Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prečo láska bolí? 10. kapitola

04.03.2010 (15:15) • Lettynka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2630×

„Nooo,“ zatiahla som laškovne, „vedela by som o jednej veci,“ pousmiala som sa a jemne som mu obkreslila jazykom pery.

10. Noc plná vášne?

Pohľad: Bella

„Bella, všetko okrem toho. Vieš predsa, že sa bojím, aby som ti neublížil,“ povedal a odtiahol sa odo mňa. Toto bolo, až príliš bolestné gesto od neho.

„Láska, treba to vyskúšať, aby sme vedeli, či to pôjde,“ pritisla som k nemu späť.

„Belli daj mi čas. Možno to pôjde, ale nie teraz,“ odpovedal mi a videla som na ňom, že ho trápi, že ma musí odmietať. Lenže on by nemusel, upír jeden tvrdohlavý.

„Poď Belli. Povedala si, že si unavená, poď si ľahnúť,“ povedal a vzal ma do náruče. Kráčal so mnou po schodoch hore.

„Ed, ja mám aj vlastné nohy, viem, že som síce nešikovná, ale po schodoch by som hádam vyšla,“ povedala som mu s úsmevom na perách. Bez slova ma zložil, ale až na konci schodiska. Stáli sme pred jeho izbou.

Keď otvoril dvere, okamžite mi srdce začalo búšiť rýchlosťou, akou mi ešte netĺklo. Do očí mi udrel jemný svit desiatok sviečok a obrovská posteľ, ktorá dominovala celej izbe. Bola nádherná. Pevná, drevená s nebesami. Po takej som vždy túžila. Ostala som stáť s otvorenými ústami a vypúlenými očami.

„Páči sa ti?“ zo zasnenia ma prebral Edov nádherný hlas. Pozrela som na neho.

„Čo myslíš?“

„Otázka je, čo si myslíš ty. V takýchto chvíľach nenávidím, že ti nedokážem čítať myšlienky.“

„Och, to je len dobre. Dosť by si sa zabával, keby si ich dokázal čítať. Ale načo je upírovi taká obrovská posteľ?“

„Hádam si si nemyslela, že ťa nechám spať na zemi?!“ spýtal sa neveriacim tónom.

„Nie, totiž ja, myslela som, že budem spať v hosťovskej izbe.“

„Ak chceš, nie je to žiadny problém,“ povedal a bolo vidno, že ho to trochu zarmútilo.

„Nie, nie, chcem byť s tebou,“ odpovedala som až príliš rýchlo. Edward sa tomu pobavene usmial.

„V kúpeľke máš všetko potrebné pripravené. Alice ti prichystala niečo na spanie a všetko, čo potrebuješ,“ usmial sa na mňa.

„Ďakujem, za všetko,“ objala som ho a po tvári mi blúdila jedna opustená slza.

„Myslíš na mamu však?“

„A že mi nevieš čítať myšlienky,“ zasmiala som sa smutne.

„Na toto nepotrebujem vedieť čítať myšlienky. Belli, láska moja, jej je už teraz lepšie. Už sa netrápi.“

„Áno viem, ale chýba mi.“

„To jej predsa jasné, bola to tvoja mamka.“

„Trápi ma, že som sa s ňou ani nerozlúčila,“ povedala som a po tvári mi pod návalom spomienok začali nekontrolovateľne tiecť potoky sĺz.

„Belluška moja milovaná, len sa vyplač, koľko len chceš. Ja tu budem s tebou. Budem tu s tebou stále, sľubujem. Milujem ťa.“ Na túto vetu moje srdce reagovalo.

„Aj ja teba. No dosť bolo bolestivých spomienok. Idem sa okúpať,“ zahlásila som rozhodne.

Po Edwardových slovách som sa celkom upokojila. Vlastne, aj keď je to už vyše pol roka, čo to mama spravila, nie som s tým ešte celkom zmierená, aj keď som si už myslela, že som. Ale s týmto sa zrejme nikdy nezmierim. Keby nemám otca a všetkých Cullenovcov, tak by som na tom bola ešte horšie.

Šla som sa konečne osprchovať. Teplá voda zo mňa zmyla  tie smutné spomienky.

Bola som zvedavá, čo mi Alice prichystala na spanie. –No samozrejme, aj som si mohla myslieť,- bola to tá košieľka a tie nohavičky, čo sme kúpili. Tie boli tiež čierne, s ružovou mašličkou, ktorá na nich pekne svietila. A vzadu mali tiež kúsok z tej ružovej stuhy, bolo to spravené na štýl korzetového viazania. Boli skutočne pekné, ale toto nie sú nohavičky na spanie. Čo to tú Alice napadlo. No v tom napadlo niečo mňa. Až mi z toho aj srdiečko poskočilo. Veď sme doma sami, máme obrovskú posteľ a krásne prádielko, za čo som teraz bola Alice vďačná. Len by ešte bolo treba aj upíra, ktorý by sa chcel zbližovať. V duchu som sa usmiala a obliekla si tie nohavičky, ktoré dúfam na sebe mať dlho nebudem a tú košieľku, ktorá mi siahala sotva pod zadok.

Otvorila som dvere na kúpeľni a zvodne, teda aspoň som sa o to snažila, som medzi nimi ostala stáť. Dúfala som, že teraz ma už neodmietne. Ed sedel na posteli, no ako som sa k nemu pomalým krokom blížila, postavil sa a ostal stáť s otvorenou pusou. Keď som k nemu pristúpila, pohladila som ho po hrudi. On len, stále zarazene, zalapal po dychu. Stúpla som si na špičky a jemne ho pobozkala na krk. Pomaly som mu perami prešla od krku až po golier košele, ktorú som už pomaly odspodu rozopínala. Edward stále strnulo stál. Keď som rozopla aj posledný gombík a vyzliekla mu ju, pozrela som sa na neho. Mal zavreté oči a stisnuté pery.

„Edward?“ ohlásila som ho preľaknuto, no on nereagoval.

„Edward? Ed?“ skúsila som to znova naliehavejším tónom. Pohladila som ho po tvári.

„Hej, Zem volá Edwarda,“ Potom konečne otvoril oči.

„Bella toto nie je správne, čo keď ti ublížim? Ja nemôžem.“ No letmý dotyk mojej ruky o jeho rozkrok vravel niečo iné.

„Edward, prečo ma odmietaš?“ spýtala som sa ho so slzami v očiach.

„Nepáčim sa ti? Ty ma nechceš a to, že by si mi ublížil je len výhovorka!“ skonštatovala som nahnevane a šla som si ľahnúť do postele. Schúlila som sa na jej kraj. Edward ešte stále stál na mieste.

„Ako ťa to mohlo napadnúť? Ako ťa mohlo napadnúť, že sa len vyhováram?“ Za sekundu ma už objímali chladné paže. No ja som sa rozhodla trucovať.

„Ako? No, tak!“ odpovedala som prosto, pretože som ani sama nevedela, ako ma to napadlo. Ticho sa mi zasmial pri uchu a začal ma bozkávať a hladiť. Po tele mi okamžite neskákali zimomriavky.

„Láska moja, ja ťa práveže veľmi chcem, túžim po tebe, ale skutočne sa bojím. Nie je to len výhovorka. Bojím sa, že sa prestanem ovládať.

„Lenže ja ti verím.“

„Nemala by si mi tak dôverovať.“

Hudba

Otočila som sa k nemu a začala ho bozkávať. Rukou som mu vošla do vlasov a pritiahla si ho k sebe ešte bližšie.

„Verím ti,“ šepla som mu medzi bozkami.

Edward mi jemne prechádzal rukou po tele. Pod jeho dotykom sa mi tvorili zimomriavky. Nebolo to ani tak kvôli jeho chladnej pokožke, ale z toho vzrušenia. Využila som všetku svoju silu a prehupla sa nad neho. Obkročmo som si na neho sadla a začala ho bozkávať. Od krku som prešla na hruď a šla som nižšie a nižšie a nižšie... až k jeho mužstvu. Rozopla som mu nohavice a začala ho hladiť rukou. Ani neviem, kde sa to vo mne bralo. Z Edwardových úst sa vydral tlmený ston. Vedela som, že už je môj. Chcela som mu dať dolu nohavice, ale on ma chytil a ani neviem ako, bola som po ním.

„Takže ty si sa rozhodla, že ma zvedieš tak, či tak!“ povedal šibalským úsmevom a s jeho perami na mojich.

„Len si myslím, že keď budeš mať nahrnutú krv v inom orgáne, tak nebudeš nad všetkým tak rozmýšľať,“ odpovedala som mu a kusla ho do pery. Chcela som ho hladiť, pritisnúť k sebe ešte bližšie, no on mi chytil obe ruky a dal nad hlavu. Darmo, vyslobodiť sa z rúk upíra nie je jednoduché. Tak som sa mu poddala. Začal ma bozkávať. Jednou rukou mi držal tie moje nad hlavou a druhou mi roztrhol ramienko od košieľky, ani som to nepocítila.

Dal preč čipku z môjho ňadra a moja bradavka pod jeho dotykom ešte viac stvrdla. Hral sa s ňou, bozkával ju, sal, hladil... proste moje telo bolo vo vytŕžení. Celú košieľku zo mňa strhol a nohavičky tiež.

„Alice ťa zabije. A mne sa páčili,“ pošepla som mu vzrušene a prerývane som dýchala.

Každý kúsok tela mi obsypal bozkami. Dýchala som a stonala čoraz hlasnejšie. Hladil ma po mojom najcitlivejšom mieste, ktoré čím ďalej, tým viac vlhlo. Keď mi pustil ruky, vzala som roztrhnutú košieľku a donútila som ho so šibalským úsmevom na tvári ľahnúť si na chrbát. Priviazala som mu ruky o posteľ. Vedela som, že keby chce tak sa z toho dostane, ani sa nenazdám, ale čakal čo bude ďalej. Konečne si nechal vyzliecť nohavice aj so spodkami. Opäť som ho začala bozkávať na krku.

„Milujem ťa,“ zašepkala som mu do ucha.

Znovu som postupovala dolu k jeho rozkroku a začala som ho orálne uspokojovať. Edward hlasno stonal a to ma ešte viac vzrušovalo. Zrazu si vyslobodil ruky  a už som zas ležala pod ním. Zahľadel sa mi do očí a pohladil ma po tvári. Vedela som, čo chce, tak som mu prikývla, že môže a on spojil naše telá v jedno. Bol nežný a opatrný. Pocítila som chvíľkovú bolesť, ktorá však prešla do slasti. Počula som naše spoločné stonanie. Boli hlasné a vzrušené a tiež nekontrolované. Ešteže sme sami.

Odrazu ma zaplavil nádherný pocit, ako by som šla vybuchnúť. Celým mojím telom prešla vlna horúčavy a príjemná triaška. Mala som pocit, akoby moje lono pulzovalo. Edward poslednýkrát prirazil a opatrne si ľahol na moje telo. Prudko sme obaja oddychovali a užívali si doznievanie nášho orgazmu.

„Milujem ťa, milujem, strašne moc ťa milujem,“ opakoval mi medzi bozkami.

„Aj ja teba láska moja,“ odpovedala som mu vyčerpane, „si úžasný.“

„Nie, to ty si úžasná a perfektná.“

Pritúlila som sa k nemu. Zabalil ma do deky a pritúlil sa tiež. O chvíľu som už o sebe nevedela. S ním bolo všetko také jednoduché. A nádherné. No nie na dlho...

Zhrnutie

11. kapitola

Autor: Lettynka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Prečo láska bolí? 10. kapitola: