Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prečo láska bolí? - 25. kapitola

Prečo láska bolí? - 25. kapitolaKonečne! Konečne som Vám mohla vložiť ďalšiu kapitolu! Teším sa z toho! Dúfam, že sa na mňa príliš nehneváte, a že ste na mňa ešte nezabudli. Ďakujem Vám za doterajšie komenty a aj za ďalšie, ak nejaké budú.
Ku kapitolke: Život Bellinej rodiny v Torronte, nečakaný (alebo možno čakaný) zvrat... čítaje:). Letty

25. kapitola

 

Bella

 

Počasie bolo skoro rovnaké, ako vo Forks. Zima, neveľa slnečných lúčov... ale už som bola zvyknutá.

Nick pracoval tiež, ako policajt. Bola to dobre platená práca, ako povedal, no mala byť prečo. Pracoval ako policajt v teréne. Prepadovky, naháňačky... čistá kriminálka. Mala som čo robiť, aby som vedela spávať v noci, keď mal službu. Bolo to hrozné. Každú chvíľu som čakala, že zazvoní telefón a oznámia mi, že ho zastrelili.

Našťastie sa také nič nestalo! Postupne som si na to zvykla a nepanikárila som vždy, keď zazvonil telefón.

„Musíš byť tak často v teréne? Vieš, chýbaš mi tu a bojím sa o teba,“ povedala som mu raz, keď mi už liezlo na nervy, že má nočnú tretí týždeň po sebe.

„Vieš, zlato, som nový. Toto robia s novými. Dávajú im všetky nočné,“ odpovedal mi s úsmevom a objal ma.

„Ale ty máš rodinu!“ hnevalo ma to čím ďalej, tým viac.

„Neboj sa, dlho to už nepotrvá.“

A mal pravdu. To bol posledný týždeň, čo mal nočnú. Síce na krátky čas, ale posledný.

 

Hudba

 

Prešiel ďalší rok a v Torronte sa nám žilo veľmi dobre. Abby sa učila rozvíjať svoje schopnosti. A šlo jej to až príliš dobre. Chvíľami som sa bála, že si s nami bude robiť, čo sa jej zachce, ale moja dcéra taká nebola. Nikdy by nám neublížila. Ani by na nás nikdy nevyužila svoje schopnosti.

Postupne sa z pár sekúnd, ktoré dokázala ovplyvniť zastavením času, stávali minúty. Žiaľ, prišla chvíľa, ktorú nemohla ovplyvniť ani ona.

Bolo to jednej noci, keď mal Nick opäť nočnú a zazvonil zvonec. Niečo vo mne mi vravelo, že to nebude dobré. A ani nebolo. Vchodové dvere som otvárala s malou dušičkou a dúfala v nemožné. Za nimi stáli dvaja policajti. Boli to Nickovi kolegovia.

„Dobrý večer, Isabella, prepáč, že ťa rušíme v túto nočnú hodinu, ale...“ Ani som ich nemusela počúvať.

„Nick!“ vydýchla som  „Čo sa mu stalo?!“

„Je v nemocnici, je to s ním vážne,“ odpovedal mi jeden z nich, v tej chvíli som ani nevedela, ako sa volajú.

„Čo, čo sa mu stalo?“ pýtala som sa a cítila, ako mi po tvári stekajú tie zradné slané potoky.

„Mamička, čo sa deje?“ počula som za sebou svoju dcéru. Čo som jej mala povedať? Pravdu? Bola už natoľko inteligentná, že by to dokázala pochopiť.

„Zlatko, choď hore a obleč sa, dobre?“ zmohla som sa len na toľko. Ja som šla za ňou, tiež sa obliecť.

„Mami, prečo plačeš? Čo je s ockom?“ Samozrejme. Určite počula, že je reč o ňom. Ten upírsky sluch...

„Zlatíčko, neviem, čo je s ním, zatiaľ. Ideme do nemocnice, budeme vedieť viac,“ vravela som jej, objímala ju a plakala.

„Mamička, neplač,“ počula som tichý hlások, ktorý znel tiež uplakane.

„Ani ty, srdiečko, všetko bude dobré!“ vraveli moje pery, no rozum tomu nechcel veľmi veriť.

 

Keď som prešla nemocničným vchodom, cítila som sa ako v inom svete. Moja myseľ nechcela spracovať informáciu, prečo sa tu nachádzam.

„Dobrý večer, prosím vás, kde leží Nicolas Smith?“ spýtala som sa sestričky na recepcii, ktorá vyzerala, akoby tam sedela za trest.

„A vy ste?“

„Jeho žena,“ odpovedala som mierne nahnevane. Povedala číslo izby a vraj mám počkať, lebo k nemu nikoho nepustia.

„Ale ja som jeho žena. Musím ho vidieť.. musím vedieť, ako na tom je!“ môj hnev prechádzal do hystérie.

„Vydržte, zavolám lekára.“

 

O malú chvíľu som sa zhovárala už s primárom nemocnice.

„Ako je na tom?“

„Nebudem vás klamať. Nie veľmi dobre.“

„Čo sa mu vlastne stalo? Jeho kolegovia mi nevedeli toho veľa povedať. Vraj mali naháňačku, ktorá nedopadla dobre.“ Chvíľu premýšľal, potom pozrel na Char, ktorá sa pri mne krčila a uslzenými očkami pozerala na doktora. Čakala napäto, kým sa dozvie, čo je s jej ockom.

„Kľudne hovorte. Moja dcéra má právo vedieť, čo je s jej otcom!“ oborila som sa na neho.

„Ako si želáte. Ako vám vraveli kolegovia vášho manžela, zranil sa pri naháňačke. Ich vozidlo dostalo prudký šmyk a nepomohli tomu ani prestrelené pneumatiky. Ich auto vrazilo do nákladného auta. Je zázrak, že to vôbec prežil. Jeho stav je veľmi vážny! Ani zďaleka nie je stabilizovaný. Má prepichnuté pľúca a zranenú miechu. Operovali ho, ale nastali komplikácie. Budeme robiť, čo sa dá, ale ak prežije túto noc, bude to zázrak.“ Mala som pocit, akoby sa mi zastavil svet. Z očí sa mi začali valiť prúdy sĺz, ktoré som nedokázala zastaviť. Počula som kvílenie. Nedošlo mi, že to vychádza z mojich úst. Prečo?! Prečo sa také veci musia stať vždy mne a mojím blízkym?!

Najprv to bol Edward, ktorý ma opustil. Potom som zistila, že som tehotná. Našla som človeka, ktorého som po tom všetkom dokázala milovať a on miloval mňa a moju dcéru, akoby bola jeho. Stratila som otca. A teraz mám stratiť aj toho úžasného človeka, ktorý mi dennodenne dával lásku, o ktorú ma obral Edward? Prečo?! Nesmiem ho stratiť!

Sestrička mi musela pichnúť niečo na upokojenie, inak by som to nezvládla. Nechala som sa, pretože ma Abby nemohla vidieť v takom hroznom stave. Musela som byť jej oporou. No nezvládala som to. Už len pohľad do tých očičiek plných bolesti ma oberal o silu zvládnuť túto situáciu. Bála som sa. Bála sa aj Abby. Keďže som nechcela ísť domov, ako mi kázal doktor, prespali sme v nemocnici. Poskytli nám jednu prázdnu izbu. K Nickovi nás nechceli pustiť.

„Je to môj manžel, otec môjho dievčatka. Ja ho musím vidieť! Najmä po tom, čo ste povedali, že možno neprežije túto noc.“

„Snažíme sa robiť, čo sa dá, aby ostal pri živote. Už je na ceste náš najlepší doktor!“ povedal mi primár.

„Ale ja ho chcem vidieť!“ nedala som sa.

„V poriadku, ale iba na chvíľu,“ konečne privolil.

„Aj moja dcéra, trvám na tom!“

 

Keď som videla Nicka, ako ležal nehybne na nemocničnej posteli, napojený na kopu hadičiek a prístrojov... do očí mi vošli slzy, ale nesmela som im dovoliť, aby pretiekli. Kvôli Char!

„Mami, bude ocko v poriadku?“

„Samozrejme, zlatko. Musí!“ presviedčala som skôr samu seba.

„Pani Smithová, dovoľte, aby som vám predstavil najlepšieho špecialistu, ktorý sa bude starať o vášho manžela,“ vošiel primár a za ním ďalšia osoba...

 

 

Zhrnutie

 

26. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Prečo láska bolí? - 25. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!