Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nuž, som diablik - Prolog

nbjgkzugbb

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Nuž, som diablik - PrologNo:), takže, SPOLUAUTORSKÁ poviedka v podaní MillieCull, Dark Passion, Voldy a mňa.:) Hovoríte si, že je to až príliš veľa spisovateliek? Ale o to viacej srandy. Prolog ešte nie je tak veľmi vtipný, ale ako vždy je to úvod do poviedky:) Bella nie je anjel, Bella je diabol! :) Tak si to teda užite:) Vaše MillieCull, Dark Passion, Voldy a Rosie:) Príjemné čítanie!

07.02.2010 (21:00) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2108×

Prolog

hudba

Tvrdo som ho prirazila na stenu. Ochutnávala som jeho pery, cítila jeho telo a hlavne jeho malého kamaráta. Cítila som jeho dych, ktorý mi vydýchaval s hlasitými vzdychmi pri uchu... a on nevedel, že je to len hra. Nenápadne som mu vkĺzla rukou do nohavíc a ukojila jeho túžbu. Chlap sa priam predo mnou zvíjal, nuž... vždy som vedela, čo presne muž chce. Jeden, dva, tri... Rýchlo som mu zapchala ústa a vďaka tlmiču na pištoli ani nebolo počuť, kedy chudák dosiahol svojho orgazmu, v podobe guľky priamo v srdci.

Takže milý Thomas Brauer, vrah 5tich dievčat, násilne znásilnené, dorezané, dobité... Žil si náhodou dosť dlho ešte po tých vraždách, 7 mesiacov, takže nik ma nemôže odsudzovať, za to čo som ti urobila. A náhodou Luck bude nadšený... takýto, pre neho „poklad“ som mu už dávno nedoniesla. Telo sa tíško zosunulo nehybne na zem

Pri mne sa začala rysovať čierna silueta. Vytvorila som okolo nás veľkú bielu bublinu, pre smrteľníkov neviditeľnú, aby mi náhodou ten vtáčik neuletel. Po chvíli už pri mne stál Pán Nadržaný, Thomas. A ako vždy, nebol moc nadšený z toho, čo som mu urobila.

„Ty kurva jedna! Čo si to urobila?“

Škriekal na mňa a pokúšal sa ma udrieť, i keď videl, že jeho ruky cezo mňa len prechádzajú. A ďalej a ďalej... nuž, niekto asi veľa inteligencie nepobral.

„Ti jebe?! Čo to je so mnou?!?“

Stále a stále si tam škriekal a ja som si počkala, kým sa ako tak ukľudní. Vzala som ho za ruku a on ostal prekvapene pozerať. Ja nemám priehľadné telo, ako on a nad ním mám istú moc. Začala som ho ťahať a taktiež vysvetľovať.

„Si mŕtvy drahúšik, bol si skvelý, ale môj pán ťa potrebuje, pre neho, máš veľmi skazenú dušu... takže budeš veľký prínos do jeho zbierky.“

„Č-čo... čože?“

Spytoval sa ma... Je to tak vždy... Chce najprv vedieť, čo sa stalo a potom je zase nespokojný...

„Neboj sa, on ti to sám celé vysvetlí...“

Šepla som a spoločne sme vošli do môjho sveta, do temna... Celý svet zošedivel a sčernel. Prechádzali sme po skoro prázdnej ulici. Moje topánky hlasno klopkali a ja som vedela, že sa chlapci zase chcú pobaviť. Zrazu zo všetkých strán na nás vystúpili čertíci. Celí červení, rohy na hlavách a zozadu im trčali dlhé chvosty. Prirútili sa ku nám a začali chudáka Thomasa obchytkávať.

„Nie, prosím! Ja prisahám, že už nič zlé nikomu neurobím! Prosím nemučte ma!“

Tak toto už bol koniec, chlapci sa nedokázali premôcť a začali sa strašne smiať, až nakoniec zo seba podávali dole masky a Thomas skoro prišiel aj o dušu. Zdesene sa pozeral na všetky strany a to už som sa musela i ja smiať.

„Isabell... zase máš nového?“

Na oko prísne ma káral Clark. Podišiel ku mne a jemne mi rukou prešiel po líci.

„Odvedieme ho „domov“.“

Prehovoril s lišiackym úsmevom.

„Chlapci, kvôli vám, mi skoro prišiel o dušu.“

Oznámila som im a zase sa po meste rozniesol hurónsky smiech mojich „spolutrpiacich“. Ach, akí sú ľudia naivní. Vidia nás ako malých a nebezpečných čertíkov, ktorí majú okolo seba mnoho plameňov, z hláv im vytŕčajú rohy a mnoho iných vecí. Myslia si, že peklo, je niekde pod nimi... ale to vôbec nie je pravda...

Taktiež si myslia, že nie sme spravodliví, ale my sme... Berieme si iba tie skazené duše, takže nám skôr môžu ďakovať, že ich zbavujeme istých individuí, ako bol napr. Thomas. Ale oni to vidia tak, že sme len monštrá, ktoré dokážu zabíjať a mučiť. Neuvedomujú si, že my vytvárame spoločne s nebom tú stabilitu celého sveta. A už vôbec nie je pravda, že sme s nebom nepriatelia...

Navzájom si pomáhame, tak ako teda môžeme byť nepriatelia? Je to blbosť... My práveže svet zbavujeme zla... znie to smiešne, ale je to tak. Volá sa to tu peklo, lebo sú tu ľudia, ktorí v živote napáchali neskutočne veľa zla... ale my? My nie sme zlí... len tak trochu občas zvrátení... a zabíjame, ale je to vlastne pre dobro. Sme niečo ako padlí anjeli...

Keď som prvý raz vošla do neba, alebo ak chcete do svetla... nechápala som tomu. Boh ma určil, aby som pracovala tu. Moja duša bola až pri moc čistá, ako sám vravel a tak vedel, že ani toto tu ma nepokazí na toľko, aby som sa stala ešte padlým démonom, čo by som si moc nepožila, pretože máme nariadené ich okamžite zlikvidovať.

Ja sama, tu mám povesť celkom dobrú, keďže som pravou rukou Lucka... Väčšinou mi hovoria diablik, ale jediný, kto je tu diabol je Luck, ostatok, len démoni. Tak isto, ako ja. Luck je náhodou fajn, celkom vtipný, pohľadný diabol, pre ktorého veľa znamenám... ale som mu skôr ako dcéra, hoci je medzi nami iba 7 ročný rozdiel.

Vošla som do vysokej budovy. Luck ma už čakal, opretý pri dverách. Paradoxne, blond vlasy pána temnôt, mu spadali do tváre. Ihneď ako ma zbadal, sa priam ku mne rozbehol a pevne ma objal.

„Bola si dlho preč.“

Vyčítal mi a ja som sa zasmiala.

„Utekal mi stále, tak som ho musela dlho hľadať.“

„Vieš ako veľmi si mi chýbala? Inak ďakujem za novú dušu, chlapci mi už hlásili, že je uložená.“

Vzal ma za ruku  a ťahal hlbšie do sály, kde sme si sadli na pohovku a on ma pevne objal.

„Porozprávaj mi, kde si všade bola...“

Škemral... Bolo to tak vždy. Keďže je Luck náš pán a diabol sám, nemôže odchádzať z temna, takže vlastne sa stále iba tu potuluje a vždy rád počúva, kde som všade bola  a čo všetko som zažila. Uvelebila som sa v jeho náruči a začala mu rozprávať všetko od začiatku. Vlastne nebola som tu 2 týždne, čo je na mňa skutočne dlhá doba.

Ou, prepáčte... Asi som sa vám ani nepredstavila... Som to ja ale nevychovaná... Volám sa Isabella Swanová, mám navždy 18násť a smiete ma volať DIABLIK...

1. kapitola

Shrnutia:

Voldy

DarkPassion

MillieCull

RoseDublest

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nuž, som diablik - Prolog:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře