Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Povedz mi pravdu! - 10. kapitola

10.05.2012 (21:15) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 2941×

10. kapitola

„Jane,“ zaúpela Bella, keď postávali v jej kúpeľni a snažili sa z nej spraviť najväčšiu krásavicu na Olympijskom polostrove. Dobre, aspoň vo Forks.

„Vydrž ešte chvíľočku. Už to bude,“ upokojovala ju Jane a na líca jej naniesla trochu púdru, aby nebola taká bledá.

„Veď už sme tu dve hodiny!“

„Nepreháňaj,“ povzdychla si Jane, „sme tu asi tak štyridsať minút.“

Bella zamrnčala a Jane ju jemne udrela do ramena. „Chceš byť pekná, nie?“

„Hej,“ povedala Bella netrpezlivo.

„Tak vydrž. Pre krásu sa trpí.“

„Ale nehovor,“ povedala Bella ironicky a prevrátila oči.

„Parkerová, nefrfli toľko. Najlepšie by bolo, keby si bola teraz päť minút potichu. Neviem sa sústrediť na prácu.“ Bella ju poslúchla. Pohodlne sa usadila na stoličku, ktorú dovliekli z kuchyne a nechala Jane, nech si robí svoju prácu. Zo začiatku si Bella týmto plánom nebola veľmi istá. Nevedela, či je dobrý nápad vo Forks zostať a poslúchnuť Jane, a tým pádom ísť za Edwardom. Nakoniec však súhlasila. Jane jej navrhla, že jej pomôže s prípravou, ktorá nebola až taká podstatná, ale vraj, „keby niečo“. Tým „keby niečo“ bolo myslené to, že by si to Edward všetko stihol rozmyslieť, čo však bolo podľa Jane vysoko nepravdepodobné.

Ale napriek tomu Bellu navliekla do tesných tmavomodrých riflí a kockovanej červenej košele, ktorá Belle sadla ako uliata. Druhá možnosť oblečenia boli žlté koktejlové šaty, tie sa však podľa žien na túto „príležitosť“ nehodili. Na nohy jej nasadili čierne lodičky na desaťcentimetrovom opätku, ktoré si po dlhom frflaní predsa len vzala. Jane sa stihla už aj Belle poriadne pokutrať v oblečení, ktoré dokonca vybrala z kufrov. Ospravedlnila to slovami, že nechce, aby si to Bella nakoniec celé rozmyslela a odišla. Takto by jej príprava na odchod trvala dlhšie, pretože by si tie veci musela opäť zbaliť. To sa jej už však veľmi nechcelo. 

Bellu pošteklili v nose čiastočky púdru a kýchla si.

„Ďakujem za sprchu,“ poznamenala Jane ironicky. Bella sa zachichotala.

„Prepáč, ale nestihla som ťa varovať. Aspoň ma už nikdy v živote nepodrobíš tomuto týraniu.“

„To máš asi pravdu,“ pripustila Jane a chytila do ruky očné tiene, ktorými Belle ešte raz prešla cez viečka. Musela uznať, že vykonala dobrú prácu. Bella mala veľmi pekné črty tváre, takže s ňou ani nemala toľko námahy. Ale aj tak, nech si to pán šerif užije.

„Čo keď to nevyjde?“ spýtala sa Bella po chvíli. Jane pochopila, na čo naráža.

„Myslím si, že vyjde. Vravím ti, mala si vidieť jeho výraz. Ten bol na nezaplatenie.“

„Aj tak neviem, či je to dobrý nápad.“

„Nevymýšľaj, jasné, že je. Bella,“ povzdychla si Jane, „obaja k sebe niečo cítite. Nechápem, prečo je pre vás také ťažké si to priznať.“

Bella neodpovedala. Ani sama nevedela odpoveď. Vlastne, skutočne sa s ním nechcela dať dokopy len kvôli tomu, že by neskôr od neho musela odísť z dôvodu, že sa bude musieť vrátiť späť do San Francisca? Alebo v tom bolo aj niečo iné? Keď tak nad tým premýšľala, zistila, že iný dôvod vlastne ani neexistuje. Možno má Jane pravdu. Možno s ním skutočne môže zažiť niečo, čo by už nikdy nezažila. Možno sa však bála sklamania, ktoré by jej Edward mohol spôsobiť. Bolo možné, že by sa jedného dňa rozišli a ona by znova musela pretrpieť bolesť zlomeného srdca. Po rozvode s Georgom sa bála vzťahov. Povedala si, že jej žiadny chlap nechýba, lenže, dovtedy nestretla Edwarda, ktorý to všetko, aj keď možno nechcene, zmenil. V duchu si povzdychla a spomenula si na vetu, ktorú jej raz povedala jej stará mama. Vraj sa netreba riadiť tým, čo bude, ale tým, čo je teraz.

Musí žiť len pre prítomnosť. Ktovie, či z toho aj tak niečo bude. Možno Edwarda svojim ranným odmietnutím urazila a on si to všetko rozmyslel. To zistí o chvíľu, keď sa s ním stretne na mieste, ktoré bolo zatiaľ aj pre ňu neznáme. Po pár minútach boli všetky prípravy hotové.

„Tak, si hotová,“ prehlásila Jane a usmiala sa. Bella sa prezrela v zrkadle a musela uznať, že jej to skutočne sekne. Náhle si spomenula na to, že vlastne teraz ani nemá rande a už vyzerá celkom dobre, tak čo bude potom, keď to skutočné rande mať bude. Ako bude vyzerať na ňom?

Otázky tohto typu sa však rozhodla nateraz ignorovať. Bude ich riešiť, keď budú aktuálne.

„Dobre, je čas,“ vydýchla Bella a ešte raz sa pre istotu zhlboka nadýchla.

„Pokoj, to bude v pohode,“ upokojovala ju Jane. Bella prikývla. Veď čo, prinajhoršom ju odmietne, či nie? Nič také hrozné sa nestane.   

„Ale vlastne, kam ho mám ísť hľadať?“

 ***

Bella postávala pred policajnou stanicou a prstami nervózne klopkala na volant. Už dvadsať minút len tak sedela v aute a hypnotizovala okno jeho kancelárie. Nevedela sa prinútiť zdvihnúť zo sedadla a nakráčať tam. Vedela však, že už to dlhšie nemôže odkladať. Z kabelky si vytiahla malé zrkadielko a ešte raz si leskom pretrela pery. Aby sa nepovedalo. Potom rýchlo otvorila dvere a vyšuchtala sa z auta. „Panebože, pomáhaj mi!“ modlila sa v duchu. Zvuk klopkajúcich lodičiek ju doprevádzal smerom k dverám policajnej stanice, ktoré otvorila a nakukla dnu. Náhle sa jej zmocnila panika. Veď ona vlastne ani nevie, čo mu povie. Úplne zabudla na reč.

Nie, nezabudla, ona si ju ani nepripravila. Ach, miesto dvojhodinovej prípravy mejkapu, sa mohli s Jane radšej venovať reči, ktorú o pár minút prenesie. No nič. Bude musieť niečo „streliť z brucha“. Žena za stolom, Margaret,  si Bellu všimla a zapozerala sa na ňu zvedavým pohľadom. Ihneď si všimla jej premakané oblečenie. Až neskôr jej svitlo, že je to tá, čo už raz mala podať žalobu, ale nakoniec ju stiahla. Zaujímalo by ju, čo tu chce tentokrát.

Bella k nej podišla. „Dobrý deň,“ pozdravila.

„Dobrý, želáte si?“

„Mohla by som ísť za šerifom Cullenom? Potrebujem sa s ním porozprávať.“

„Je mi ľúto, ale pán šerif dnes nemá službu.“

Bella zostala zaskočene stáť. Ups, a čo teraz?

„Ale zajtra tu už bude, takže ak chcete, povedzte mi, čo by ste od neho potrebovali a ja mu to odkážem,“ pokračovala Margaret. Bella zavrtela hlavou.

„Nie, ďakujem.“

Rozlúčila sa s Margaret a vyšla z budovy. Nasadla do auta a začala premýšľať, kde by ho mohla nájsť. Napadlo ju, že bude asi u neho doma, ale to Bella nemala ani najmenšie poňatie, kde je. Povzdychla si. Vyzerá to tak, že nič sa konať nebude. Bola síce pravda, že za ním môže ísť aj zajtra, ale nejako ju to celé omrzelo. Vedela, že zajtra by už odvahu nenašla. Vlastne sa čudovala, že to chcela spraviť doteraz. Nakoniec sa rozhodla, že sa vráti domov. Pustila si telku a sadla si na gauč. Rozhodla sa poslúchnuť Jane a predsa len ešte chvíľu zostať vo Forks. O dva týždne, možno o mesiac, sa už určite do San Francisca vráti. Znova začne chodiť do práce, ktorej bude venovať celú svoju pozornosť a na Edwarda úplne zabudne. Neskôr ešte ožehlila oblečenie a ani sa nenazdala a blížil sa večer. Dnešný deň jej prešiel veľmi rýchlo. Pousmiala sa nad tým, aký bol dnešok adrenalínový. Určite to bol teda najakčnejší deň, aký v tomto meste doposiaľ zažila.

Keď už nemala čo robiť, mala chuť si zapáliť. Prehrabala sa v kabelke, pretože mávala také obdobia, keď fajčila o stošesť, ale teraz žiadne cigarety nenašla. Povedala si, že s tým už sekne, ale teraz bola predsa iná situácia. Potrebovala sa upokojiť. No čo, pôjde si tú „zázračnú“ krabičku kúpiť. Šliapla na plyn a uháňala po forkských uliciach prekročenou rýchlosťou. Veď, čo už. Kto by jej mohol dať pokutu. Edward? Pri pomyslení naňho si odfrkla. Veď ani len nemá službu. Najbližšie sa nachádzala „Ryšavá líška“, preto sa Bella rozhodla, že si cigarety kúpi tam. Naposledy tam bola pred dvoma týždňami, keď tam skoro prišla k úrazu. Musela však uznať, že jej to nechýbalo. Zaparkovala na mieste činu a vydala sa dovnútra. Ihneď ju do nosa udrel pach piva a cigariet. Keď chcela prejsť k pultu, stuhla. Pri najbližšom stole sedel Edward a hádzal do seba poháriky vodky. Na stole sa nachádzali ešte dve prázdne fľaše od piva. Ale stále do seba hádzal viac a viac. Bella zastala a sledovala ho. Keď sa nič nedialo, podišla k nemu.

„Edward?“ ozvala sa. Otočil sa na ňu, a usmieval sa ako slniečko. Ten je opitý, prebleslo Belle hlavou.

„Bellinka,“ povedal podnapito a rozrehotal sa ako idiot. Bella nakrčila nos, pretože z neho tiahol alkohol.

„Môžeš mi povedať, čo tu robíš?“ spýtala sa ho podráždene. Edwardovi zmizol z tváre úsmev a zamračil sa. Rozhodil rukou a ukázal na stôl. „Nevidíš? Pijem.“ A znova sa rozrehotal.

„To som si všimla. Ale prečo?“

„Snažím sa zabudnúť,“ povedal, akoby to bola tá najjasnejšia vec na celom svete. Potom si odgrgol. Bella sa nenápadne chytila za čelo a premýšľala, čo komu spravila. Opití muži sú ako prasce.  

„Zabudnúť na čo?“

„Na teba.“ Vystrel prst a ukázal na ňu. Stále si mrmlal „na teba“. Bella si povzdychla. Už vedela, o čo sa tu jedná. Ranila ho.   

„Pridáš sa?“ spýtal sa jej.

„Nie,“ odsekla Bella a Edward si znova nalial do pohárika vodku. Keď to chcel do seba hodiť, Bella ho zadržala.

„Čo robíš?“ spýtal sa podráždene.

„Zachraňujem ťa. Už teraz si tak opitý, že budeš mať ráno obrovskú opicu. Toto,“ ukázala na pohárik, „by ti k ničomu neprospelo.“

„Nestaraj sa do mňa,“ vyhŕkol. Vedela, že by ho teraz nemala brať príliš vážne, pretože v takomto stave povie človek čokoľvek. A ona si bola vedomá toho, že sa opíjal kvôli nej.

„Ale budem. S kým si tu?“

„Sám ako prst. Ale ktorý?“ zamrmlal a pozrel sa na svoju ruku, ktorú začal vyslovene študovať. Potom ju vystrel pred Bellu a začal ňou mávať. Bella len pretočila oči. „Ako sa chceš dostať domov?“ spýtala sa ho.

„Nijako, alebo ma hodí niekto z týchto milých chlapcov.“ Znova sa rozrehotal a Bella v duchu zaúpela. Porozhliadla so okolo seba, ale veru, žiadny z týchto „chlapcov“ nevyzeral byť triezvy. Bella sa začala zamýšľať nad tým, ako môže byť teraz Edward taký nevšímavý. Rovnako mu bolo všetko jedno. Ale veď, je to policajt, preboha! Lenže Bella vedela, že sa opíjal kvôli nej. Keby nebola ráno taká hlúpa, teraz by tu byť nemusel. Vedela, že ho teraz nemôže nechať tak. Dnes ho už raz poslala kade ľahšie, ale teraz už nemohla. Svedomie by jej to ani nedovolilo.

„To určite,“ poznamenala ironicky. „Odchádzame. Zdvíhaj sa.“

„Nikam nejdem,“ skríkol a napil sa z fľaše. No nič, bude musieť ísť na to inak. Schytila fľašu aj poháriky a hodila ich na pult. Našťastie, nerozbili sa. Potom k nemu podišla a pozrela naňho.

„Edward, prosím. Nemôžeš tu zostať.“

Ten len mykol plecami. „Prečo nie?“

„Pretože. No, poď.“ Načiahla k nemu ruku. Pozrel na ňu a o chvíľu ju chytil. Aj keď bol opitý, stisk mal pevný. Akoby nechcel, aby mu ušla. Bella sa v duchu usmiala. Pomohla mu vstať na nohy, ale po chvíli ho musela podoprieť, pretože nedokázal udržať rovnováhu. Na stôl hodila peniaze a mohli odísť. Edward sa jej pevne chytil. „Vieš, že ťa milujem?“ spýtal sa s prihlúplym úsmevom a pritlačil si ju k sebe.

„Hej, dnes si mi to už povedal,“ pripomenula mu.

„A ty ma prečo neľúbiš?“ Zastal a pozrel na ňu ublíženým pohľadom.

Bella neodpovedala. Teraz s ním túto tému nemienila riešiť. O chvíľu znova začali chodiť a pomaly kráčali k jej autu. Pomohla mu usadiť sa, a potom si sadla na miesto vodiča. Keďže stále nevedela, kde Edward býva, rozhodla sa, že ho vezme k sebe. Mohla sa ho síce spýtať, lenže v tomto stave by jej mohol povedať všeličo a dostali by sa akurát do... no, to je jedno. Proste, nie tam, kam chcela. Edward načiahol ruku a pohladil ju po tvári. Usmiala sa. Aj keď bol opitý, vedel byť zlatý. Odrazu si spomenula, že si ani nekúpila tie cigarety. Avšak, aj tak na ne stratila chuť, takže to bolo jedno. V duchu sa znova zasmiala nad dnešným dňom. Mala úplne iný plán. Nakoniec si však uvedomila, že by ho nemenila. Začal Edwardom, pokračoval Edwardom a asi aj skončí Edwardom. Počkať, veď tento deň ešte ani nekončí. Bola veľmi zvedavá, čo sa ešte môže prihodiť. Už by ju na svete nič neprekvapilo.

No, ani sme sa nenazdali a máme tu prvé guľatiny. :) Prešlo to skutočne rýchlo. Nepoviem vám však, koľko kapitol nás čaká do konca poviedky, pretože to ešte ani ja sama neviem. Záleží to však aj na vás a na tom, či ešte vôbec máte chuť tráviť nejaké chvíle s touto poviedkou. :)

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Povedz mi pravdu! - 10. kapitola: