pôvod je neznámy. Na nič si nepamätá, len si spomína na to, ako sa prebudila. Neskôr našla Jaspera a spolu sa vydali sa za nami, až kým nás nenašli. V ten deň som mal všetky veci v garáži. Vraj z mojej izby je najlepší výhľad.“

„To je pekný príbeh. Vlastne všetky sú pekné. Nakoniec všetko dobre skončilo.“

Díval sa na mňa, akoby mi narástla druhá hlava: „Myslíš, Bella? Myslíš, že toto je to, čo každý z nás chcel?“

„A nie je to tak?“ Prekvapene som naňho pozrela.

„Bella, neprejde deň, aby som si neprial jednu, jedinú vec: byť opäť človekom.“ Smutne povzdychol.  „Ty si to nevieš ani predstaviť, čo je to tráviť večnosť sám. Nikdy nezostárnuť, nevidieť za sebou nič, nenechať za sebou nič. Bezcieľne sa túlať svetom, sťahovať sa každé tri – štyri roky niekam inam, aby si nevzbudila podozrenie alebo sa presťahovať ešte skôr, pretože si to podozrenie vzbudila...“

„Ale chcel by si, aby ťa Carlisle nepremenil?“

„Nie, to by som nechcel, ale len pre jednu jedinú vec. Ak by som nežil tak dlho, nikdy by som nespoznal tvoju sestru... a teba.“

Po zvyšok noci sme spomínali na Ellie. Priznám sa, veľmi som nepočúvala všetky tie príhody, ktoré mi rozprával, skôr ma zaujal tón jeho hlasu. Nič krajšie som nikdy nepočula, ale zároveň to bolo akoby som ho poznala celý život. Jeho hlas bol taký tajomný, taký... dôverný. A ja som si uvedomila, že som sa zamilovala.

 

„Ďakujem.“

„Za čo?“

„Že si ma zachránil. Vieš pred medveďom.“

„A si si istá, že sa ti to len nezdalo. Vieš, po tom údere do hlavy...“

Škaredo som naňho pozrela a on si sadol ku mne. „Nemáš, za čo Bella. Aj tak je to vlastne moja chyba...“

„Ale no tak, Edward! Nie je to tvoja chyba! Sama som šla do toho hlúpeho lesa!“

„Nie, Bella. Nešla by si tam, ak by ťa niečo nelákalo. Videla si diamanty však?“

Široko som otvorila oči: „Ako to vieš?“

„To moja pokožka. Preto nemôžem chodiť do školy, keď svieti slnko. Vyzerám, ako luster.“ Uchechtol sa. „Raz ti to ukážem.“

„Ale prečo si tam bol?“

"Sledoval som ťa. Prepáč."

„Sledoval si ma?!“ Napodiv mi to ale nebolo nepríjemné.

„Nehnevaj sa, prosím. Ja... potreboval som vidieť tvoju tvár.“ Priznal sa, aj keď ho z toho chytali rozpaky.

Ja som si vtedy uvedomila jednu vec...

„Nie... nie, Edward toto mi nerob...“ Šepla som zúfalo. Nebola to totiž moja tvár, ktorú chcel vidieť. „Ty si nechcel vidieť moju tvár, ale jej... Ellienu....“ Nič nehovoril. Zadívala som sa naňho: „Choď preč. Prosím, odíď...“

Nepovedal ani slovo, otvoril okno a vyskočil do noci.

 

V ten deň sa neukázal v škole, aj keď bolo zamračené. Ak by bolo na mne, ani ja by som nešla. Po prebdenej noci by som najradšej ostala v posteli. Nie len pre únavu, ale aj preto, že som sa nemohla pozrieť na seba v zrkadle. Hnusila som sa sama sebe. Čo som to ja za mrchu?! Zamilovať sa do sestrinho frajera! Veď to nie je ani pár mesiacov, čo zomrela...

Keď skončila škola šla som najprv na cintorín. Šla som tam prvý krát po týždňoch. Nie žeby som nechcela ísť skôr, ale nemala som tej sily, tam ísť. Zaparkovala som svoje autíčko na krajnicu a vydala sa smerom k cintorínu.

Ellien hrob som našla celkom jednoducho. Bol vkusne upravený a na jeho vrchu sa týčil jednoduchý kríž s nápisom Elisabeth Swanová. Ten pohľad mi trhal srdce, ale nerozplakala som sa. Všetky slzy som už vyronila. Už mi viac nezostalo.

„Čau Ellie. Tak som tu. Si ma nečakala čo? Ja viem, že sa hneváš, ale vieš: škola, domácnosť a tak. Mám toho veľa. Sľubujem, že sa vynasnažím chodiť častejšie.“ To boli jediné slová, ktoré som jej povedala nahlas. Ostatné som nemusela. Vždy sme si rozumeli aj bez nich.

Ach, Ellie! Tak ma to mrzí! Mrzí, že som ťa sklamala. Ja viem, že si nechcela, aby to tak bolo. Aby som sa zaľúbila do Edwarda! Ver mi, že ja som naozaj nechcela! Prišlo to tak samo... tak nečakane. A prisahám, že keby si žila, tak by sa to nikdy nestalo! Ale teraz! Keby si ho videla. Nie je šťastný... ani ja nie som, keď ho takéhoto vidím! Viem, že nemám právo nárokovať si naňho... no mám pocit, akoby som ho poznala roky! A on mňa takisto! Cítim, že len s ním, dokážem byť šťastná...

 

 

 

"Myslel som si, že ťa tu nájdem."

Otočila som sa za zvukom toho hlasu a zbadala som ho. Postával asi desať metrov odo mňa a zrazu bol celkom pri mne. Tie rýchle kroky som ani nedokázala postrehnúť, ale nevyľakali ma.

„Aj ja som tu bol. Po tom, čo som od teba odišiel.“

„A načo si sem liezol? Ešte viac ju naštvať?“

„Nie, prišiel som si po odpovede. A po odpustenie.“

„Aké odpovede?“

„Chcel som vedieť, čo ona považuje za správne a čo nie.“

„A aký bol jej názor?“

„Ona súhlasí. Myslí si, že to čo robím je správne.“

„Ale nechápem, aké odpustenie? Veď ty stále myslíš len na ňu. Nikdy si neurobil nič také, čím by si ju naštval.“

„Ale urobil, Bella. Zamiloval som sa. Do teba.“

Dívala som sa naňho a srdce mi bilo o preteky. „Nie, Edward, toto nehovor! To nie je správne!“

„Ale prečo, Bella? Prečo nie?“

„Pretože ty nemiluješ mňa, ale moju sestru! Pochop to!“

„Nie, ty to pochop!“ Pristúpil ku mne a donútil ma dívať sa mu do očí. „Bol som posledný človek, ktorý ju videl živú. A vieš, čo mi povedala ako posledné? Buď šťastný! Nechcela by toto aj od teba? Nechcela by, aby tí, ktorých ľúbila boli šťastní?“ Pozeral na mňa uprene očami plnými nehy. "Bella, prosím, nebráň sa tomu. Ja viem, že aj ty to tak cítiš."

Pozerala som naňho a strašne, veľmi som chcela prikývnuť. Moje srdce bilo na plné obrátky a utápalo sa v láske k mužovi, ktorý stál predo mnou. „Nie. Nie za takúto cenu.“ Povedala som napokon.

 

4. KAPITOLA

6. KAPITOLA

 

 

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Prosím, skús žiť! 5. Kapitola:

 1
07.11.2012 [15:04]

kikibellavinterova Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

07.11.2012 [14:58]

Lola16 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!