Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prečo láska bolí? 9. kapitola


Prečo láska bolí? 9. kapitolaNech sa vám páči, 9. kapitolka na svete. Ďakujem Mine a Jaane za názor na predchádzajúcu kapitolu:-D. Ak sa vám táto bude páčiť, aspoň smajl poteší:-DD. Ďakujem.

9.  Otec na služobke a čo ďalej?

Pohľad : Bella

Otec mal ísť konečne na tú služobku. Samozrejme chcel, aby som šla s ním. Bolo to na víkend. Lenže ako inak, sa do toho zaplietla Alice.

„Charlie, rodičia si myslia, že by Bella mohla ostať u nás na tie 3 noci.“

„Ale Alice, možno to nebudú len 3 noci. Nemôžem nechať Carlisla a Esme, aby sa starali o moju dcéru. Nechcem im pridávať záťaž, veď aj tak vás je požehnane,“ poznamenal oco s úsmevom na tvári. Tak a mohla som sa rozlúčiť s víkendom u Cullenovcov. Hor sa Seatle.

„Neboj Charlie, otec s mamou budú len radi. Bella nám nebude žiadnou príťažou. Majú ju radi ako svoju vlastnú a my ju všetci berieme ako sestru,“ dokončila Alice svoj monológ, o ktorom som si myslela svoje. Aj tak Charlieho nepresvedčí.

„A navyše bratia pôjdu na víkend stanovať a tak bude doma nuda. S Bellou sa aspoň zabavíme.“

Chalani pôjdu stanovať? Určite idú na lov, ale prečo mi to Edward nepovedal? Otec sa viditeľne potešil, že sa nemusí strachovať kvôli nemu. Čože? Videla som úľavu? On o tom skutočne rozmýšľa. Páni.

„Tak dobre,“ povedal a ja som mu skočila od radosti okolo krku.

Ešte sa chcel dohodnúť s Carlislom a Esme, ale súhlasil a to bolo hlavné. A ja som bola z toho nervózna, ani neviem prečo. Alice bola celá happy.

„To je super Bella! Spravíme si dámsku jazdu. Pôjdeme na nákupy, pozrieme si pár filmov, spravíme si manikúru a pedikúru. Bude to super.“ Tak teraz už viem. Presne z tohto.

„Prečo mi Edward nepovedal, že idú preč na víkend?“ spýtala som sa potom Alice, keď sme boli o samote.

„Lebo nikam nejde.“ Tak a bola som totálne mimo.

„Musela som nejako upokojiť tvojho otca, bol nerozhodný. Tak som musela trošku zakročiť. Veď chcem ísť nakupovať.“ Usmiala sa na mňa od ucha k uchu. Potichu som zaúpela, no samozrejme jej ostražitým ušiam to neuniklo. Ísť nakupovať s Alice bola samovražda.

„Ale Belli, čo sa bojíš?“

„Nie Alice ja sa nebojím, len vieš, mám strach. Vieš, ja aj rada nakupujem, lenže ty často zabúdaš na to, že ja som človek a nevládzem byť na nohách a behať po obchodoch od rána do večera.“ Len sa zasmiala.

A bol tu koniec týždňa. Konečne... pomyslela som si. Alice prišla po mňa, hodili sme veci do auta, rozlúčila som sa s Charliem a mohli sme ísť.

„Oci?“

„Áno?“

„Dávaj si pozor, prosím.“

„Neboj sa Bells, budem.“

„Ľúbim ťa, nechcem prísť aj o teba,“ vravela som mu počas toho ako som ho objímala, ale to už som cítila, ako ma pália slzy, tak som to trochu urýchlila.

„Maj sa dobre, ahoj,“ pobozkala som ho rýchlo na líce a utekala za Alice do auta.

U Cullenovcov som sa ani nestihla vybaliť, len sme vybrali veci z auta a už ma Alice ťahala na nákupy.

„Hádam sa s ňou môžeme aspoň zvítať nie?“ spýtal sa naoko podráždene Emmett.

„Nie, nie, už je jedenásť hodín a obchodný dom zatvárajú už o deviatej. Musíme ísť, poďme Bella,“ zahlásila Alice. Ja som si stihla s Edwardom vymeniť aspoň jednu pusu a pritom, ako ma Alice ťahala do auta som hádzala mučenícky pohľad na Eda a na Emmetta. No Edward sa len chápavo pozeral a Emmett sa rehnil na plné gule.

„Neboj Bella, bude to zábava,“ zanôtila Alice natešene.

„Hej bude, ale nie po niekoľkých hodinách. To bude už potom utrpenie,“ odpovedala som jej nadurdene.

„No tak Bella... trochu života do toho umierania.“

„Hmmm...“

„Ešte si vyskúšaj toto,“ podávala mi Alice už asi päťdesiate tričko a jeansy. Odkedy sme prišli, tak som putovala z kabínky do kabínky. Alice mi v kuse nosila veci na skúšanie.

„Ešte toto,“ načiahla som ruku po podávanú vec a skoro mi zabehlo.

„Alice to nemyslíš vážne. Na čo mi podľa teba toto bude?“ pýtala som sa jej neveriacim tónom a rozprestrela v rukách kúsok jemného čierneho textilu. Bola to košieľka na tenkých ramienkach s trojuholníkovou podprsenkou. Teda vlastne, to bola len látka, ktorá mala zakrývať prsia.

„Nikdy nevieš kedy sa ti to zíde, len si to vyskúšaj,“ odpovedala mi s úsmevom. Darmo by som namietala. Napadlo ma aj to, že jej poviem, že je mi to malé, alebo skôr veľké, keď som sa pozrela ne tie „košíky“.

„To nech ťa ani nenapadne, obleč si to,“ začula som za dverami kabínky. Ach, prečo ja musím mať takú smolu?

Keď som konečne vyliezla z kabínky, tak mi normálne padol kameň zo srdca. A keď Alice zahlásila, že ma berie najesť sa a potom domov, tak to bol celý útes. Ešte som si všimla, že brala Alice nejaké čipkované nohavičky.

„Pekné, Jasper sa poteší,“ povedala som jej s úsmevom.

„Tie nie sú pre mňa, ale pre teba k tej košieľke, budú sa hodiť,“ ostala som ako obarená. Nemala som veľmi v láske čipkované prádlo.

Vrátili sme sa o šiestej večer, aj to len kvôli tomu, že si Alice uvedomila, že som fakt len človek a bolo by divné, keby ma niesla na chrbte, pretože som už fakt nevládala chodiť. Nakúpili sme kopu vecí, ani neviem poriadne čo. Boli to nejaké tričká, jeansy, spodné prádlo – vrátene košieľky, proste všetko možné. Keď sme prišli dnu, len som sa zvalila na gauč.

„Alice, veď ty si ju úplne doriadila, ako sa bude Edík zabávať, keď bude Bella spať jak zarezaná?“ začal sa smiať Emmett. Keby som neni taká unavená a nebol by upír, tak by som mu urvala hlavu. Aj keď Edward vyzeral, že od toho nemal ďaleko. Z jeho hrude vychádzalo také divoké vrčanie, až som sa ho bála.

„Edward prestaň, strašíš Bellu,“ napomenul ho Jasper. V tej chvíli bol už u mňa. Boli takí rýchli. Sadol si vedľa mňa a objal ma. Ľahla som si mu do lona. Zrejme som zaspala, lebo keď som sa zobudila bola už tma. Stále som ležala na gauči, ale pod hlavou som mala vankúš a bola som prikrytá  dekou. Sadla som si rozhliadala som sa. Nikto tu nebol.

„Edward?“ nič, „Ed?“ zvolala som hlasnejšie. Však je upír, čo nepočuje? Ale v tom som na stolíku zbadala obálku s mojím menom. Otvorila som ju a začala čítať. Bolo to od Edwarda.

Láska, ak toto čítaš, tak som sa ešte nestihol vrátiť. Zašiel som si len neďaleko na malý lov. Hneď som späť. Ak si hladná, tak v chladničke máš niečo od Esme.

Milujem ťa. S láskou Ed.

Zasmiala som sa nad tým, že sa podpísal Ed. Už si na to celkom zvykol. Ale fakt som bola dosť hladná. Prešla som do kuchyne a otvorila chladničku. Čakal ma tam celý pekáč lasagní. Tak som si naložila riadnu kopu na tanier a zohriala si to v mikrovlnke.  Zapla som si telku a začala jesť. Na to, že je Esme upír, varí úžasne. Za chvíľu som tú kopu zjedla. Vzala som do ruky telefón a našla si zmeškaný hovor od otca. Tak som mu zavolala. Po dvoch zvoneniach to zdvihol.

„Ahoj zlatíčko, tak čo, ako je u Cullenovcov?“ spýtal sa ma hneď na začiatok,

„Ahoj oci. Veľmi dobre. Esme varí úžasne. A ty? Ako je tam?“

„Dobre. Zatiaľ nie sú nejaké vážnejšie problémy. Nick ťa pozdravuje,“ oznámil mi prosto. Ostala som trochu zaskočená, ale musela som niečo povedať.

„Ďakujem, aj ja jeho.“

„Dobre zlatko, už budem musieť ísť, ale zajtra ti zavolám, keď budem mať čas. Pekný večer ti prajem.“

„Ďakujem, aj tebe. Dávaj si pozor,“ nemohla som si odpustiť. Veľmi sa o neho bojím. Ako policajtovi sa mu môže hocikedy, hocičo stať.

„Ahoj miláčik, ako dlho si hore?“ začula som odo dverí ten zamatový hlas, ktorý mi už tak chýbal. Skôr, ako som stihla nejako zareagovať, už ma objímal a bozkával.

„Chýbala si mi,“ povedal mi medzi bozkami.

„A kde sú ostatní?“ spýtala som sa , keď ma prepustil z moci jeho pier.

„Tí sú na love. Išli ďalej ako ja. Alice sa zdalo, že by sme mali byť o samote.“ Samozrejme. Mohla som si domyslieť, že Alice má prsty v tom, že tu niet ani živej duše. Teda ani nohy. To je lepšie prirovnanie. Myslím.

„Napapaj sa, hneď som tu,“ povedal a už ho nebolo. Ani som mu nestihla povedať, že som už dojedla, ani som nevidela kam šiel.

„Kde mám vlastne veci?“ spýtala som sa, keď sa vrátil.

„Tam, kde budeš spať,“ odpovedal mi s úsmevom.

„Chcela by som sa okúpať a na to, že som spala, som stále unavená. Alice ma totálne doriadila a ty si ju nechal. To ti neodpustím!“ povedala som mu naoko nahnevane.

„A čím by som to mohol odčiniť?“ Nahol sa ku mne a obtrel sa mi o ucho.

„Povedz,“ pošepkal mi a mne ihneď naskočili zimomriavky.

„Nooo,“ zatiahla som laškovne, „vedela by som o jednej veci,“ pousmiala som sa a jemne som mu obkreslila jazykom pery...

Zhrnutie

10. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Prečo láska bolí? 9. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!