Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prečo láska bolí? 27. kapitola

Prečo láska bolí? 27. kapitolaAhojte. Prinášam Vám ďalší dielik mojej poviedky. Ako dopadne stretnutie Esme s Bellou? Stretne sa aj s Edwardom? Dozviete sa, ak si prečítate. Ďakujem za všetky doterajšie komentáre, aj za to, že to vôbec čítate... Letty

27. kapitola

 

Bella

 

Keď som začula ten známy hlas, vylialo sa v mojom vnútri toľko spomienok! Nemohla som inak, len skočiť Esme do náruče. Znova som bola pri svojej rodine. Stále som ich za ňu považovala. Mala som sto chutí namiesto jej mena vykríknuť „mami“.

Vo chvíli, ako chcela povedať, že Abby sa podobá na Edwarda, som ju musela prerušiť.

„Abbs, zlatko, poď sem. Miláčik, toto je teta Esme a tento milý pán doktor sa volá Carlisle. Poznali sa aj s tvojím dedkom.“

„Ahoj,“ zaštebotala.

Zrazu sa rozrazili dvere a niečo ma zvieralo v náručí.

„Bella, Bella! Bella, taká som šťastná, že ťa znovu vidím!“ Samozrejme, kto iný? Alice. Ale toto bolo na mňa už veľmi veľa emócií!

„Alice! Aj ja som šťastná!“

„Mamička a toto je kto?“ Znela trochu vystrašene. Ale ani sa nedivím, v izbe bol aj Emmett.

„Zlatko, toto je Alice, moja najlepšia kamarátka!“ pri tých slovách som sa na ňu musela usmiať. Tak strašne mi chýbali!

„Jejé, malý špunt. A ty si kto?“ zaburácal Emmett. Malá sa ku mne rozbehla a schovala sa za mňa.

„Emm, nestraš mi dcéru!“ kárala som ho. Bola som v tej chvíli tak šťastná, že ich znovu vidím, že som na chvíľu zabudla na všetky problémy.

„Je nás tu veľa, Nick potrebuje pokoj. Takže všetci, čo nie ste Smithovci a zamestnanci tejto nemocnice, von!“ ráznym hlasom prikázal Carlisle. Alice mu niečo potichu odvrkla, ale šla. Aj ostatní šli neochotne, dokonca aj Rose. Carlisle šiel tiež s nimi.

„Láska, sú tu! Sú tu všetci. Teda, okrem neho, ale tomu som rada. Veľmi mi chýbali. Vieš, teraz ich potrebujem. Potrebujem ich viac, ako kedykoľvek predtým. Teraz nemám nikoho. Potrebujem oporu, pretože ja musím byť oporou pre našu dcéru. Keď som uvidela Esme, bolo to, akoby som uvidela svoju matku po dlhom čase. To isté bolo u Carlisla. Oni sú moja rodina! Až teraz, keď sme sa znovu stretli, si uvedomujem, ako veľmi mi vlastne chýbali. Mám späť mamu, otca, najlepšiu priateľku a súrodencov!“

„A my máme späť dcéru.“ Začula som za sebou Carlisla. Musela som ho objať. Stáli sme tak v objatí a Abby na nás hľadela a usmievala sa.

„Mami, ak je ujo, ako tvoj ocko, môžem ho volať dedo?“ spýtala sa ma a ani netušila, že je to jej skutočný dedo. Pozrela som na Carlisla.

„Samozrejme. A myslím, že Esme bude rada tvojou babičkou.“

„Tak dobre,“ povedala a stále sa usmievala. Zrazu mi prišlo strašne nevoľno.

„Prepáč, musím na vecko,“ kričala som za sebou a utekala čo najrýchlejšie preč. Ledva som dobehla. Páni, takto zle mi bolo naposledy, keď... zamyslela som sa.

„Do čerta!“ zakliala som. Hneď som šla za Carlislom, ktorý bol s Char pri Nickovi.

„Carlisle, vyšetril by si ma, prosím?“ Bolo mi jasné, že o toto ho prosiť nemusím, pretože to určite chcel spraviť aj tak.

 

„Bell, si tehotná!“ Potvrdil tým len moje domnienky. „Si už takmer v treťom mesiaci. Ako to, že si si to nevšimla?!“ To je dobrá otázka, pomyslela som si.

„Neviem. Proste som si to nevšimla. Čo budem teraz robiť? Nemôžem mať teraz dieťa! Nick je na tom zle a aj keď sa preberie, nebude na tom dobre. Ako to zvládnem? Carlisle, asi si to dám vziať.“

„Bella! Poriadne si to premysli. Nie je to len tak. Nie, že to potom budeš ľutovať. Upadneš z toho do depresií a čo bude potom s Abby?“

„Lenže ja to nezvládnem! A pri toľkých stresoch...“

„My ti pomôžeme. Na to sme tu! A myslím, že Esme, ako aj Rose a Alice, budú nadšené. Aj z Abby sú nadšené!“

„Kto ma to tu spomína? Žiadne také sestrička! Že vziať si dieťa? Blázniš?! Pekne si to nevinné stvoreniatko necháš. Nemusíš sa obávať, že to nezvládneš. Sme tu pre teba, vždy!“

Ani Abby som najprv nechcela, tiež som sa bála. No teraz by som ju nevymenila za nič. Bolo to najlepšie, čo ma postretlo!

„V poriadku. Škoda, že to Nick nemôže prežívať so mnou!“ Prišlo mi to tak strašne ľúto. Určite by sa neuveriteľne tešil. Už teraz, keď som si bola istá v tom, že budem zase mamou, som si podvedome hladila bruško. Ako to, že som si to nevšimla?!

 

Sedela som pri Nickovej posteli. Char sa hrala s Alice a Rose. Myslím, že sa z nej veľmi tešili.

„Zlato, mám novinu. Čakáme bábätko. Predstav si, ani som si to nevšimla a už som skoro v treťom mesiaci!“ vravela som mu. Chytila som ho za ruku a pokračovala.

„Musíš sa rýchlo uzdraviť. Počuješ?!“ To už mi šli do očí opäť slzy. Pri predstave, že by Nick nemohol byť pri tom, keď sa narodí naše dieťa, keď bude rásť... prišlo mi z toho smutno.

„Musíš sa vyliečiť, rozumieš? Nesmiem stratiť aj teba! Ty ma neopúšťaj, milujme ťa!“

 

Nick

Ako som tu len tak bezvládne ležal, počúval som všetko naokolo. Počúval som rozhovory medzi Bellou a Cullenovcami. Premýšľal som o tom, či niekedy ešte budem v poriadku. Či sa z tohto celého dostanem. Premýšľal som, či by nebolo lepšie, keby zomriem. Stále mi v hlave zneli slová doktora Cullena o tom, že možno ostanem pripútaný na vozíček alebo dokonca na lôžko, na prístrojoch. Taký život by som nezniesol. Hoci tu teraz Edward nie je, aspoň to vravela Bella, myslím, že by sa kvôli nej vrátil a postaral by sa o ňu. Teraz by som sa nemusel o ňu báť. Nezostala by sama. Mala by opäť rodinu, ako vravela. Oni by boli jej oporou. Nedokázal by som proste tak žiť! To radšej zomrieť, ako byť na príťaž svojej žene, svojej dcére.

 

„Zlato, mám novinu. Čakáme bábätko...“ Počul som z Belliných úst. Čože? Ja budem otcom?! V tejto chvíli som chcel byť v poriadku ešte viac! Bože, prečo sa toto muselo stať? Chcem vychovávať svoje dieťa, chcem sa o neho starať... a nie, aby sa ono muselo starať o mňa. To proste nejde! Počúval som Bellu, ako plakala, ako mi vravela pekné veci.

„Musíš sa vyliečiť, rozumieš? Nesmiem stratiť aj teba! Ty ma neopúšťaj, milujme ťa!“ Ach Bella, aj ja ťa milujem!

Nie! Teraz nesmiem myslieť na to, že by som sa nevyliečil. Že by som radšej zomrel. Mám prečo žiť! Mám Bellu, mám Char a budem mať dieťatko. Musím bojovať. Bojovať o prežitie! Lenže, hoci sa chcem veľmi zotaviť, nemôžem prestať myslieť na to, že potom budem invalid.

 

Bella

Sedeli sme s Alice u nich doma, v mojej dočasnej izbe. Vraj bude lepšie, ak budem s nimi. Carlisle bude mať pod kontrolou moje tehotenstvo a nebudem sama. Alice ma mala strážiť. Carlisle ma poslal domov, aby som si konečne oddýchla a pospala. Vraj to potrebujem, ale aj Abby. Vravel, že by sa mala konečne poriadne vyspať v pokoji a nie v nemocničnej izbe. Totiž odkedy sa to stalo, tak sme boli len v nemocnici. Domov sme sa chodili len osprchovať. Pokiaľ šlo o Abby a jej spánok, všimla som si, že potrebuje spať čím ďalej, tým menej.

„Alice? Môžem sa ťa niečo spýtať?“ začala som opatrne.

„Nie je doma. Chodí k nám raz za pol roka, aby nás prišiel pozrieť.“

„Má inú?“

„Pokiaľ viem, tak nie.“

„Kde žije?“

„To nás trápi najviac! Žije s Volturiovcami. Majú síce dohodu, že od nich môže hocikedy odísť, ale aj tak je to strašné! Totiž, keď je tam, pije ľudskú krv.“

Z predstavy krvilačného Edwarda mi prišlo zle! Neviem a nechcem si ho predstaviť, ako zabíja ľudí, aké má červené oči...

„Bell, si v poriadku? Nevyzeráš dobre!“

„Hej, som v pohode, len má tá predstava znechutila. Prišlo mi trochu nevoľno.“

„Aj nám, keď sme ho uvideli s červenými očami. Vyzerá s nimi strašidelne!“

„On nemá pocit, že zradil Carlislea? Teda, jeho snahu o to, aby ste nezabíjali.“

„Keď ho Carlisle prvýkrát videl, a keď mu Edward povedal, že je teraz s Volturiovými, bol z toho značne smutný. Ale nechce, aby mal pocit, že ho do niečoho tlačí, že kvôli jeho dlhoročnej snahe byť dobrým, nezabíjať ľudí... musí byť taký aj on. Rešpektuje to, čo si vybral, hoci s tým nesúhlasí a nie je z toho nadšený. Ako ani celá rodina. Vieš Bella, musím ti niečo povedať. On sa k tebe chcel vrátiť. Bolo to prvý, aj poslednýkrát, keď ma v niečom takomto poslúchol. Vedela som, že ho ešte stále miluješ, rovnako, ako som vedela, že on miluje teba. Prehovorila som ho, nech sa k tebe vráti, nech sa ti ospravedlní, nech ťa odprosí za to, aký bol hlúpy. Nech ťa odprosí za to, koľko utrpenia spôsobil tebe aj sebe. Celú noc premýšľal nad mojimi slovami, ktoré som sa mu snažila vtĺcť do hlavy. Nakoniec sa rozhodol, že pôjde za tebou a skúsi to. Skúsi si ťa získať späť. Lenže, keď ťa videl s Nickom, ako ťa bozkáva... vrátil sa na mňa nahnevaný. Myslel si, že som mu to spravila náročky, aby som ho potrestala, že mi vzal najlepšiu priateľku. Ja som vtedy nevedela o čom to vraví, až kým mi nepovedal, že máš iného chlapa. Vtedy odišiel opäť preč od nás. On vlastne odvtedy, čo sme odišli z Forks, nebýva skoro vôbec s nami. Nechcel počúvať ľútostivé myšlienky.“

„A vie, že som bola tehotná a mám dieťa?“

„Áno vie. Bol aj na tvojej svadbe. Chcel ťa vidieť v svadobných šatách a s bruškom. Potom, keď sa vrátil, tiež dlho nevydržal s nami. O pol roka na to sa pridal k Volturiovým. Potom, keď nás prišiel pozrieť a uvideli sme jeho červené oči, bolo to niečo strašné. Bolo to ťažké, hlavne pre Carlislea. Ale nemohol ho nútiť, aby sa k nám vrátil. Edwardovi bolo už všetko jedno!“

„Alice, ja som ho videla. V ten deň, keď som sa vydávala. Myslela som, že sa mi to len marilo, že už som znovu mimo. Videla som ho na kopci, ako tam stojí, ale zahliadla som ho len na chvíľku, preto som myslela, že sa mi to len zdalo!“

Chcela som ho vidieť aj teraz. To, ako vyzerá mám stále v živej pamäti. Jeho črty, jemnosť jeho studenej pokožky... No chcela som ho zhliadnuť opäť. Aspoň z diaľky. Keby som ho videla zblízka a videla jeho krvavé oči, bála by som sa ho zrejme. V mojich spomienkach ich bude mať vždy farby karamelu.

Alice ma vyhnala spať. Dosť neochotne, ale šla som. Na moje prekvapenie, hneď, ako som si našla dobrú polohu, tak som zalomila. No aj tak som sa budila a spala nepokojne. Sníval sa mi hnusný sen...

 

Zhrnutie

 

28. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Prečo láska bolí? 27. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!