Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prečo láska bolí? 5. kapitola

11.02.2010 (15:30) • Lettynka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1253×

A takto, ako sme tam ležali a hľadeli na seba, am napadla jedna myšlienka. Napadlo ma čo keby...

5. Prečo?

Pohľad:  Bella

„Ako sa stanem takou ako si ty?“ spýtala som sa, lenže jeho reakcia ma prekvapila. Prudko vyskočil na nohy,

„Bella zbláznila si sa? Ako ťa to mohlo napadnúť?! Nikdy sa nesmieš stať tým, čo som ja,“ takmer kričal.

„Ale Edward...“

„Žiadne ale, Bella,“ povedal rázne, objal ma a začal hladiť.

„Nesmieš, jednoducho nesmieš, sa stať takým netvorom ako som ja.“

„Ale prečo?“ spýtala som sa trochu bojazlivo.

„Jednoducho nie.“ Pochopila som, že táto debata je ukončená.

Veď ja si aj tak zistím, čo sa dá robiť preto, aby som sa stala upírom. A aj to, prečo Edward tak veľmi nechce, aby som sa ním stala. Napadlo ma aj to, že ma nechce mať na krku celú večnosť.

Po nočnom zážitku s tým ako Edward lezie tajne oknom do mojej izby, som mu povedala, že nemusí chodiť tajne.

„Je pekné zaspávať pri tebe,“ povedala som mu, keď sme ležali spolu v posteli.

„Kiež by som mohol povedať to isté,“ odpovedal a ja som sa prudko dvihla.

„Chceš povedať, že nie si rád so mnou?“

„Ale nie, ty hlupáčik. Chcel som tým povedať len toľko, že keby môžem spať, bolo by to pekné. Ale sledovať ťa ako spíš, tiež nie je na zahodenie,“ povedal usmievajúc sa.

„Nepovieš mi prečo nechceš, aby som sa stala upírkou?“ skúsila som znovu.

„Bella ty s tým neprestaneš?“

„Je to preto, že nevieš, či chceš byť so mnou celú svoju večnosť, však?“ cítila som, ako ma začínajú páliť slzy v očiach. Edward sa prehupol nado mňa.

„Bella, láska moja, ako si to môžeš myslieť?“ pohladil ma po líci a na tvári mal smutný a bolestný výraz.

„Akoby to mohlo byť preto? Veď predsa si dala môjmu životu zmysel. Doteraz som len prežíval zo dňa na deň, ale odkedy som s tebou, tak konečne žijem. Konečne mám prečo žiť. Bella, milujem ťa a nechcem ťa nikdy stratiť a jediný dôvod, prečo nechcem, aby sa s teba stala upírka je ten, že nechcem, aby si prišla o dušu. Nesmiem dopustiť, aby si sa stala netvorom.“ Z jeho slov ma zvieralo pri srdci, slzy mi pretiekli kútikom oka.

„Láska moja, prečo plačeš?“ smutný výraz ho neopúšťal. Stále ma hladil po tvári a stieral mi slzy. Potom spravil niečo úplne nečakané. Nahol sa ku mne a svojimi chladnými perami mi utrel slzu, ktorá si razila cestu lícom.

„Nechcem, aby si plakala a kvôli mne už vôbec nie. Každú tvoju slzu, ktorú vyroníš mojim pričinením, ti bozkom vysuším.“ No vďaka týmto slovám sa mi pustilo ešte viac sĺz.

„Plačem, pretože... ani neviem. Tvoje slová ma dojali. Ale láska, stať sa upírkou je moje rozhodnutie. A som rozhodnutá pevne. Nezmeníš to a ja si nájdem spôsob, ako sa ňou stať. A navyše, nebolo by to jednoduchšie aj pre teba?“ napadlo ma. Veď keby nemusel dennodenne odolávať vôni mojej krvi, určite by to bolo lepšie.

„Nemusieť ma chcieť každú chvíľu vysať, a podobne.“

„Určite by to bolo jednoduchšie, ale nechcem prísť o to ako sa červenáš, nechcem prísť o tlkot tvojho srdca. Bella, nechci odo mňa, aby som ti dovolil stať sa  upírkou.“ Hľadel na mňa s toľkou nehou a bolesťou z môjho rozhodnutia. Lenže ja som chcela zostať navždy s ním.

„Lenže každým dňom starnem a umieram. Čo budeš robiť, keď budem vyzerať ako tvoja matka, ba dokonca babka? Čo potom? A čo potom, keď zomriem? Vravíš, že ma nechceš stratiť.“

„Budem ťa milovať. Je mi jedno ako budeš vyzerať Bells. A ak zomrieš, budem rád, že si mohla žiť plnohodnotný život so všetkým, čo k nemu patrí. No potom... potom, keď tvoje srdce poslednýkrát udrie, ja prestanem na tomto svete existovať tiež. Rozmýšľal som už nad tým, čo by som robil, keby sa ti niečo stalo, keby som ťa stratil. Potom by už môj život – neživot  nemal vôbec cenu.  Šiel by som do Volterry. Tam žijú najmocnejší upíri. Sú to vlastne naši vladári.“ Napäto som ho počúvala, no to čo vravel sa mi vôbec nepáčilo.

„Vy máte vladárov?“

„Áno, je to najmocnejšia a najstaršia rodina upírov, ktorá existuje. Šiel by som za nimi a požiadal ich o smrť.“ Pri tom slove sa mi zatajil dych a srdce vynechalo niekoľko úderov.

„ČOŽE?!“ vykríkla som.

„Zbláznil si sa?“

„Nie nezbláznil. Svet bez teba pre mňa nemá žiadny význam. Svet, v ktorom by si nebola ty, by pre mňa nebol svetom.“

„Edward, prestaň prosím ťa.“ Potom ma niečo napadlo.

„Ale veď predsa upírov nejde zabiť, ste predsa nesmrteľní, nie?“

„Jediný spôsob, ako nás zabiť je roztrhať nás na kúsky a spáliť.“

„Bože, znie to strašne. Ale veď ste tvrdý a nezraniteľný, tak ako by vás mohol obyčajný smrteľník, keby sa chcel ubrániť, roztrhať?“ zaujímalo ma.

„A nechceš to ty náhodou vedieť, aby si sa ma mohla zbaviť, keď ma už nebudeš chcieť?“ usmial sa pobavene.

„Čo ty vieš, možno aj áno,“ pritakala som mu s rovnakým pobavením v hlase, ale tá predstava ma desila.

„Nie, človek nás nedokáže zničiť. Dokážu to len dve bytosti. Upíri a vlkolaci.“

„Vlkolaci? Prosím?“ vydýchla som zhrozene a šokovane.

Stále a znova sa presviedčam, že tie mýty a legendy o rôznych tvoroch asi nebudú tak celkom vymyslené. Už chýbalo len, aby som videla svojho anjela strážneho a nejakú vílu zatúlanú v lese.

„Áno Bells, vlkolaci. Nie sme jediné netvori, čo existujú,“ odpovedal mi vážne.

„Ale už spinkaj láska, je už neskoro, nie si ešte unavená?“

Mal pravdu, bola som, ale toto rozprávanie ma úplne pohltilo. Pripadalo mi to ako rozprávka na dobrú noc, teda skôr ako horor na nočné mory. Aj ich teda bolo.

Najprv som sa videla stará a zvráskavená po boku Edwarda. Chvíľu na to ako ležím mŕtva v truhle a celá rodina Cullenovcov stojí okolo mňa.

A najhorší sen bol o tom ako nejaký obrovský vlk trhal Edwarda na kúsky. S krikom som sa prudko posadila, ani som sa nenazdala a už ma objímali mne dobre známe a v tejto chvíli upokojujúce paže.

„Láska moja tíško. Bol to len zlý sen. Už je to preč, už je dobre,“ chlácholil ma jeho zamatový hlas. Celou silou som ho objala a hlavu som si zaborila do jeho ramena. Až potom som si uvedomila, že vlastne plačem.

„Ššššš, neplač miláčik, už je to preč, som pri tebe. Ššššš...“ jeho slová a hladenie ma postupne upokojovali, až kým som znovu nezaspala.

Vstala som do upršaného rána. Edward šiel na lov. Už som ho musela nútiť. Mal už úplne čierne oči a kruhy pod nimi. Nechcel ma nechať po tej noci samú. Charlie je už dávno preč. Vraj najideálnejšie počasie na rybačku. Bleee. Neznášam dážď. A včera bolo tak nádherne.

Práve som upratovala kúpeľňu, keď zazvonil telefón. V tom tichu som až nadskočila. Rýchlo som utekala dolu po schodoch. Len – len, že som to stihla.

„Dobrý deň, hľadám pána Swana,“ ozvalo sa na druhej strane.

„Dobrý, on nie je doma, som jeho dcéra, mám mu nechať nejaký odkaz?“ spýtala som sa slušne a už šmátrala po papieri a pere.

„Keďže ste pokrvná príbuzná, tak aj vám to môžem povedať,“ hovoril tak formálne, až ma mrazilo na krku.

„Volám sa Gutmann, som ošetretrujúci lekár vašej mamičky Renee Swanovej. Je mi veľmi ľúto, že vám musím oznámiť, že vaša mamička,“ nachvíľu sa odmlčal, ale niečo mi vravelo, že to nebude nič dobré.

Zhrnutie

6. kapitola

Autor: Lettynka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Prečo láska bolí? 5. kapitola: