Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový život vo Forks 3. kapitola

Nový život vo Forks 3. kapitolaNákupy, spomienky, návšteva a prekvapenie na konci.

EDIT: Článek neprošel korekcí

3. kapitola

 

Počas cesty do Port Angeles som sa sústredila len na cestu. Snažila som sa ísť čo najplynulejšou jazdou bez toho, aby som ohrozila seba alebo ostatných okolo seba. Áno, vodičák mám si dva roky ale v Phoenixe som vlastné auto nemala a šoférovala som len keď moja mama a Phil potrebovali odvoz z nejakého večierku a to samozrejme tak často nebolo.

Ako som sa snažila sústrediť, nevšimla som si červené športové auto, ktoré sa na mňa zozadu lepilo, blikalo svetlami o sto-šesť a vodič, ktorému som do tváre nevidela nahnevanie rozhadzoval rukami. Pozrela som sa pred seba a keďže sa pred nami črtal rovný úsek cesty, vyhodila som smerovku a uhla sa trocha na krajnicu, aby ma ten nedočkavý blázon mohol obehnúť. Samozrejme, pochopil a preletel okolo mňa s hlasným trúbením a niekto dokonca vystrčil vztýčený prostredník z okna. Ignorovala som to a už som len sledovala ako auto mizne ďaleko predo mnou.

„Hm... Toto je teda úroveň!“ zamrmlala som si pred seba a pokračovala som. Do Port Angeles to už nebolo ďaleko.

Po pol hodine som už zabočila do podzemného parkoviska nejakého nákupného strediska. Nemám rada parkoviská a tak som trocha zmätkovala, až kým som nezbadala pre mňa dokonalé parkovacie miesto kúsok od východu, čo pre mňa znamenalo žiadne stresovanie pri odchode z tohto príšerného parkoviska. Ako som tak premýšľala nad tým aké super miesto som našla predbehol ma iný vodič, ktorý to miesto zrejme tiež považoval za skvelé. Keď som trocha zaostrila, všimla som si, že je to presne to auto, ktoré ma obiehalo na ceste sem.

„Toto snáď nie je možné,“ vzdychla som si a šla som hľadať iné, aspoň trocha dobré, miesto. Po pár minútach som miesto našla, spokojne som zaparkovala a vybrala som sa na nákupy. Prešla som parkoviskom smerom k výťahom, stlačila som gombík, ktorý výťah privolá a spokojne som čakala hrdá na seba, ako som cestu zvládla a pomerne dobre zaparkovala. Ako som tak sama seba v myšlienkach chválila nevšimla som si, že sa za mňa postavila štvorčlenná skupinka. Niečo si šepkali, no nedávala som tomu žiaden hlboký význam a ďalej čakala na výťah.

Keď však výťah prišiel, na moju smolu jeho kapacita bola maximálne štyria ľudia a náš tu bolo päť. Skôr ako som sa stihla spamätať, skupina za mnou sa natlačila do výťahu a tak som ostala stáť pred ním a nahnevane som sa na nich pozrela.

„Hej! Ja som tu bola skôr a výťah som si privolala JA!“ povedala som dosť ostro. Oni sa na mňa nechápavo pozreli a začali sa smiať.

„Prepáč maličká ale ak nevieš čítať do výťahu môžu vojsť maximálne štyria ľudia. My sme štyria a ty si navyše. Počkaj si na ďalší,“  zasmial sa nejaký svalnatý kulturista. Až teraz som si všimla, že objímal okolo pásu nejakú vysokú a krásnu blondínu. Asi modelka. Vedľa nich stal strapatý blondiak, ktorý sa tváril akoby mal žalúdočné problémy a pri ňom malá, útla čiernovláska, ktorá vyzerala akoby bola z iného sveta. Boli dokonale oblečení, všetko od hlavy po päty značkové a dokonalo zladené.

„Pfff, smotánka!“ štekla som kým sa ešte výťah nezatvoril na čo som si od blondíny zaslúžila zúrivý pohľad. Nahnevane som stláčala gombík na privolanie výťahu a dúfala som, že sa mi konečne podarí dostať sa do obchodov.

Výťah konečne prišiel, nastúpila som a vyviezla som sa na prvé poschodie centra. Porozhliadla som sa, no nevidela som žiaden z obchodov na ktoré som bola zvyknutá.

„Bella, toto bude ťažké, veľmi ťažké,“ povzdychla som si.

„Hovorila si niečo?“ ozvalo sa zrazu vedľa mňa a ja som sa otočila na to divné dievča z výťahu. Naozaj vyzerala inak ako ostatné dievčatá. Mohla byť tam v mojom veku, ale bola veľmi bledá a jej oči mali zvláštny odtieň. Asi nosí šošovky.

„Tebe nič!“ štekla som nahnevane za ten výťah.

„Ty si to dievča od výťahu však? Ja som Alice. Alice Cullenová. Prepáč, že sme ti ho vzali. Môj brat Emmett to nemyslel zle. On je len trocha... No iný.“ Povedala a previnilo sa na mňa usmiala. Vyzerala celkom milo ale to meno a meno jej brata. Emmett? To znie ako z dávnych dôb.

„Ja som Bella Swan,“ predstavila som sa a podala som jej ruku. Keď ma chytila trocha šokovanie som sa otriasla. Viem, že tu je stále pod mrakom ale bola neskutočne studená.

„Ty si Charlieho dcéra?“ spýtala sa natešene a kým som stihla odpovedať pokračovala. „Charlie je veľmi dobrý kamarát s mojím otcom. Niekedy príde aj na návštevu. V poslednej dobe nehovoril o inom, len že príde jeho milovaná dcéra.“ Štebotala a ani si nevšimla kedy k nej pristúpil zvyšok jej partie.

„Alice, prečo sa to vybavuješ s tou...“ zasyčala blondína a škaredo na mňa pozrela.

„Rosalie! Prestaň, toto je Bella. Bella je Charlieho dcéra. Bella, toto sú Emmett a Rosalie,“ predstavila nás a otočila sa na toho strapatého: „ A toto je Jasper. Môj brat ale aj priateľ.“ Objala ho okolo pása a on sa na mňa usmial. Emmett sa na mňa previnilo pozrel a potriasol mi rukou ale tá namyslená blondína Rosalie sa ani nepohla.

„Teší ma. Teda nemôžem to povedať o všetkých,“ povedala som a blondínu som si nevšímala. Presne takýto typ mi prebral priateľa. Presne som vedela, že je to dievča, ktoré od otecka vždy dostane presne to čo chce. Keď som si každého z nich prezrela uvedomila som si, že sú navlas rovnakí. Čo to Alice povedala? Jasper je jej priateľ? Veď sú súrodenci.

Z moji úvah ma vytrhla Alice. „Bella? My už pôjdeme, tak snáď sa ešte stretneme.“ Povedala a ako na povel sa všetci otočili a odchádzali.

„Ja dúfam, že nie,“ povedala som už skôr pre seba ale Alice sa otočila a tvárila sa celkom smutne. Nemohli ma počuť alebo áno?

Po tomto stretnutí som sa konečne vybrala nakupovať. Vymietla som pár obchodov, kúpila si vhodné oblečenie a topánky a vybrala som sa domov. Na parkovisku som ešte zbadala tú podarenú rodinku a mohlo mi už skôr dôjsť že to nablýskané červene auto patrí im. Alice ma opäť obdarovala zvláštnym pohľadom tak ako jej dvaja bratia a Rosalie na mňa pozerala ako na poslednú chuderu. Už teraz som ju neznášala a to som ju videla len jeden krát a naozaj dúfam, že aj posledný.

Nasadla som do svojho auta a vybrala som sa k Charliemu domov. Cesta bola dlhá a únavná a tak som si až pri odbočke do Charlieho ulice všimla, že auto Cullenovcov šlo za mnou celý čas. Takže bývajú tu vo Forks a zrejme tu navštevovali aj strednú školu, kam mám o dva týždne nastúpiť aj ja. Tá predstava, že budem s tou namyslenou blondínou v jednej škole mi naháňala zimomriavky.

Keď som odbočila na príjazdovú cestu k Charlieho domu všimla som si, že sedí na terase a zrejme čakal na mňa. Zaparkovala som, vystúpila a začala vyberať môj dnešný nákup.

„Bella, ako bolo v meste?“ spýtal sa Charlie a pomaly šiel ku mne.

„Celkom fajn. Stretla som nejakých Cullenovcov, vraj sa priatelíš s ich otcom. Ak je tak namyslený ako jeho blonďavá dcéra, tak sa ti divým ako sa s ním môžeš baviť,“ odpovedala som a vybrala sa smerom k domu.

„Myslíš Rosalie? Bells, ona nie je zlá. Len dokáže dávať veľmi nepríjemne najavo to, kým sú.“ Povedal Charlie na jej obranu a tak som sa na neho nahnevane otočila: „Myslíš to, že na mňa pozerala ako na poslednú chuderu? Možno nemám značkové veci ako ona ale viem sa slušne správať!“

„Ale no tak Bella, nič si z toho nerob. Keď ich všetkých spoznáš zistíš, že sú veľmi milí. Doktor Cullen spolu s jeho ženou Esme adoptovali päť detí. Štyria z nich tvoria páry a ten piaty je sám. Ale naozaj sú veľmi milí. Dokonca nás zajtra pozvali na náštevu,“ povedal s opatrným úsmevom.

„Prosím? Tak to v žiadnom prípade. Odmietam sa stretávať s tou fiflenou a jej divnými súrodencami. Alice bola celkom milá, ale to neznamená, že sa s nimi budem kamarátiť. Nikam nejdem, choď si sám Charlie!“

„Isabella! Upokoj sa! Posledný krát ti hovorím, aby si ma oslovovala otec. A na tú návštevu so mnou pôjdeš! Chcú ťa spoznať!“ povedal nahnevane a odišiel. Ostala som stáť na chodbe ako obarená a nechápavo som sa za ním pozerala. To naozaj sa musím pozerať na tú blondínu? A zoznamovať sa s celou tou divnou rodinou?

Vzala som si tašky a vyšla do svojej izby. Bola som dosť unavená z dnešného dňa a tak som vybaľovanie nákupu nechala na zajtra. Rýchlo som sa osprchovala a zaliezla som pod perinu.

Ráno prišlo veľmi skoro. Snažila som sa ostať v posteli, čo najdlhšie to šlo a dúfala som, že Charlie odíde bezo mňa. Pozerala som si v mobile staré fotky z Phoenixu. Najčastejšie tam boli fotky s NÍM a cítila som ako mi vlhnú oči. Zasa som sa vracala k spomienkam.

„No tak zlato, ešte jednu fotku!“ kričala som so smiechom a naháňala Terryho s mobilom v ruke.

„Bella, nie naozaj sme sa dnes fotili už dosť. Urobila si snáď sto fotiek to by aj stačilo,“ povedal s úsmevom, objal ma a pobozkal na čelo.

„Dobre ale nabudúce ťa to neminie“ šepla som a natiahla som sa po bozk...

„Bella si v poriadku?“ prerušil ma zo spomínanie Charlie a ustarostene sa pozeral na moju uplakanú tvár. Rýchlo som si utrela oči a snažila sa nájsť nejakú výhovorku. On si totiž myslel, že som sa sem prisťahovala lebo mi chýbal otcovský vzor a nie kvôli nejakému rozchodu.

„Áno otec, len mi chýba mama.“ Šepla som roztraseným hlasom. „Potrebuješ niečo?“

„Je dvanásť hodín. Za dve hodiny máme byť u Cullenovcov tak sa prosím obleč a o pol druhej odchádzame!“ zavelil a odišiel z mojej izby.

S povzdychom som vstala a vybrala sa do kúpeľne. Vedela som, že dnešný deň bude hrozný ale povedala som si, že sa pokúsim vyzerať čo najlepšie. Umyla som sa, vlasy nechala vyschnúť vo vlnách na chrbte a trocha som sa namaľovala. V izbe som si z nových vecí vybrala úzke čierne rifle, saténové tielko s čipkou vo výstrihu, čierne kožene čižmičky na opätku a čiernu koženú bundu. Ešte som sa obzrela v zrkadle a musela som samú seba pochváliť, pretože som fakt vyzerala dobre.

Zbehla som dole, kde už na mňa Charlie čakal. Prebehol ma pohľadom a usmial sa na mňa. To bola asi jeho pochvala. V tomto som bola po ňom. Nevedela som rozdávať a ani prijímať pochvaly.

Sadli sme si do jeho policajného auta a vybrali sme sa smerom za mesto. V auto bolo celý čas ticho, až kým neodbočil na cestu skrytú medzi kríkmi.

„Kam to ideme?“ spýtala som sa celkom vyplašene.

„Neboj sa Bella, Cullenovci bývajú v hlbšie v lese. Majú radi súkromie, a ani sa im nečudujem,“ povedal Charlie s úsmevom a opäť zavládlo ticho.

Po pár minútach sme dorazili k veľkej vile a ja som s otvorenými ústami ostala civieť na ten luxus. Už chápem prečo je Rosalie taká. Má sa čim chváliť. Vystúpila som z Charlieho auta a nervózne som šla za ním. Nebola som vo svojej koži, nikdy som sa nestretávala s bohatými ľuďmi a táto návšteva bola pre mňa niečo ako návšteva pekla hlavne po tom, čo sa stalo v obchode.

Charlie zaklopal a netrvalo dlho vo dverách sa objavila krásna hnedovláska. Jemne sa usmiala, pozdravila sa s otcom a potom sa pozrela na mňa.

„Ty si Bella, však? Alice o tebe hovorila. Vraj ste sa už stretli v obchode. Ja som Esme, matka tých bláznov,“ povedala a podala mi ruku. Samozrejme bola studená. To snáď doma nekúria? Alebo majú nejaký problém s krvou?

„Teší ma, pani. Áno stretli sme sa ale nemyslím si, že je to niečo o čom by sa dalo rozprávať,“ povedala som strnulo. Pani domu sa na mňa ublížene pozrela ale pozvala nás dnu.

„Správaj sa slušne Bella!“ pošepol mi otec keď sme vchádzali.

„Bella! Som rada že si tu!“ skríkol na mňa niekto a kým som sa stihla spamätať už mi na krku visela Alice.  Znechutene som sa dotiahla, nechápala som jej nadšenie, veď sme sa stretli len raz.

„Ehm... Alice, čo to robíš?“ opýtala som sa. „Ale no tak, Bella, veď som ťa len objala na privítanie. Netvár sa ako keby si žula blato.“ Povedala som smiechom a ťahala ma za ruku dnu kde stál zvyšok rodiny. Poznala som všetkých okrem vysokého blondína, ktorý sa mi predstavil ako Carlisle. Nemohla som si nevšimnúť, že aj napriek tomu že sú údajne adoptovaní tak sú si až neskutočne podobní. Náhoda? A nehovoril Charlie, že adoptovali päť detí? Veď sú tu len štyria.

Z úvah ma vytrhol Charlie, ktorý do mňa jemne štuchol a ja som si uvedomila ako sa na mňa všetci pozerajú.

„Bella, Esme sa ťa už asi tretí krát pýtala, či si dáš čaj.“ Povedal káravo Charlie.

„Prepáčte, len som sa zamyslela. Čaj si dám, ďakujem,“ povedala som trocha zahanbene, predsa len som na návšteve aj keď sa tu necítim dva krát príjemne.

Celá návšteva prebiehala celkom dobre ak sa to tak dá povedať. Esme bola veľmi milá rovnako ako jej muž. Alice so mnou komunikovala, akoby ma poznala roky a boli sme najlepšie kamarátky, Emmett a Jasper boli dve veselé stvorenia a Rosalie na mňa zazerala celý čas.

Po hodinke Alice vyskočila, schmatla ma za ruku a ťahala ma po schodoch hore.

„Alice, kam ideme?“ opýtala som sa s nedôverou.

„Chcem ti ukázať moju izbu a môj šatník. Myslím, že sa ti bude páčiť a je tam pár vecí, ktoré nenosím tak by si si mohla niečo vyskúšať,“ štebotala a ťahala ma k nejakým dverám.

„Alice, ja nepotrebujem aby si mi dávala šaty,“ zavrčala som.

„Bella, žiadne protesty. Myslím si, že budeme veľmi dobré kamarátky, keď sa lepšie spoznáme. A kamarátky si predsa pomáhajú.“

Šance na protest boli minimálne a tak som sa nechala vtiahnuť do víru šiat a topánok. Zistila som, že Alice je nákupná maniačka. Šatník mala väčší ako bola moja izba u Charlieho a oblečenia tu mala viac ako majú v jednom butiku. Začala sa prehrabovať v oblečení ktoré viselo na vešiakoch a postupne ma zahádzala takou kopou, že ma nebolo vidno. Stihla som si všimnúť, že veľa šiat malo ešte visačky, čiže ich nemala ani raz na sebe.

„Alice, prečo mi chceš dávať nové šaty?“ opýtala som sa jej, no ona sa len usmiala.

„Vieš, Bella, niekedy si kúpim veci a keď prídem domov, zistím, že sa mi už nepáčia. A vždy sa nájde spôsob ako ich využijem aj keď ich už nechcem,“ povedala so smiechom. Toľké plytvanie peňazí som ešte nevidela. Keby to boli lacné šaty nepoviem ani slovo, ale všetky boli značkové a určite veľmi drahé. Aj keď sa mi páčili bola som rozhodnutá, že si ich nevezmem. Nech sa aj na hlavu postaví ten malý škriatok.

Strávila som v Alicinej izbe dobrú hodinu a zistila som, že je naozaj veľmi milá. Aj napriek mojej nevraživosti som sa postupne uvoľnila a veľmi sme sa spolu nasmiali. Myslím, že by z nej mohla byť moja kamarátka.

V hlave som však mala stále jednu otázku a po dlhšom odhodlávaní sa som sa nakoniec rozhodla, že sa spýtam.

„Alice? Charlie hovoril, že vás je päť. Ale ste tu len štyria. Kde je váš posledný súrodenec?“

„Vidím, že si všímavá. Áno je nás päť, ale Edward, náš brat, je teraz mimo mesta. Mal by sa vrátiť koncom týždňa a potom s nami bude chodiť do školy. Ja, ty a on sme v rovnakom ročníku. Emmett, Rosalie a Jasper sú o ročník vyššie.“ Pri jej odpovedi som si všimla, že jej oči sa zaleskli, no nevedela som prečo.

„Aha...“ to bolo jediné, čo som jej na to povedala.

Po pol hodine prišiel Jasper, vraj mi Charlie odkazuje, že už pôjdeme. Napriek všetkým mojim protestom mi Alice vnútila asi štyri veľké tašky oblečenia s tým, že ak si ich nevezmem tak ju urazím.

Keď sme spolu s Alice schádzali zo schodov, zastavila a pozrela sa sústredene pred seba. Po chvíľke toho divného tranzu sa na mňa len žiarivo usmiala a pozrela sa smerom ku vchodovým dverám. Nasledovala som jej pohľad a skoro som sa neudržala na nohách. Vo chvíli ako sa tam pozrela Alice, vstúpil do domu dokonalý muž. Mal strapaté bronzové vlasy, dokonalý úsmev mu hral na perách a to telo...

„Edward!“


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nový život vo Forks 3. kapitola:

 1 2   Další »
12. Lorinne admin
28.11.2020 [21:23]

LorinneAhojte, články som schválila a vyjdú zajtra a pozajtra o 10:00.

28.11.2020 [20:34]

ACullenNetuším naozaj Emoticon Pridala som rovno 2 kapitoly tak dúfam že sa nájde šikovná adminka ktorá schváli obe v najbližšom čase Emoticon

10. vinnetou
28.11.2020 [14:58]

Kdy už tu další kapitolu schválí? Emoticon Emoticon

9. vinnetou
20.11.2020 [15:49]

Super!moc se těšíme Emoticon

15.11.2020 [20:36]

ACullenďalšia kapitola je už na svete, len čaká na schválenie Emoticon

7. vinnetou
14.11.2020 [12:27]

čekala jsem, že jejich setkání necháš klasicky do školy. příjemné překvapení.

6. Selena18
11.11.2020 [13:19]

????

5. Selena18
03.10.2020 [0:29]

kdy bude prosím další? Emoticon

4. CullenFamily
06.09.2020 [16:28]

Emoticon Emoticon Emoticon

3. Selena18
05.09.2020 [6:46]

Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!