Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový život vo Forks 2. kapitola

Wall by Ranya 2


Nový život vo Forks 2. kapitolaV tejto kapitole zistíte, že Bella nie je taká ako vo filme. Nie je to žiadne hanblivé a tiché dievča. Je ironická, večne nespokojná a hlavne je to dievča z Phoenixu, čo znamená že Forks jej tak skoro k srdcu neprirastie.

EDIT: Článek neprošel korekcí

2. kapitola

 

Bože môj, kam som sa to dostala? Myslím, že slnko tu svieti raz za uhorský rok a nevyhnutnou výbavou tunajších obyvateľov sú dáždnik, pršiplášť a gumáky. S mojím šatníkom zo slnečného Phoenixu tu teda nepochodím.

„Charlie? Kde tu najbližšie kúpim nejaké oblečenie?“ spýtala som sa ho z nevôľou a tušila som aká bude odpoveď.

„Bella tak za prvé volaj ma otec a za druhé ak si si chcela niečo kúpiť mala si povedať, keď sme boli v Port Angeles. Tu vo Forks nič také nie je predsa len je to malé mesto. Ak chceš zajtra ráno môžeme skočiť do mesta,“ povedal a vráska, ktorá sa mu objavila na čele značila, že nie je moc nadšený tou myšlienkou nakupovať oblečenie so svojou dcérou. Znechutene som pretočila očami, avšak tak aby to videl. Kde som sa to dostala? Veď to je diera bez nákupného centra čo znamená nulový sociálny život.

„Nerob si starosti pôjdem sama a aspoň si prevetrám hlavu,“ šepla som a ďalej sledovala cestu. Naozaj, mesto bolo malé, ponuré a prijemnú atmosféru dokonale ničili tmavé mraky, ktoré vyzerali že sa z nich čochvíľa spustí dážď.

 

Po obhliadkovej jazde mesta odbočil Charlie do jednej z bočných ulíc, ktorá viedla k domu na ktorý som si z detstva matne spomínala. Chradnúca omietka pôsobila, že v tom dome buď nik nebýva alebo sa oň majiteľ prestal starať. V tomto prípade to bola tá druhá možnosť. Bála som sa, čo ma čaká dnu ale nedávala som svoje obavy poznať. Zas by sa Charlie urazil a nemala som potrebu počúvať opäť jeho výčitky.

„Nijak sa to tu nezmenilo otec,“ povedala som a dala som si záležať aby oslovenie otec malo dostatočný podtón irónie. Charlie to zaregistroval, ale snažil sa to ignorovať.

„Vieš Bella, odkedy ste s matkou odišli a po čase si sem prestala chodiť na prázdniny som nemal čas a ani chuť tento dom nijak zvlášť opatrovať. Ale teraz, keď si tu sa všetko mení a máš moje slovo, že dom dám do poriadku.“ Povedal s úsmevom a už bral moje kufre do domu.

„Skvelé!“ zaúpela som a šla som pomaly za ním dúfajúc, že tých pár schodov, čo vedú na terasu domu sa podo mnou neprepadnú. Bála som sa, čo ma bude čakať vo vnútri. A moje obavy boli na mieste. Bolo vidieť, že v tomto dome žil dlhé roky sám. Všade po zemi oblečenie, v kuchyni kopa neumytého riadu na policiach päť centimetrové vrstvy prachu a to som nevidela ešte všetko. Bolo mi jasné, že pre môj aspoň trocha pokojný život budem musieť tento dom najskôr upratať.

„Bella!“ zakričal môj otec z poschodia a tak som šla opatrne za ním. Keď som vyšla hore našla som ho nedočkavo stáť vo dverách mojej vtedajšej izby. Ponad jeho plecia som zazrela fialové závesy a kovový rám postele, ktorá stála pri okne. Super, zatiaľ to vyzerá sľubne, ale zdanie môže niekedy klamať. Zvedavo som teda vošla okolo Charlieho do izby a musím priznať, ostala som milo prekvapená. Okrem veľkej kovovej postele stál v izbe písací stôl, na ktorom bol veľkou červenou mašľou obmotaný nový notebook, skriňa, ktorá však bola o dosť menšia ako tá čo som mala v Phoenixe a oproti posteli bol na stene pripevnený väčší LCD televízor na ktorom bola rovnaká mašľa ako na notebooku. Keď som sa rozhliadla uvedomila som si, že toto muselo Charlie stáť celý mesačný plat ak nie viac a tak som sa otočila a objala ho so slovami: „Ďakujem otec.“

Moje objatie ho zrejme prekvapilo, pretože chvíľu len ticho stál a potom akoby sa spamätal začal ma drviť v pevnom otcovskom objatí. Bolo to iné ako objatie mojej mamy alebo Phila. Och, mama. Mala by som jej zavolať.

„Otec, nechal by si ma samú? Sľúbila som mame, že keď dorazím zavolám jej,“ povedala som a začala som v kabelke hrabať môj IPhone.

„Jasné Bella,“ povedal a pri odchode sa ešte otočil a šepol: „Pozdrav mamu.“

Keď za sebou zavrel dvere rýchlo som v zozname našla telefónne číslo mojej mamy, sadla som si na posteľ a čakala som kým zdvihne.

„Bella! Zlatko! Už sme sa začali báť!“ vydýchla mama skôr ako som ju stihla pozdraviť.

„Ahoj mami. Neboj sa som v poriadku. Let bol celkom fajn ale to mesto. Bože mama ako si tu mohla žiť?“ spýtala som sa znechutene.

„Bellinka neboj sa zvykneš si. Nie je to až také zlé a verím, že časom nájdeš na Forks aj prijemné veci a miesta a nie len tie zlé,“ povedala mama s miernym smiechom a ja som dúfala, že má pravdu.

„Mami neuveríš. Charlie, teda otec mi kúpil nový notebook a televízor. No chápeš? Neviem kde na to vzal peniaze ale muselo to byť hrozne drahé,“ pochválila som sa jej. Chvíľku bolo ticho a počula som ako mama prekvapene zalapala po dychu.

„Bella, je to od neho milé. Snaží sa, ale tie roky ti žiadna nová technika nevynahradí,“ povedala mama a mala pravdu. Žiadne darčeky nenahradia roky, ktoré som bola bez otcovej lásky a opatery. A aj keď som sa preto rozhodla sama, no on neprejavil ani snahu a ani záujem a jednoducho sa stiahol do úzadia.

„Bella, si tam?“ prerušila ma mama z myšlienok.

„Áno mami, len som sa zamyslela. Chýbate mi,“ šepla som. „Aj ty nám zlatko.“ povedala mama a v tej chvíli sa ozval zvuk vybíjajúcej sa baterky.

„Mami, musím končiť. Vybíja sa mi baterka, neskôr zavolám!“ rýchlo som vyhŕkla som a ozvalo sa ticho. Mobil vybitý. Hodila som ho na posteľ a sama som si ľahla. Ani neviem ako a zaspala som. Prebudil ma buchot, ktorý šiel z prízemia. Nespokojne som sa zamrvila na posteli a snažila som sa ešte zaspať.

Neviem ako dlho som ešte spala, no prebudil ma Charlie.

„Bella, zlatko, tu máš raňajky. Musím ísť do práce. Kolega ochorel, tak ho musím zastúpiť. Na dvore stojí ešte jeden darček pre teba môžeš ho využiť, keď pôjdeš do mesta. Mrzí ma, že nemôžem ísť s tebou ale niekedy ti to vynahradím,“ povedal, položil raňajky vedľa mňa, pobozkal ma na čelo a už ho nebolo. Z vonku som počula ako sadol do auta a odišiel. Pretočila som sa na chrbát, pozrela sa na tácku s jedlom a vzdychla som si. Hrianky a slanina. Mala by som si zvyknúť, že tu nič zdravšie nedostanem pokiaľ si to sama nepripravím.

Nevedela som ani koľko je hodín, tak som rýchlo z nevybaleného kufra vylovila nabíjačku. Keď som telefón zapla zistila som že je osem preč. Zapnutý mobil hneď hlásil niekoľko neprijatých hovorov. Boli hlavne od Angely, jeden od Jess a pár od mami z dnešného rána. Rozhodla som sa, že to vybavím až po raňajkách a sprche. Rýchlo som do seba nahádzala tie pripečené hrianky a slaninu a vybrala sa do kúpeľne. Rýchlo som sa osprchovala a v uteráku zabalená som začala vybavovať telefonáty. Zabralo mi to asi dve hodiny a keď som konečne položila telefón spomenula som si na Charlieho slová, že vonku ma čaká ešte jeden darček. Obliekla som sa teda a vybrala som sa von. Keď som otvorila dvere div mi oči nevypadli. Na príjazdovej ceste stálo autíčko. Malý ojazdený chrobák v žiarivo žltej farbe. Srdce mi poskočilo, pretože toto auto bolo vždy môj sen. Napadlo ma odkiaľ to asi Charlie vedel. Žeby mama? Moc ma to ale nezaujímalo, vybehla som si pre bundu a kabelku na chodbe našla kľúče od auta a vybrala som sa do Port Angeles preskúmať obchody.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nový život vo Forks 2. kapitola:

 1
2. Aaaja
21.08.2020 [23:48]

Také se těším Emoticon Snad bude brzy Emoticon

1. xxx bella
03.08.2020 [12:28]

super tešim sa na dalšiu Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!