Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nič také ako láska neexistuje!!! - 4. Na život a na smrť

28.03.2010 (08:45) • Wejusss • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1255×

4. NA ŽIVOT A NA SMRŤ

Cullenovci odišli spoločne s Tanyou a ja som mohla konečne nechať slzy, nech mi pomaly stekajú po tvári. Chcela som sa zosunúť na zem, No Jasper ma zadržal, chytil ma do náručia a odniesol do domu. Potom som zaspala.

Z dlhého spánku som sa zobudila na ďalší deň, skoro ráno. Jasper nebol nikde v dome, dokonca som necítila ani Alice. Preto som sa rozhodla ísť na hrob Charliemu. Auto bolo zaparkované v garáži a tak mi cesta ubehla rýchlejšie, ako by som mala bežať. Na cintorín som prišla o desať minút a potom som sa pustila hľadať Charlieho hrob.

Nebolo to nič ťažké. Na tmavom cintoríne až svietili biele ruže naukladané na kopu. Vybrala som sa teda tým smerom. Do očí sa mi votreli slzy, keď som si prečítala nápis na náhrobku. Na čiernom mramore bolo zlatými písmenami vytesané:

Charlie Swan, milujúci otec, priateľ a manžel.

Človek, ktorý daroval celý svoj život službám zákona.

„Prepáč Charlie,“ zohla som sa  a pohladila som jednu ružu.

„Prepáč mi to. Všetko je to kvôli mne. Je mi to ľúto. Prepáč. Ja......nechcela som ti ublížiť a už vôbec som nemala v úmysle ťa....,“ nedokázala som to slovo vysloviť.

„Ak by si si ma nikdy s mamkou neadoptoval, nič s toho by sa nebolo stalo. Teraz ste vlastne obaja mohli stále žiť. A mohli by ste bývať niekde v pokojnom malom domčeku niekde pri jazere. Nikdy si mňa ani Aleca a Jane nemal stretnúť. Prepáč, že sa to stalo. A ešte mi prepáč, že som našu rodinu nedokázala udržať pokope. Alec a Jane sú proti mne. Zostali vo Volterre Nechceli so mnou odísť. Už ma nemajú radi. Je to ale zvláštne. Akoby na nich pôsobilo nejaké kúzlo. Keď sme do Volterry prišli, boli ešte normálni, no potom sa niečo stalo a oni sa zmenili. Neviem, čo sa s nimi mohlo stať. Niekoľkokrát som pátrala po upírovi, ktorý by mal schopnosť ovládať iných, no nikde som takého nenašla. A vo Volterre už vôbec nie. Ale, doteraz som na nich dávala veľmi dobrí pozor a sledovala som ich, aby neurobili žiadnu hlúposť. Teraz ma ale z Volterry vyhnali. Idú po mne Krewelovci. Bojím sa ale, že ublížia Alecovi a Jane. Alebo by mohli ublížiť niekomu z tvojich blízkych.“ Vtedy ma niečo napadlo. Prudko som sa postavila.

„Bože. Nemala som sem s Jasperom chodiť. Čo ak nás sledujú? Mohli by ublížiť niekomu z tvojej rodiny. Prepáč mi. Okamžite odídem.“ Usmiala som sa.

„Ľúbim ťa, Charlie. A vždycky budem. Ale teraz musím už ísť.“

Rýchlim krokom som dobehla späť k autu s myšlienkou, že musím nájsť Jaspera. Možno, že už bude doma. A ak nie, tak sa ho pokúsim nájsť v lese.

Auto som sa náhlila cez cestu a už som bola skoro pri dome, keď odrazu mi do auta vrazilo čosi silné. odhodilo ma to hlboko do lesa a ja som pritom vypadla s auta cez predné sklo a dopadla som rovno na špicaté kamene. Niečo zapraskalo. Perfektné. Odnieslo to pár mojich rebier.

S ťažkosťami som sa zodvihla, chytila som si jednou rukou zlomené rebrá a poobriezala som sa dookola. V čiernom lese nikto nebol, no zacítila som sladkú upírsku vôňu. A táto vôňa nepatrila Jasperovi ani nikomu s Cullenovcov. Niekde nablízku bol určite nijaký upír a rozhodne nebol sám. Bolo ich tu viac.

V tom momente sa spoza stromov vynoril muž a žena. Zastali kúsok predo mnou a ja som ich okamžite spoznala. Viktoria a James. Viktoria mala na tvári čudný úsmev typu „už nám neujdeš“, mala jasno červené oči, a rovnako červené aj vlasy, v ktorých mala zapletených pár malých halúzok. James mal oči rovnakej farby, mal rovnako bledú tvár ako Viktoria, blond vlasy, vzadu zviazané do konského chvosta a na tvári mal podobný úsmev, typu „dnes zomrieš“.

Chcela som ustúpiť od nich na niekoľko krokov dozadu, no za mnou bol vrak auta. Tentokrát nemám kam ujsť. Je po všetkom. Koniec.

„Ale no tak, Bella. Predsa sa nás nebojíš. My ťa nezabijeme, neboj sa,“ zasmiala sa Viktoria a pristúpila spolu s Jamesom o krok ku mne.

„Za nás to urobia iný. Nepošpiním si ruky tvojou smrťou,“ povedal James. „Ale veľmi rád sa budem pozerať, ako budeš trpieť a volať o pomoc. Budeš kričať aby sa to už skončilo. Oni ťa ale  budú trhať na márne kúsky. Pomaly a bolestivo. Rovnako ako môj brat.“ Potom pískol a z lesa za ním sa vynorilo dvadsať novorodených. Dopekla.

Nech sa ale deje čo sa deje, nevykríknem ani keby ma trhali na úplne maličké kúsočky. Ale jeho brat pri smrti vôbec netrpel. Bolo to rýchle a bezbolestné. Ale keď ma chce vidieť trpieť, tak nech si poslúži. Aj tak ale nevykríknem.

James a Viktoria sa otočili k nim a vyskočili vysoko na strom. Potom James s úsmevom povedal: „Môžete sa do nej pustiť. Ale nech trpí! Pekne pomaly!“

Prestala som sa pozerať na tých dvoch a svoj pohľad som presunula na novorodených. Boli taký mladý. Žiaden s nich nemohol byť mladší ako ja, no nemali viac ako devätnásť. Toto bude veľmi ťažký súboj. Nech sa ale stane čo sa má stať.

Vyskočila som za seba na auto aby som videla na všetkých. Novorodený na mňa pozerali s hladom v očiach. Viem prečo. Moja krv lákala každého. To bolo prekliatím všetkých poloupírov. Chvíľu bol ale pokoj. Novorodený sa nahýbal a ani ja. O pár sekúnd na mňa ale jeden skočil, no ja som ho jediným pohybom ruky odrovnala. Potom na mňa ale zaútočili všetci ostatný. Útočili naraz a tak rýchlo, že som dokonca aj ja mala menšie problémy. Jeden ma ale zasiahol a ja som preletela až o niekoľko metrov od nich. Ďalšie moje rebrá sa pri tom zlomili. Au.

Skôr než som sa stihla otočiť, jeden z nich ma chytil odzadu okolo pásu a ja som nemohla hýbať rukami. Ostatný sa k nemu pridali. Jeden mi zubami vytrhol kúsok kože z ramena. Sakra. To ale nemal robiť, pretože keď sa mi z rany vyvalila krv, všetci ostali prekvapený a zovretie povolilo. Ja som to okamžite využila a vyskočila som na strom, naproti Jamesovy a Viktorii. Potom som ho svojou schopnosťou zapálila.

Strom bol v plameňoch a žiaden z upírov sa neodváži priblížiť sa k nemu. Plamene šľahali niekoľko metrov hore aj do strán, no mňa sa plamene nedotkli. V duchu som sa usmiala. James a Viktoria sa ale naopak nahnevali.

„Zabite ju! Poďme!“ zahučal James.

„Zabite ju, inak nedostanete svoju odmenu,“ povedala Viktoria.

Neviem ako, no zrazu sa na strome vedľa nich objavila Tanya. Mala vystrašenú tvár a celá bola špinavá a zablatená. Po tvári jej stekali prúdom slzy. Ešte ona mi tu chýbala.

Viktoria ju zhodila zo stromu na zem. Ja som reflexívne urobila dlhý skok a zachytila som ju skôr ako dopadla. Namiesto toho, aby padla na tvrdé kamene, padla na mňa a ja som do padla na kamene. A zasa som si zlomila ďalšie rebro. Je to vôbec možné? Asi hej. Potiahla som Tanyu ku stromu a pošepkala som jej do ucha: „Všetko bude v poriadku. Sľubujem.“  Potom som sa opäť sústredila na boj.

Strom som zhasla a novorodený sa ku mne blížili nebezpečnou rýchlosťou. Tentokrát ale nechceli len mňa. Chceli aj Tanyu a to ich ešte viac donútilo útočiť. Boj sa po pár minútach chýlil ku koncu. Opúšťali ma všetky sily. Zabila som deväť novorodených, no stále ich na mňa bolo priveľa. Moja koža bola roztrhaná na rukách, no nohe a kúsok na líci. Ani raz som ale nevykríkla. Vzduchom sa vznášala vôňa krvi a dymu. K Tanyi  sa ale žiadny upír zatiaľ nepriblížil. Ale ak to nevydržím a padnem, ona umrie. Ale to nesmiem dopustiť. Nevinný nesmie umrieť.

Poslednýkrát som sa pevne postavila na nohy a bola som pripravená umrieť. Poslednýkrát som sa pozrela na usmievajúce tváre Viktoria a Jamesa, stále stojacich na strome. Ešte naposledy som sa pozrela na vystrašenú tvár úbohej Tanyi a zopakovala som si v mysli dôvody, prečo musím kvôli nej umrieť.

Pozrela som sa späť na skupinku krvilačných novorodených a usmiala som sa. Keď už mám umrieť, vezmem ich zo sebou čo najviac. Vyskočila som rovno medzi nich a znova sa začal bezhlavý boj na život a na smrť.

Autor: Wejusss (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nič také ako láska neexistuje!!! - 4. Na život a na smrť: