Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nuž, som diablik! 1. kapitolka

10.02.2010 (17:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2259×

Tak čo odo mňa chceš, Luck?!

1. kapitolka

hudba

Ou, prepáčte... Asi som sa vám ani nepredstavila... Som to ja ale nevychovaná... Volám sa Isabella Swanová, mám navždy 18násť a smiete ma volať DIABLIK...


Chceli by ste vedieť ako som sa dostala sem? Na miesto, ktoré je pre mňa viac než domov?
Naozaj, neviem si predstaviť lepšie miesto ako je toto. Je v tom istá irónia. 
Počuli ste niekedy niekoho hovoriť o tom ako je v pekle spokojný ako ďakuje “Bohu“ za to, že tu môže byť? Práve tým niekým som JA.

Presne si pamätám na ten osudný deň.

Mala som vtedy práve 18násť... i keď, vlastne aj teraz mám toľko rokov. Bola to sprostá náhoda. Žila som v rokoch, kedy boli vynájdené prvé autá... vlastne už tie autá boli o niečo lepšie a aj rýchlejšie... ale nie, nezomrela som pri žiadnej nehode... Hlúpa smrť, naozaj debilnejšie úmrtie, ako to moje, som ešte nezažila, i keď Clark, sa tiež nemá čím chváliť... Teda svojím udupaním od kráv.

No a zase ku mne. Išli sme „autom“, ak sa tá kraksňa v tej dobe tak dala nazvať. Písala som si denník. No a pršalo, nebolo moc dobre vidieť. Dve autá narazili do seba a ja som bola v jednom z nich. No a keďže ja múdra osoba, som si písala ten denník... tak som sa naozaj len náhodou napichla na pero, ktoré zase len náhodou skončilo v mojich pľúcach a prepichlo mi ich. Šofér, ktorý ma viezol netušil, čo má urobiť a tak som sa udusila k smrti... no jednoducho hlúpa smrť.

Dostala som sa pravdaže do neba, veď som bola príkladné dievča a tam pred „bránou“ do svetla, sa ma Boh opýtal tú „milú“ otázku. Všimla som si postávajúcej osoby pri ňom, ktorá sa na mňa laškovne usmievala. Prijala som Bohovu ponuku a stal sa zo mňa niečo ako padlý anjel. Bude sa vám to zdať možno smiešne, ale Boh je týpek na nezaplatenie... koľko krát príde on ku nám, alebo Luck ku nemu a hrajú spolu karty... celkom sranda, keďže ľudia si myslia, že proti sebe bojujú...

A tak som sa dostala sem. Luck bol tá postávajúca osoba. Všetko mi povedal o temne a ja som sa dostala sem. Do osobného raja!

Luck je naozaj super. Je to tak povediac môj najlepší priateľ. Nenávidí, keď ho chalani oslovujú Lucifer. Preto si vymyslel meno Luck. 

„Diablik!“ 

Otočila som sa za hlasom. Kto iný ako dvojčence. Boli to takí naši šťastkovia tu dole. Nedalo sa pri nich nesmiať.

„Matt, Nick.“ 

Kývla som a venovala som sa ďalej môjmu šatníku. S Luckom som sa dohodla, že dôjdem dnes k nemu domov. Niečo so mnou chce prebrať. 
Sadli si na posteľ a mlsne si ma obzerali. Stála som tu totižto iba v uteráku.

„Ak neprestanete dohodnem sa s Luckom a budete mať zaracha!“ 

Nemyslite si, že sú mladí. Sú odo mňa o 123 rokov starší ale ja za to nemôžem. Za tie roky som si vypestovala akú takú autoritu.

„Do piče, Diablik nebuď nuda!“ 

„Von! Obaja inak vás oboch vykastrujem!“

„Nick mali by sme ísť... počul som, že s náradičkom má skúsenosti.“

Matt sa začal smiať a ja som cítila ako sa vo mne búri hnev. Schmatla som ich za uši a ťahala k dverám. Vyhodila som ich pred dvere a oni si šúchali uši a nadurdene sa na mňa pozerali.

„Nabudúce to môže byť niečo iné.“

„S tým sme počítali!“ 

Smiali sa a utekali dole ulicou. Stihla som do Nicka ešte hodiť kvetináč. Aj tak neviem načo tu bol. Ani neviem ako rýchlo mi ubehol čas a ja som ešte stále nemala na seba nič vybraté. Na koniec som si dala čierne obtiahnuté šaty. Vysoké podpätky a trošku make-upu.
Vyšla som z môjho domčeku a hnala sa ulicami k Luckovi.

„No, už som na teba čakal.“ 

Usmial sa a obzrel si ma od dola, hore.

„Išla som tak ako, sa dalo.“ 

„Veľmi ti to dnes sekne.“

„Ani ty nie si na zahodenie... Lucifer.“ 

Usmiala som sa a obišla ho. Nevšímala som si jeho mrmlanie a prskanie popod nos. Zaviedol ma do jedálne a ja som si sadla k stolu.

„To si varil ty?“ 

Zodvihla som prekvapene obočie a čuchla si k tomu jedlu.

„Nejaký problém?“ 

Tváril sa vážne, ale cukali mu kútiky.

„Vieš, nie som si istá či ma nechceš otráviť.“ 

Zatvárila som sa vystrašene.

„Bola by ťa škoda.“

„To viem aj sama.“ 

Prevrátila som oči.

„Tak to ochutnaj.“ 

Popohnal ma rukami. Nabrala som si na vidličku kúsok mäsa a strčila do pusy. Na moje prekvapenie sa to dalo žuvať.

„Nie je to až také zlé...“ 

Usmiala som sa.

„To som rád.“ 

Usmial sa a prehrabol si svoju blond hrivu.

„Ty nebudeš?“ 

Ukázala som vidličkou na to jedlo. Len pokrútil hlavou a sadol si oproti mne. Ruky si zložil tak ako keby sa šiel modliť.

„Chcel som sa s tebou porozprávať.“

„Pšúvam.“ 

Šušlala som s plnou pusou.

„Potrebujem, aby si išla späť do sveta ľudí.“

„Zase? Veď len teraz som sa vrátila. Sám si hovoril...“ 

Skočil mi do reči a ja som sa zamračila. Dobre vedel, že to nemám rada.

„Ide mi o naozaj špeciálny kus. O upíra.“ 

Zabehol mi kúsok mäsa a ja som sa rozkašľala. Bola to už istá doba, čo niekto doniesol do temna nejakú mýtickú bytosť a ešte ku tomu upíra! Zapila som to vodou a vyvalila na neho oči?

„Povieš mi, čím je taký vzácny, že ho sem chceš?“

„Jednoducho ho chcem.“

„Vždy sme si všetko hovoril Luck tak do toho. Veď oni majú vlastnú vládu. Starajú sa samy o ich rovnováhu. Naozaj nechápem tvoje počínanie.“ 

Krútila som nad tým hlavou. Majú sídlo vo Volltere. Vládnu tam traja mocní upíry, ktorí sa snažia držať v ich svete rovnováhu.

„Urobíš to pre mňa?“

„Pravdaže, ale.“

„Chod Diablik. Musím ešte niečo vybaviť. Zajtra vyrazíš na svoj lov. Dám ti ešte ráno ďalšie potrebné informácie.“ 

Kývla som a pobrala sa preč. Čo to má do pekla znamenať? Tak na toto za zvlášť teším. Ako si obzriem nový upíry vystrašený zadoček!

2. kapitola

Shrnutia:

Voldy

DarkPassion

MillieCull

RoseDublest

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nuž, som diablik! 1. kapitolka: