Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový študent - 4. kapitola

15.07.2012 (10:45) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1134×

4. kapitola

Pohľad Edward:

„Počkaj. Môžeš to vysvetliť ešte raz?“ opýtala sa ma Bella.

„Marco, ten upír, ktorý tu bol pred pár minútami, má veľmi vzácny dar. Očným kontaktom dokáže kohokoľvek ovládnuť...“ hovoril som pomaly.

„To ako aj mňa?“ opýtala sa Bella. Dúfam, že jej nie, lebo ak ju bude môcť ovládnuť, tak...

„Nemyslím si. Videli ste, ako ovládol Rose? Len sa mu pozrela do očí a už robila, čo chcel.“ Cítil som sa veľmi unavene, i keď som vedel, že unavený nie som. Povzdychol som si a Bella ma pohladila po ruke.

„Edward, hrozí nám od toho upíra niečo?“ opýtal sa Carlisle vážne. Nechcel som odpovedať, nechcel som vystrašiť Bellu a Rosalie.

„Edward?“ šepla Esme ustráchane. Pozrel som sa do jej starostlivej tváre. Potom som pohľadom prešiel po celej mojej rodine a zastavil som sa na Bellinej napätej tvári.

Povedz im to, Edward. Musia to vedieť. Hlavne Rose a Bella. Alice mala pravdu. Musia to vedieť.

„Tak hovor! Čo chce ten upír?“ opýtal sa namrzene Emmett. Ani on z toho nemal dobrý pocit. Nikto.

„Chce... Chce Rosalie.“ Emmett zavrčal a Rosalie sa asi prvýkrát tvárila vydesene. Všetci upriamili svoj pohľad na ňu, ale ja som ešte nedorozprával. „Ale viac ako Rosalie chce Bellu,“ povedal som so sklonenou hlavou. Bella sa nadýchla, no nevydýchla. Pevnejšie som jej stisol ruku.

„Čo to má celé znamenať?“ opýtal sa Jasper.

„Bella sa mu zapáčila. Videl, že si ju tak ľahko nedám zobrať. Povedal si, že mu zatiaľ stačí aj Rose. Zatiaľ. No keď videl, že nedostane ani Rosalie... Spraví všetko, aby dostal obe,“ povedal som s nesmiernou bolesťou. Zabilo by ma, kebyže stratím Bellu. Po tom, čo všetko sme prežili.

„A my spravíme všetko, aby sa ani jednej nedotkol,“ povedal Carlisle a myslel naozaj všetko.

„Ak bude treba, zabijem ho sám,“ povedal Emmett smrteľne vážne. Jeho myšlienky hovorili za všetko. Bál sa o Rosalie tak veľmi ako ja o Bellu. Chápal som ho.

„To nebude treba,“ povedal som. Ak sa čo i len dotkne Belly, zabijem ho ja.

„Dobre. Všetci sa upokojme,“ povedala Bella. Bola pozoruhodne pokojná. Viac ako ja, viac ako Rosalie. Akoby sa jej to netýkalo.

„Alice, čo si videla?“ opýtala sa úplne pokojným hlasom.

„Je mi ľúto, Bella, ale nič. Posledné, čo som o ňom videla, bolo, že chcel zlákať Rosalie, aby s ním išla na lov. Ako náhle odišiel, už som ho nevidela. Nič,“ povedala Alice smutne. Bolo jej ľúto, že nemôže pomôcť nejakou víziou. Bella prikývla a zakotvila medzi svojimi myšlienkami.

„Edward? Myslel na niečo, čoho by sme sa mohli chytiť?“ opýtal sa Jasper.

„Chce Bellu a Rose. Chce sa zbaviť mňa a Emmetta, ale nebude sa brániť aj iným vraždám. Urobí hocičo, aby ich dostal...“ Premýšľal som, čo také kľúčové povedal. Všetci boli ticho a čakali, čo ešte poviem. Po chvíli som si spomenul na jednu dôležitú vec. „Chce sa prihlásiť do školy. Keď sme mu povedali, že chodíme na strednú, uvedomil si, že tam môže zastihnúť Bellu aj Rose.“

Asi dve hodiny sme zvažovali pre a proti, či ísť do školy alebo nie. Dohodli sme sa, že áno. Ale vždy bude musieť byť niekto pri Belle a Rose. Nikdy nemôžu ostať osamote. A my sa mu musíme tiež vyhýbať, aby sme náhodou nenadviazali očný kontakt.

No ak sa má aspoň trochu rád, mal by sa on vyhýbať nám. Hlavne mne. Neviem, či sa udržím, keď uvidím ten jeho nechutný ksicht a započujem dotieravé myšlienky. Ak bude myslieť na niečo podobné ako dnes, tak sa neudržím a zabijem ho pred všetkými.

Zvážili sme aj odchod zo Švajčiarska, ale to by nám nepomohlo. Je rozhodnutý ich získať a nejaké sťahovanie mu v tom nezabráni.

„Myslím, že teraz viac už nezmôžeme... Musíme počkať ako sa veci vyvinú,“ povedala Esme. A tým bola vec na dnes uzavretá.

Postavil som sa a postavil som aj Bellu. Pochopila, že chcem byť s ňou sám a spolu sme vyšli do izby. Bella si ľahla na posteľ a ja k nej. Pevne som ju objal a šepol, že ju milujem. Bella sa slabo usmiala a stiahla ma pod svoj štít.

Bella vždy vedela, čo potrebujem. Zavrela oči, vyzerala ako pred mesiacmi, keď spala. Začal som jej hmkať uspávanku, čo som pre ňu zložil.

Ďakujem. Za všetko.

„Nemáš sa čoho báť, Bella. Nedovolím, aby ti niekto ublížil,“ šepol som jej.

Ja viem, ale... Nebojím sa o seba. Bojím sa o ostatných. Presne tieto isté pocity som mala už viackrát. Bella mi v mysli poslala zahmlené útržky jej života. Keď ju stopoval James, keď naša rodina bojovala proti novorodeným...

„Ale vždy to dopadlo dobre,“ usmial som sa.

Ale nemuselo...

„To je rovnaké ako s Jamesom. Poradíme si s ním... A ty si nesmrteľná, ale aj tak by som bol rád, kebyže neutekáš,“ zasmial som sa. Potrebujem Bellu nejako rozptýliť. Trošku sa mi to podarilo, lebo sa usmiala.

To nie je rovnaké, Edward. Ja som presvedčená o tom, že tento upír je dosť inteligentný, aby vedel, čo robí. Myslím, že to nepôjde ľahko. Viem, že sa niečo stane.

„Bella, naozaj sa nemáš, čoho obávať. Ja budem stále pri tebe. Všetci budeme na teba dávať pozor, aj na Rosalie. Keby sa jednej z vás niečo stalo, tak...“ Bella mi priložila prst na ústa, aby som bol ticho.

„Sám si povedal, že sa nám nič nestane, tak sa upokoj,“ povedala nahlas a usmiala sa. Vrátil som jej úsmev a opäť začal hmkať jej uspávanku.

Takto sme ležali až do rána, keď nás Alice vyrušila tým, že sa prišla opýtať Belly, či nepotrebuje pomôcť s výberom oblečenia.

„Nie, Alice. Ďakujem,“ zasmiala sa.

„Dobre,“ povedala Alice pokorne. Čože? Žiadne prehováranie? „Len si nedávaj tie červené šaty.“ S ľahkým úsmevom odišla.

Čo to malo znamenať?

„Neviem, keďže počujem iba tvoje myšlienky,“ odpovedal som s úsmevom.

„Och, prepáč. Asi ti to nevyhovuje,“ povedala dusiac smiech a stihla si svoj štít späť.

„Práve naopak,“ šepol som jej do ucha. „Veľmi mi vyhovuje, keď som len s tebou, keď počujem len tvoje myšlienky. Tak dlho mi to chýbalo a teraz ich počujem...“

„Dobre tak, možno svoj štít ešte niekedy použijem aj kvôli takejto veci,“ usmiala sa a išla do šatníka.

„Bella? Môžem sa ťa niečo opýtať?“

„Samozrejme,“ odpovedala ani sa na mňa nepozrela.

„Ale sľúb mi, že odpovieš.“ Teraz sa už otočila.

„O čo ide?“ opýtala sa podozrievavo.

„Sľúb mi to,“ povedal som nekompromisne.

„Dobre, odpoviem ti. O čo ide?“

„Prečo si včera utiekla?“ Chytil som ju za obe ruky a díval sa jej do očí. Bella si povzdychla a otočila hlavu.

„Nie, Bella. Sľúbila si mi to a ja to chcem vedieť.“ Čo som urobil alebo povedal, keď mi utiekla? „Bola to moja vina? Povedal som niečo?“

„Nie ty si nič nespravil?“

„Tak mi povedz kto, aby som vedel komu odtrhnúť hlavu.“ Bella sa zasmiala.

„Nikto mi nič nespravil,“ povedala. „Len ma na telesnej zasiahli spomienky a ty si to v aute zaklincoval.“ Vedel som, o čom Bella hovorí. Pevne som ju objal, aby vedela, že na to nie je sama. „Myslíš, že sú Mike a Jessica stále spolu?“

„Prepáč, Bella.“ Musel som sa jej ospravedlniť. Vytrhol som ju z jej života.

„Nie,“ povedala Bella a odtiahla sa. „Nie. Nič neľutujem, ak ty áno, potom...“ Začal som Bellu bozkávať skôr, ako dopovedala tú hlúposť.

„Myslím, že sme si všetko vydiskutovali,“ usmiala sa Bella, keď som opustil jej pery.

„Musíme ísť.“

Všetci na nás čakali. Chodili sme spolu do školy. Carlisle už nebol doma a Esme bola tiež na odchode. Ešte chcela zariadiť nejaké veci okolo domu.

„Môžeme ísť?“ opýtala sa Alice. Bella prikývla. Pevnejšie som ju chytil za ruku a viedol do garáže. V mojom aute išiel aj Emmett s Rosalie. Pre istotu. V škole sme boli o chvíľu.

Môj pohľad okamžite upútala osoba stojaca pri vchode do školy.

Tak nakoniec prišli.

Moji súrodenci s Bellou sa tam tiež pozreli, keď zaregistrovali moje vrčanie. Bella stuhla a ešte viac sa ku mne primkla. Emmett chcel tým upírom rozbúrať stenu. Rosalie bola naozaj vystrašená, chcela sa vrátiť domov. Jasper bol šokovaný, svojim darom zistil, že Marco sa vôbec nebojí. Alice sa snažila prísť na niečo, hocičo, ale žiadna vízia neprichádzala. Bola z toho sklamaná.

Marco sa pohol smerom k nám...

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nový študent - 4. kapitola: