Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pozor, je tehotná! - 1. kapitola

22.04.2012 (21:00) • Forevergirl, TeenStar • FanFiction na pokračování • komentováno 62× • zobrazeno 10501×

1. kapitola

Kde mám, do riti, zase tie okuliare? Vonku konečne svieti slnko a ja ich práve teraz nemôžem nájsť. Veď som ich držala pred chvíľou v ruke! Kašlem na to, o chvíľu je tu Edward a ja vôbec nestíham.

Schmatla som do ruky vak a letela dolu schodmi. Z kuchyne už išla čerstvá vôňa kávy. Vidím, že Charlie sa už zlepšuje, keď vie uvariť okrem čaju aj pitnú kávu. Šľahla som ten vak na stoličku vedľa Charlieho, ktorý v momente nadskočil, ako sa zľakol, keď som ho vyrušila v čítaní bulváru.

„Dobré ráno, Bells,“ pozdravil ma trochu naštvane.

„Ahoj, Charlie. Hlavne ma nezdržuj, nestíham,“ upozornila som ho, pribehla k chladničke, zobrala som si len jogurt a posadila sa k nemu.

„Záhadou je, že keď tu spí Edward, si už o hodinu skôr hore so širokým úsmevom na tvári,“ okomentoval to sucho, ale stále mal pohľad zapichnutý v novinách.

„Máš snáď nejaký problém s Edwardom?! skríkla som naňho v návale hnevu, ktorý mi zrazu prešiel celým telom z jeho slov.

„Nič také som nepovedal, Bells, a láskavo po mne nekrič. Čo ti zase je? Aha, už viem, ženské problémy...“

A to  som už bola červená. „O čom to tu melieš, Charlieš?!“ kričala som po ňom znovu. S hrmotom som odsunula stoličku a postavila sa. Do koša som hodila jogurt, lebo sa mi zdal nejaký zvláštny, asi bol po záruke.

Obula som sa, Charlieho brblanie som ignorovala, zobrala si tašku a išla von. Už tam stál v celej svojej kráse, opieral sa o auto a mal široký úsmev na perách. Aj keď môj drahý poloupírik určite počul, čo sa dialo v dome, tak určite vie, že som sa dobre nevyspala.

„Dobré ráno, anjelik.“ Podišiel ku mne, rukami objal môj pás a konečne ma pobozkal. Ach, presne toto som potrebovala. Nejako som sa vžila do toho bozku, až mi ruka putovala pod jeho košeľu. Hrdelne sa zasmial a trochu sa odtiahol.

„Čo keby sme po škole zašli k nám, máme voľný dom až do zajtra, u Charlieho to vybavím.“ Mrkol na mňa a ja som sa musela zachvieť od vzrušenia.

„Môžem len súhlasiť.“

Ešte raz ma pobozkal a išli sme do auta, stíhame to len tak-tak. Posadila som sa vedľa neho a hlavu mu položila na rameno. Zrazu som sa cítila tak šťastne, robí so mnou jednoducho zázraky. Už celý rok a pol prežívam tie najdokonalejšie a najšťastnejšie hodiny svojho života. Neviem si predstaviť život bez Edward Cullena, ktorý túži len po mne, ktorý je zaľúbený len do mňa a to už navždy. Táto myšlienka ma dokáže urobiť ešte šťastnejšou, než to je možné.

Na parkovisko sme prišli medzi poslednými, Edward mi otvoril dvere a ja som vystúpila.

„Debilné slnko, teraz mi oči vypáli,“ mrmlala som si popod nos.

„Prečo si nedáš okuliare?“ spýtal sa so smiechom.

„Nemohla som ich ráno nájsť. V jednu chvíľu ich mám v ruke a druhú sú niekde v riti.“

A on sa veselo rozosmial, naštvane som po ňom švihla pohľadom. „Je tu niečo smiešne?!“

„Prepáč, ale tie okuliare máš na hlave,“ poznamenal so smiechom. Zmätene som si siahla do vlasov. A boli tam!

„Musíš sa stále rehotať?!“ sykla som po ňom, vytrhla som sa z jeho objatia a kráčala pred ním rýchlym tempom do školy. No nech si robia všetci zo mňa srandu.

„Na čo čumíš?!“ skríkla som po jednej krave, ktorá na mňa pobavene čumela ako sprostá. Vrazila som do triedy do poslednej lavice, kde som šľahla tašku vedľa lavice a posadila sa na svoje miesto. Z predných lavíc sa ozval chichot, keď vošiel Edward do triedy, ale ja som ho ignorovala. Chcel sa posadiť ku mne, ale zastrčila som stoličku nohou naspäť.

„Choď si sadnúť k tým chichotajúcich kravám!“ zavrčala som naňho, z tašky som vytiahla mobil so slúchadlami a pichla som si ich do uší. Edward si so zmäteným výrazom  sadol do vedľajšej lavice vedľa jedného chalana. Trochu ma potešilo, že si nesadol k žiadnej tej krave so zmaľovaným ksichtom.

Neviem, čo to so mnou bolo. Celú hodinu som bola mimo, jednu chvíľu som bola naštvaná na celý svet a druhú som smutne pokukovala po Edwardovi, ktorý si, našťastie, celú hodinu všímal len a len mňa so zmäteným a trochu smutným výrazom.

Konečne zazvonilo, ja som k nemu okamžite pribehla a pevne ho objala. Bože, čo to so mnou bolo?

„Si v poriadku?“ šepol mi do vlasov nežným hlasom.

„Myslím, že nie. Prepáč mi to, neviem, čím to je.“

„To je v poriadku, nebude to náhodou tými... ehm, ženskými problémami?“ spýtal sa opatrne. Strelila som po ňom opäť naštvaným pohľadom. Jasné, najprv Charlie, teraz aj on.

„Keď sa žene menia nálady, musí mať hneď ženské problémy? A vám chlapom dnes už úplne šibe? Idem na toaletu!“ Opäť som sa mu vytrhla, tašku som mu dala do ruky a vyšla z triedy. Nikto tam našťastie nebol, musela som si tvár prepláchnuť studenou vodou.

Hm, ale žeby mal Edward pravdu? Počkať, mala som to dostať na začiatku septembra a už je koniec... Do riti! Nie, nie, Bells, spala si s upírom... teda poloupírom, ale pokiaľ dobre vieš, tak ťa uistil on a dokonca aj Carlisle, že nie je možné, aby si otehotnela, tak ste ani ochranu odvtedy nepoužili nikdy.

Ale čo ak sa stalo nemožné? Uf, začínam asi blúzniť. Zazvonilo na hodinu a ja som od ľaknutia nadskočila. Prehrabla som si vlasy, nasadila pokojný výraz a vybrala sa von. Edward čakal oproti s ešte viac zmäteným pohľadom.

„Miláčik, si naozaj v poriadku?“

„Budem v to dúfať,“ zabrblala som a ťahala ho na ďalšiu hodinu. A takto to šlo celý deň, už som Edwardovi dovolila sadnúť si ku mne, ale s tými náladami to bolo ešte horšie, čo aj zhoršovala myšlienka, či nie som tehotná. Vtip bol v tom, že som z toho nebola vôbec vystrašená. Keď som si predstavila malého chlapčeka s bronzovými vláskami... No dosť už!

Na poslednej hodine som sa dokonca pristihla, ako si hladkám bruško. Edward sa na mňa zvláštne pozrel, tak som rýchlo odtiahla ruku a robila sa, že dávam pozor na výklad učiteľa. Možno by som mala zájsť hneď po škole ku Carlisleovi do nemocnice, ale ako to zatajiť pred Edwardom?

A vtedy mi zavibroval mobil, bola od Alice. Trochu som sa otočila, aby mi Edward nevidel na mobil a otvorila som si novú správu.

O chvíľu mu zavolám, že potrebujem jeho pomoc, ty si zoberieš jeho auto a skočíš do nemocnice. Ach bože, Bella, ak je pravda to, čo som videla, tak sa asi zbláznim od radosti. Držím palce!  Alice

Čo videla? Videla nás s malým dieťatkom? Som naozaj tehotná? Musela som si strčiť prsty do úst a hrýzla som si nechty, pokiaľ na mňa Edward nesúhlasne pozrel.

„Kto ti písal?“

„Ehm...  Charlie, vraj mám prísť po škole domov, než pôjde do práce,“ zaklamala som mu. Neuveril mi to, videla som mu to v očiach, ale nepovedal nič,  len si ma podozrivo premeriaval.

Po zvonení Edwardovi presne na sekundu zazvonil mobil.

„Alice?“ spýtal sa a ja som netrpezlivo čakala.

„Vy ste ešte neodišli? Aha, na koľko ma potrebuješ? Dobre, budem tam,“ hovoril do telefónu, ale tváril sa strašne podozrivo.

„Alice niečo potrebujem, zober si moje auto a choď domov, prídem tak za hodinu za tebou,“ oznámil mi posmutnelo. Pobozkal ma na čelo a nenápadne kráčal k lesu a potom len zmizol.

Nasadla som do jeho auta a opatrne sa vybrala smerom k nemocnici. Bože, bála som sa, že niekde vrazím s týmto „tankom“, niekedy mám pocit, že ho má Edward  radšej ako mňa. Samozrejme, že by mi to hneď vyhovoril. Zaparkovala som pred nemocnicou, automaticky ma oblial pot a ruky sa mi triasli od strachu. Zamkla som auto a pomaly kráčala dnu. Našťastie tu bolo len pár ľudí, na konci chodby som zaklopala opatrne na Carlisleove dvere.

„Poď ďalej, Bella,“ ozvalo sa zvnútra.

Zatlačila som na kľučku a vošla som dnu. „Ahoj. Ja... ja...“ Och, asi to zo seba nedostanem.

„Pokojne, Bella. Alice mi volala, že prídeš, aj keď nechápem, prečo znela tak nadšene. Vyzeráš, že každú chvíľu odpadneš,“ poznamenal starostlivo. Radšej som sa posadila oproti nemu.

„Ja si myslím, že som tehotná,“ šepla som a čakala inú reakciu. Okamžite sa ma začal vypytovať tie ich obľúbené lekárske otázky. Zobral mi krv, ale niečo v jeho tvári mi nahováralo, že už aj bez výsledkov krvi je to jasné.

„Myslíš, že to je možné?“ spýtala som sa, keď niečo zapisoval do karty a krútil pri tom hlavou.

„Ak mám byť úprimný, tak áno. Edward je síce poloupír, ale myslím, že je schopný splodiť dieťa, ale to ma doteraz ani len nenapadlo. Keby som vedel už skôr...“ povzdychol si a chytil si tvár do dlaní.

No a čo teraz? Ako to povedať Edwardovi? Opustí ma? Bude chcieť, aby som išla na potrat?

„Bella, si v poriadku?!“ spýtal sa ma Carlisle opatrne, keď som sa nervózne hrala s prstami a mala som pocit, že omdliem.

„Do riti, nepýtajte sa ma už všetci túto otázku?! Som očividne tehotná s poloupírom! Môžem byť v poriadku?!“ kričala som po ňom a mávala rukami okolo seba ako nejaký psychopat.

A zrazu som sa len rozplakala, vzlykala som ako o život a rukami si hladila bruško. Carlisle sa posadil ku mne a jemne ma objal okolo ramien. Revala som mu do ramena, keď sa rozleteli dvere. Edward! Do riti, čo ten tu robí? Ja Alice asi zabijem!

„Čo sa deje?“ spýtal sa vystrašene môj upír, ktorý si ku mne  kľakol a celú si ma premeriaval. Carlisle na mňa mrkol, očividne si chránil myšlienky.

„Myslím, že by ste si to mali vyjasniť sami,“ podotkol Carlisle a odišiel. Edward sa okamžite posadil vedľa mňa, chytil ma za pás a posadil si ma na kolená.

„Čo sa deje, láska? Ublížil som ti?“

Najskôr by som chcela ja osobne poďakovať TeenStar, že sa dala so mnou na túto poviedku a konečne sa nám vrátila!

Dúfam, že sa vám kapitola páčila, zatiaľ sa len rozbiehame...

Takže chceli by ste pokračovanie?

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), TeenStar, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pozor, je tehotná! - 1. kapitola: