Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Povedz mi pravdu! - 11. kapitola

13.05.2012 (20:45) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 2973×

11. kapitola

Cesta domov prebehla podľa Bellinho uváženia celkom dobre. Edward stále niečo mrmlal, ale všetkému z jeho slov neporozumela, tak ho po čase prestala počúvať. Keď zapla rádio, o pár sekúnd na to ho vypol. Zapla ho znova a zase ho vypol. Rozhodla sa, že teda bude tak, ako chce on. Keď ho nechce počúvať, nebude ho predsa nútiť. Ktovie, čoho by bol v tomto stave schopný. Ale zatiaľ neprejavoval žiadne násilnícke sklony. Bella počula, ako si zhlboka povzdychol a hlavu si oprel o operadlo sedadla. Začal si pospevovať. No, tak toto má Bella miesto toho rádia. Dokonca získala živú „kapelu“. Zvláštne škriekal, kričal, potom dramaticky šepkal, až celý svoj „song“ zakončil výbuchom smiechu. Očividne bol šťastný. Bella len pokrútila hlavou a v duchu sa zasmiala, keď si uvedomila, že do rána ho to všetko prejde, len mu na pamiatku zostane dobrá opica. Potom mu už veru do spevu nebude.

Keď dorazili pred Bellin dom, zaparkovala na príjazdovej ceste.

„Nie, nie, nie,“ namietal Edward a teatrálne pokrútil ukazovákom.

„Čo nie?“ spýtala sa Bella nechápavo.

„Nó, predsa, nemôžeš zaparkovať takto blízko cesty... Pekne krásne to auto ešte pósuň.“

„Pán šerif, to auto vôbec nie je pri ceste a aj tak vás nebudem poslúchať, keď ste v takomto stave. Myslím, že vám ten alkohol nespravil dobre.“ Bella pokrútila hlavou. Je najlepšie, keď vás váš opitý kamarát poučuje o tom, ako máte správne zaparkovať auto. Toto je už vrchol. Vypla motor a odopla si pás.

„Edward, chceš v tom aute aj nocovať?“ spýtala sa, keď stála pred kapotou auta a Edward sa ešte stále nepohol z miesta spolujazdca. Chvíľu naňho zazerala, pričom sa stále nemal k pohybu, tak sa rozhodla, že mu pomôže. Pristúpila k dverám a otvorila ich.

„Vystupovať, pane.“ Edward niečo zamručal, ale nakoniec sa vyšuchtal. Bella musela ustúpiť, pretože by jej asi stúpil na nohu, taký bol nepozorný. Nie, opitý. To bolo v tom. Nejako sa mu podarilo dostať sa k dverám domu, ktoré Bella odomkla. Vošli dnu.

„Stop! Vyzuj sa,“ nakázala mu, keď sa rovno pustil do obývačky. Nech sa chlapec nehnevá, ale ona tu predsa po ňom nebude tú dlážku umývať.

„Rozkaz,“ zasalutoval Edward, pričom sa znova rozosmial. Bella si povzdychla a pokrútila hlavou. Ešte mu tu bude na srandu. Začala vážne premýšľať, či bol dobrý nápad ho priviesť k sebe domov. Lenže, keby to nespravila, určite by sa iba opíjal ďalej a ktovie, ako by to celé dopadlo, alebo ako by sa bol dostal domov. Pravdepodobne nijako. Prešla do kuchyne, kde si do pohára naliala perlivú minerálku. Počula, že Edward prichádza za ňou. Vlastne, počul by to asi aj človek s poruchami sluchu, pretože dupal ako slon.

„Dáš si vodu?“ ponúkla mu, keď sa otočila jeho smerom. Stál opretý o dvere a vyzeral, že každú chvíľu zaspí. Bella vydedukovala, že vodu si asi nedá. Podišla k nemu.

„Poď, ideme spať,“ povedala mu. Pozrel sa na ňu.

„Aj ty?“

„Samozrejme, že aj ja.“ Edward prikývol a pomaly sa rozišiel do obývačky. Bella ho nasledovala. „Musím ísť na hajzel,“ povedal nezrozumiteľne a vyšiel po schodoch. Tam už Bella za ním nešla. Vedela, že vie, kde sa nachádza kúpeľňa. Zo skrine v obývačke vytiahla hrubú deku a vankúš. Dala mu to na gauč, aby sa mal s čím zakryť a nebola mu zima. Keď sa Edward hodnú chvíľu nevracal, Bella dostala zvláštny pocit. Vyšla po schodoch a zaklopala na dvere kúpeľne.

„Edward?“ Odpovede sa nedočkala. Zavolala znova, ale opäť bez výsledku. Skúsila, či sa dvere nedajú otvoriť a keď zistila, že sú odomknuté, nakukla dnu. V kúpeľni bola tma, preto nahmatala na ľavej strane steny vypínač. Keď sa po miestnosti rozlialo svetlo, Bella sa neubránila hlbokému povzdychu. Edward sedel na záchodovej doske a hlavu si podopieral rukami. Našťastie, nohavice boli na svojom mieste, čo značilo, že záchod ani nepoužil. Jednoducho sa naň len posadil. Bella prišla k nemu a potľapkala ho po pleci. Nereagoval.

„Edward,“ šepkala a stále ho búchala do ramena. Stále nič. Bella sa naštvala a vlepila mu facku. Konečne rozlepil viečka, ale hneď sa mu začali znova zatvárať.

„No tak, vstaň.“ Edward ju ale neposlúchal. Zatvoril oči a znova začal zaspávať.

„Cullen!“ skríkla Bella. Zabralo to. Pozrel sa na ňu, dokonca sa aj usmial. Ruky jej omotal okolo pása a pritiahol si ju k sebe. No bolo jej toto treba? Bella zaúpela. Hlavu si položil na jej brucho. Nevedela, ako sa má zachovať, ale nechcela ho od seba odstrčiť. Aj keď smrdel po alkohole, nebolo jej nepríjemné, že sa jej dotýkal. Jemne ho pohladila po vlasoch.

„Zdvihni sa, Ed, ideme spať.“ Konečne ju poslúchol. Ustúpila, aby sa postavil, ale potom ho objala okolo pása, aby nestratil rovnováhu a šuchtavým krokom vyšli z kúpeľne. Bella si uvedomila, že s ním nebude vedieť zísť zo schodov bez toho, aby aspoň jeden z nich neutrpel ujmu na zdraví. Preto sa rozhodla, že ho uloží do spálne. No, čo už. Ona pôjde na ten gauč do obývačky. Otvorila dvere do spálne a premiestnila sa s ním k posteli. Odhrnula prikrývku a postrčila ho, nech si ľahne. Nebolo to ťažké, doslova do tej postele spadol, pričom ju vzal so sebou. Rukou si ju k sebe začal pritláčať, ale ona mu ju odsotila a postavila sa z postele. Keď sa naňho pozrela, už pravidelne oddychoval. Bella cez neho prehodila prikrývku a vlasy mu odhrnula z čela. Spod vankúša na druhej strane postele si vytiahla svoju nočnú košeľu a odišla do kúpeľne. Odmaľovala sa a vošla do sprchy, kde ju kvapôčky horúcej vody upokojili. Keď bola osprchovaná, zišla do obývačky a zapla si telku. Chvíľu sledovala nejaký akčný film, kde za päť minút pozabíjali desiatich ľudí, na čo vôbec nemala náladu, tak to vypla. Mala nutkanie ísť hore skontrolovať Edwarda, ale odolala tomu pokušeniu. Vypla svetlo v obývačke aj v celom dome a usalašila sa na gauči. Po krátkej chvíli zaspala.  

Edward sa zobudil na príšernú bolesť hlavy. Podvedome vnímal sladkastú vôňu, ktorá patrila len jednému človeku, ale to si bol Edward istý, že sa mu len zdá, pretože ten človek včera odišiel. Bola to Bellina vôňa. No, a ešte pred jej odchodom mu stihla zlomiť srdce, aby nezabudol spomenúť. Pomaly otvoril oči a musel viackrát zažmurkať, pretože mu vôbec nedávalo zmysel to, čo robí tu. On sa skutočne nachádzal v Bellinej spálni a skutočne bol zakrytý perinou, ktorá bola nasiaknutá jej vôňou. V izbe už bolo svetlo, čo znamenalo, že je už asi ráno. Pozrel na hodinky položené na nočnom stolíku. Hlásili, že bolo osem minút po pol jedenástej ráno.

Posledné, čo si pamätal, bolo to, ako sedel v Ryšavej líške a hádzal do seba vodku. Pri nejakom piatom poháriku a dvoch fľašiach piva, začalo byť všetko hmlisté a nech sa snažil hocijako rozpomenúť, čo sa dialo potom, nič si nevybavoval. No skvelé. Očividne sa však niečo stalo, keď sa momentálne nachádza v Bellinej posteli, ktorá mala včera odísť do San Francisca. Áno, niečo mu očividne ušlo. Oči si pretrel rukami a pokúsil sa vstať, avšak hlava sa mu pri tom pohybe zatočila a on znova padol do perín. Naposledy sa takto opil... vlastne ešte nikdy. Síce už párkrát opitý bol, nikdy to nebolo až takéto. Ešteže aspoň, ako poloupír nemôže zvracať. Chvíľu ešte ležal, no napokon sa odhodlal  vstať. Tentokrát sa mu to už podarilo. Otvoril dvere a ocitol sa na chodbe. Keď mal doteraz nejaké pochybnosti o tom, že sa nachádza u Belly, teraz všetky zmizli. Bolo to isté.

Započúval sa, pretože keď sa nachádza v jej dome, musí tu byť niekde aj ona. Neželal si nič viac, než to, aby ju mohol uvidieť. Nič však nepočul. Všade bolo ticho. Zišiel po schodoch. V obývačke ani v kuchyni nebolo živej duše. Vlasy si prehrabol rukou a zavrtel hlavou. Potreboval vedieť, čo sa stalo. Potreboval vedieť, prečo je tu. Prešiel do kuchyne a pousmial sa, keď si všimol, že kytica ruží, ktorú dal včera Belle, bola položená vo váze stojacej na kuchynskom stole. Čakal, že ju vyhodí. Nakoniec sa vrátil späť do obývačky a posadil sa na gauč. Hlavu si oprel a zatvoril oči. Hlava ho príšerne bolela. O chvíľu buchli vchodové dvere a Edward otvoril oči. Do miestnosti vošla Bella s taškami plnými nákupu.

„Och, dobré ráno. Nečakala som, že už budeš hore,“ povedala s úsmevom a odišla nákup vyložiť do kuchyne. Edward sa postavil a prešiel za ňou.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa. Vedel, že by jej mal najprv popriať dobré ráno, ale toto bolo dôležitejšie. Bella sa naňho pozrela s pobaveným výrazom v tvári.

„Ty sa nepamätáš?“ Edward pokrútil hlavou.

„No, až na to, že si sa včera opil pod obraz boží, sa nestalo nič také zvláštne.“ Bella vytiahla z tašky mlieko a odložila ho do chladničky.

„Prečo som tu?“ spýtal sa to, čo ho zaujímalo najviac. Bella mykla plecami.

„Ani neviem. Bolo mi ťa ľúto. Nechcela som ťa nechať v Ryšavej líške medzi tými ďalšími opilcami.“

Edward zaúpel a sadol si na stoličku. Hlavu si zložil do dlaní. Bella sa naňho pozrela a prišlo jej ho znova ľúto, pretože tam sedel ako kôpka nešťastia. Nákup nechala nákupom a podišla k nemu. Zaváhala, či sa ho má dotknúť, pretože predsa len, včera to bolo iné. Nakoniec ho však pohladila po pleci.

„Nemusíš byť smutný. Nebolo to až také hrozné.“ Na konci sa musela zasmiať, pretože si spomenula na jeho pokus o spev. Neveriacky sa na ňu zahľadel.

„Čo som robil?“

Bella pokrčila plecami. „Nemaj obavy, dalo sa to zniesť.“

„Prečo mi to nepovieš?“

„Nepokladám to za dôležité a nechcem, aby si si z toho robil zbytočne starosti.“ Nebude mu predsa hovoriť, ako jej vravel, že ju miluje, nie? Síce jej to povedal včera aj v triezvom stave, stále nevedela, či ho svojim odmietnutím neurazila. Keďže ho našla opitého, vydedukovala, že urazený asi nie je, ale tak - v hlave muža sa môže zrodiť všeličo.

„Belláá,“ zaúpel. „Je to dôležité.“ Pretočila očami, a potom zakrútila hlavou.

„Nie je,“ vyhlásila a znova sa vrátila k vykladaniu nákupu.

„Inak, prečo si nakoniec neodišla?“ spýtal sa Edward po chvíli. Bella stuhla. Parkerová, je tu tvoj moment. Povedz mu pravdu, hovorila si v duchu, avšak, nevedela sa k tomu odhodlať. Včera na to bola pripravená, ale mala pravdu, že dnes tú guráž už mať nebude.

„Ehm... no... volal mi šéf z práce. Chcel, aby som ešte obkukala niečo v týchto končinách,“ vyhŕkla rýchlo. Dokelu! Bella, väčšiu blbosť si zo seba ani nemohla vypotiť, nadávala si v duchu.

„Ako napríklad čo?“ spýtal sa. Tajne dúfal, že Bella sa rozhodla zostať kvôli nemu. Preto ho jej odpoveď zamrzela. Ale čo vlastne čakal?

„No, nejakú rezerváciu tu nablízku. La Push, či ako sa to volá.“ Vďakabohu, že jej Jane spomínala najznámejšie miesta v okolí Forks. Dokonca tam aj plánovali ísť. Bella počula, ako Edward vstal zo stoličky, pretože zavŕzgala.

„V La Push nie je dokopy nič.“ Stál presne za ňou. Cítila to.

„Neviem, nebola som tam,“ zašepkala, pretože jeho prítomnosť jej spôsobovala nervozitu.

„Ak chceš, mohli by sme tam ísť niekedy spolu.“ Bella sa naňho otočila.

„To by bolo fajn.“ Očami mu visela na perách. Edward len s úsmevom prikývol a o krok ustúpil. Belle sa to nepáčilo. Ale vedela, prečo to spravil. Myslel si, že k nemu nič necíti. Mala by mu povedať pravdu. Chcela byť s ním. Vedela, že on ju miluje. Stačilo by povedať len tie dve jednoduché slová. Lenže myslieť si to a povedať to, sú dve úplne iné veci.

„Bella,“ začal Edward, „ďakujem ti, že si ma v noci priviezla k sebe, ale myslím, že je najvyšší čas odísť.“

„Nezostaneš ešte chvíľu?“ spýtala sa Bella s nádejou.

„Nemôžem. Dnes mám službu a musím sa dať dovtedy ešte dokopy.“ Hej, vedela, že má Edward službu, ale mala pocit, že nie kvôli tomu chce odísť. Nakoniec však len prikývla. Edward prešiel na chodbu. Obul sa a vzal si kabát. Bella šla za ním.

„Uvidíme sa ešte?“ Tieto slová jej vyleteli z úst, ani nevedela ako. Vyzeralo to, že Edwarda zaskočila. „No... neviem,“ zamrmlal a odišiel. Bella sa mohla len zaskočene pozerať na dvere.

Áno, viem, viem. Nebojte, v nasledujúcej kapitole sa už Bella „vymačkne“.  Snáď... ;)

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Povedz mi pravdu! - 11. kapitola: