Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prosím, skús žiť! 6. Kapitola

plakát 4


Prosím, skús žiť! 6. KapitolaTakže, nech sa páči, tu je ďalší dielik... Bella sa dozvie nepríjemný fakt o sestrinej smrti. Ako sa zachová? A čo na to Edward?

 

6. KAPITOLA

 

Celou cestou domov som plakala. Prečo som ho nestretla prvá? Život by bol omnoho jednoduchší! Tiež som mu neverila, že ma ľúbi. Zamieňal si ma za moju sestru. Vedela som to! Aj keď moja intuícia nikdy nebola bohvieaká... Keď som dorazila domov ešte som chvíľu sedela v aute, aby mi vyschli uplakané oči. Pred Charliem som sa nechcela takto ukazovať. Mal dosť svojich starostí.

„Ahoj, ocko. Som doma!“ Pozdravila som, keď som vošla do domu.

„Ahoj, Bells.“ Ozval sa jeho hlas z kuchyne. To ma zarazilo. Otec nikdy netrávil v kuchyni veľa času, skôr som čakala, že bude opäť sledovať svoj obľúbený baseball. Vošla som tam a na stole som zbadala štósy papierov.

 

 

„Ocko, čo to tu robíš?“ Spýtala som sa prekvapene.

„Doniesol som si pár papierov z práce.“

„Pár papierov? Tomuto vravíš pár papierov?“ Bolo to zvláštne. Charlie si nikdy nenosil prácu domov.

„No hej. Proste som nestíhal, čo je na tom také nepochopiteľné?!“ Zrazu bol podráždený.“

„Veď nič. Prepáč, že som sa pýtala.“ Chcela som odísť z miestnosti a nechať ho osamote. Nech si pracuje, keď tak veľmi chce.

„Bella...“

Otočila som sa: „Áno?“

„Prepáč mi. Som trochu podráždený.“ Priznal.

„Problémy?“ Prisadla som si k nemu.

„Hej. Ide... ide o tvoju sestru. O tú jej nehodu.“ Zamračil sa.  „Niečo mi na tom nesedí.“

„Čože? Myslela som, že len nezvládla riadenie na šmykľavej ceste.“

„Hej, nezvládla, ale nie vlastnou vinou.“

„Ocko, čo tým chceš povedať?“

„Bella, pokojne. Podľa týchto papierov a znaleckých posudkov mala prerezanú hadičku na brzdovej kvapaline.“

Chvíľu mi trvalo, kým mi došiel význam slov, ktoré mi tu hovoril. „Chceš povedať, že našu Ellie niekto úmyselne zavraždil?!“

„Bella,“ začal a v tom momente zostarol o desať rokov, „ asi je to tak.“

„Nie... ja tomu neverím....Prečo by niekto urobil niečo také?“ Spýtala som sa so zdesením.

„Vôbec netuším srdiečko. Ale jedna vec je na tom veľmi čudná...“

„Čudnejšia než toto všetko?“ Bola som sarkastická, ale on si to nevšímal.

„Proste podľa týchto papierov,“ ukázal na fascikel vo svojej ruke, „tá hadička od brzdovej kvapaliny nebola ani tak prerezaná, ako pretrhnutá... Je to celé divné.“

„Ale veď to sa nedá." Krútila som hlavou.  "Kto by mohol pretrhnúť súčiastku na aute? Kto by to vôbec robil? A nie sú náhodou navrhnuté tak, aby ich hocičo nepretrhlo?“

„Práveže sú. Automechanik, s ktorým som sa bavil, mi povedal, že na to by bolo treba vyvinúť obrovskú silu. Nepoznám človeka, ktorý by to dokázal.“ Zamyslel sa.

Ale ja poznám. Uvedomila som si so zdesením. „Ocko, môžem ísť hore? Som veľmi unavená.“

„Len choď, Bells. A ďakujem, že si ma vypočula.“

„Nemáš za čo, ocko. Rado sa stalo. Dobrú noc.“

„Dobrú,“ odpovedal, ale to som už vybiehala po schodoch do svojej izby.

Ani som presne nemala premyslené, čo spravím. Plán sa mi v hlave formoval akosi sám a keď som vošla do izby, bol už hotový. Spravila som tri kroky k oknu a otvorila ho dokorán. Cítila som sa ako blbec, keď som volala jeho meno, ale nevedela som, ako inak sa s ním kontaktovať. Ani som nevedela kde býva. Vyklonila som sa do tmy a zašepkala: „Edward?“

„Som tu.“ Ozvalo sa spoza mňa. Tak som sa zľakla, až som skoro vypadla z okna. Jeho silné ruky ma však včas zachytili. No akonáhle som opäť získala rovnováhu ma pustil. „Potrebuješ niečo?“ Spýtal sa chladne.

„Ja...,“ chcela som mu povedať, že ma to mrzí, ale nie preto bol tu. „Edward, počul si, čo mi vravel Charlie?“

„O tej Ellienej nehode? Viem, trápi ho to už pár dní.“

„Ale počul si všetko? Úplne?“

 

 

„Neviem... myslím, že áno...“ Zrazu sa zadíval niekam dopredu a oči sa mu rozšírili. Určite počul Charlieho myšlienky a teraz všetkému rozumel. „Takže takto?“

„Áno... oni ju zabili. Niekto z vás...“

„Nie, to nemôže byť pravda! Alice by to videla... Alice by mi to povedala...“ Ustrnul ponorený vo vlastných úvahách.

„Edward, povedz, že to neurobil nikto z tvojej rodiny!“

„Prosím? Samozrejme, že neurobil. Moja rodina Ellie milovala!“

„Ale... ale možno im prekážalo, koľko toho vie a báli sa prezradenia...“

„Nie. Rozmýšľaš úplne zle Bella. My nie sme jediní upíri na tomto svete. Nemáš ani potuchy, koľko nás je. A nie všetci žijú ako my. Väčšina sú nomádi, ktorí putujú krajinou a vonkoncom nie sú vegetariáni.“ Zľakla som sa týchto jeho slov. Mal pravdu. Neuvedomovala som si, že existujú aj iní, nie len títo moji „dobrí“ upíri. „Lenže toto bol niekto iný.“ Pokračoval Edward v úvahe. „Niekto skúsený, kto vie o našich schopnostiach...“ Zrazu bol na odchode.

„Kam ideš?“ Spýtala som sa preľaknuto.

„Domov. O tomto sa musí rodina dozvedieť, aby sme mohli podniknúť kroky...“

„Nie!“ Nepáčilo sa mi, že by riskoval a hľadal toho, kto to spôsobil. „Prosím, nemôžeš tu zostať so mnou?“

Zvláštne sa na mňa zadíval: „Mal som pocit, že ma nechceš vidieť.“ Smutne povedal.

„To nie je pravda a ty to vieš!“ Bolelo ma, keď trpel. „Chcem, aby sme boli priatelia. Nič viac, nič menej. No ak ti toto nestačí...“ Klamala som mu a zdalo sa mi, že to prekukol.

„Máš pravdu, Bella, nestačí mi iba priateľstvo, ale uspokojím sa aj s tým, ak ty budeš šťastná.“

„Počkáš, kým sa pôjdem prezliecť?“

„V pohode. Budem tu.“

„Ďakujem,“ odpovedala som a vyšla z izby.

 

 

Išla som sa prezliecť do kúpeľne, ale keď som tam vošla neodolala som ani sprche. Zmyla zo mňa všetku únavu a nervozitu, takže do izby som sa vracala pokojná. V izbe nebolo zasvietené, tak som si na chvíľu myslela, že tam Edward už nie je. Zapálila som svetlo a uvidela som ho ako sedí v kresle, oproti mojej posteli. Bol krásny, ako vždy, a ja som na chvíľu zatajila dych. Pozeral sa na mňa nevyspytateľným pohľadom.

„Deje sa niečo?“

„Nie. Všetko v pohode. Prepáč, že si musel dlho čakať.“

„Nevadí. Charlie už šiel spať, takže som si medzi tým preštudoval tie papiere.“

Prikývla som a šla som k posteli. Ľahla som si a ledabolo sa prikryla. V momente bol pri mne a poprikrýval ma starostlivejšie. „Dnes v noci má byť chladno. Nechcem, aby si ochorela.“ Odpovedal na môj spýtavý pohľad.

„Heh, kedy bolo vo Forkse teplo?“

Na mojej poznámke sa len pousmial a šiel si sadnúť späť do kresla. Videla som na ňom, že by bol najradšej pri mne, ale tváril sa akoby nič.

„Edward, prepáč. Nechcem ťa zdržiavať, ale ja... nechcem byť sama.“ Bola to pravda. Bála som sa, odkedy som sa dozvedela tú správu o Ellienej nehode.

„To nič, Bella. Ja som rád, keď môžem byť s tebou. A navyše, teraz by som ťa ani samu nenechal. Ak by si ma nepožiadala, aby som tu s tebou ostal, aj tak by som bol niekde na blízku. Ako vždy.“

„Čože?“ On ma strážil?

„Hovoril som ti, že Charlie mal pochybnosti o Ellienej smrti. Tí, čo ublížili jej, by mohli ublížiť aj tebe. Nezniesol som to pomyslenie.“ Díval sa na mňa pohľadom, aký som už videla. Opäť mi videl na dno duše, srdca a poznal moje myšlienky, aj keď ich nemohol počuť. „Ty mi neveríš,“ šepol.

Uhla som pohľadom.

„Bella, prečo uveríš lži ale pravde nie?“

„Sám nevieš čo je čo, Edward.“

„Ale viem to, Bella, až veľmi dobre. Mal som kopu času všetko si premyslieť. Ty nevieš ako som sa cítil po Ellienej smrti. Celé dni som nevychádzal z izby. Ležal som na posteli nedýchal som, ani som nežil a len som sa díval do stropu. A všade som videl jej tvár.“

Tieto spomienky ho veľmi boleli. „Edward nemusíš sa k tomu vracať. Už si to prekonal.“

„Nie. Ja chcem... chcem aby si vedela, aby si pochopila. Vtedy som ju všade videl a počul som ju v hlave. Jej hlas mi pomáhal prekonávať to zúfalstvo. Ináč by som už dávno šiel za Volturiovcami.“

Chcela som sa ho spýtať, kto sú Volturiovci, ale on ma nenechal, aby som ho prerušila.

„Bol som na pokraji šialenstva. Počul som ju všade, dokonca prehlušila aj myšlienky všetkých ostatných, čo pre mňa bolo veľmi zvláštne. Nakoniec som ale prišiel na to, že je to len prelud. Jej hlas stále opakoval: Snaž sa žiť, nájdi zmysel svojho života, buď šťastný... A potom som po dlhej dobe zahliadol Alicinu víziu. Bola si v nej ty,“ pozrel na mňa, „a ja som opäť vo svojom srdci pocítil nádej.“

„To je pekný príbeh,“ utrela som si slzu z líca.

„Ešte neskončil,“ poopravil ma, „vtedy, keď som ťa prvý krát stretol, som sa nehneval na teba, ale na seba. Vošla si do miestnosti a pre mňa akoby opäť zasvietilo slnko. Stala si sa zmyslom mojej existencie. Bez toho, aby si sa o to snažila, bez toho, aby som to ja chcel... Bella,“ chytil ma za ruku, „ ja som to nechcel takto cítiť. Nie tak skoro po Ellienej smrti.“

„Ja to tiež takto cítim, Edward.“ Priznala som. „Pochop ma. Nemôžem ťa ľúbiť. Ja proste nemôžem.“

„Bella, srdcu nerozkážeš. Aj keď to moje nebije už deväťdesiat rokov.“

„Keď stále bojujem s tým, že Ellie nechcela, aby som o tebe vedela. Podľa mňa to bolo preto, že vedela, že sa do teba zaľúbim.“ Začervenala som sa.

„Nechodili sme spolu dlho, Bella, aj keď naša láska bola veľmi silná. Možno ti to nestihla povedať, ale chcela.“

„Edward, ale kým nebudem mať v tomto istotu, nemôžem ťa ľúbiť tak, ako by si chcel.“ Bola som úprimná. Veľmi som chcela, aby to pochopil. Už som mu nechcela ďalej ubližovať.

„Bella,“ stisol mi ruku, „budem čakať aj ďalších sto rokov, ak bude treba.“

 

5. KAPITOLA

7. KAPITOLA

 

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Prosím, skús žiť! 6. Kapitola:

 1
07.11.2012 [15:12]

kikibellavinterova Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!