Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nič také ako láska neexistuje!!! - 3. Rodina

Burning


Nič také ako láska neexistuje!!! - 3. RodinaBella sa stretáva s Cullenovcami, ktorí jej uštedria ranu pod pás. A vyzerá to v tejto kapitole tak, že Edward Bellu nemá príliš v láske. Prečo? Uvidíte, keď si túto kapitolu prečítate. Prosím vás o komentíki.:)

EDIT: Článek neprošel korekcí.

3. RODINA

S Jasperom sme dorazili do Seattlu skoro ráno. Celú cestu lietadlom sme mlčali a radšej sme sa sústredili na vlastné myšlienky. Bola som rada, že Jasper ide so mnou a že nemusím ísť sama. Alica bola tiež v lietadle. Cítila som ju tam.

V Seattli sme si kúpili rýchle auto, biele Audi R8 a s čiernymi sklami. Naskladali sme si dnu všetky tašky a vyrazili sme, smer Forks. Ešte pred odchodom do Seattlu sme si telefonicky vybavili vo Forks bývanie. Mali niekoľko ponúk, no mi sme si vybrali dom v lese, ďalej od mesta. Mal by byť ešte niekde pred Forks. Aby sme ho rýchlejšie našli, dohovorili sme si stretnutie so ženou,  ktorá tento dom predáva.

Som zvedavá na Charlieho a na jeho novú „rodinu“. Som zvedavá ako sa bude tváriť, keď ma zbadá. Samozrejme, musí už mať niečo okolo päťdesiatky, no určite si spomína na svoju adoptovanú dcéru, poloupírku. Musí si na mňa ešte pamätať!

Jasper zastavil auto a ja som si všimla, že sme už na mieste. Pred nami bolo na kraji cesty zaparkované strieborné Volvo. Hneď vedľa neho stálo dievča a chlapec. Obaja mohli mať tak sedemnásť. Dievča bolo rovnako vysoké ako ja. Malo karmínovo hnedé vlasy, dlhé po pás, veľké čierne oči a jemne opálenú tvár. Na sebe mala úzke rifle a ružovú mikinu.

Chlapec vedľa nej bol od dievčaťa o hlavu vyšší. Mal mramorovo bielu pokožku, bronzové strapaté vlasy a jeho oči mali farbu roztaveného zlata. Upír, vegetarián. Ihneď ma napadlo. Zdá sa, že Jaspera napadlo to isté, pretože ma chytil pevne za ruku. V tom istom momente sa na nás ten upír pozrel. Oči mu potemneli.

„Poďme, nech to máme čím skôr za sebou,“ zašepkala som k Jasperovy.

Slnko neprenikalo cez husté šedé oblaky, takže sme s nemuseli báť prezradenia, pretože cez cestu neustále prechádzalo nejaké auto a tak sme pomaly vystúpili z auta, no oči sme neodtrhli od tých dvoch. Ten upír robil to isté a rukami si pritom posunul to dievča za seba a jemne sa skrčil, pripravený kedykoľvek skočiť. Ihneď som vedela, prečo to urobil. Jasperove oči mali sýtočervenú farbu a ani moje oči na tom nie sú najlepšie. Moje oči sú tmavo čiernej farby, čo znamená, že som hladná. Bože, ako dlho som už nejedla? Šesť týždňov? Áno. Tak dlho. Nepotrebovala som takú pravidelnú stravu ako obyčajný upír. Ale aj tak, ako ma po vystúpení z auta ovanul chladný vzduch a jej vôňa, začalo ma bolestivo páliť hrdlo.

S Jasperom sme ostali stáť pred autom, ďalej sme sa ísť neodvážili. Chytila som ho za ruku, aby som mu zabránila skočiť na to dievča. Jasper má totiž väčšie problémy zo sebaovládaním ako ja, aj keď on je najedený. Bože, zase na to myslím.

„Ja som Bella a toto je Jasper,“ predstavila som nás zdvorilo. „Sme tu kvôli tomu domu.“

Ten chlapec zavrčal, pre ľudské uši nepočuteľne. „Dobre. Poďte za nami.“

Potom okamžite otvoril dvere do auta tomu dievčaťu a sám nasadol do auta. My sme urobili to isté. Ich auto vyrazilo bočnou cestou cez les. Chvíľu sme nič nehovorili. Ja som ale počúvala z auta pred nami pravidelné dýchanie dievčaťa, no nepravidelne dýchanie upíra. Zvláštne. Ako môže vydržať v tak uzavretom priestore s jedným človekom? Ktorý je tak blízko. Stačí sa len trošku natiahnuť a už by som bola na dosah jej teplej, tak veľmi teplej a sladkej krvi. Potom by stačilo už len sa zahryznúť a ochutnať. Keby som tak mohla.....

Odrazu sa z auta pred nami ozvalo hlasné zavrčanie. „Dotkni  sa jej a ja prisahám, že ťa zabijem.“

On mi číta myšlienky? „Dočerta,“ zanadávala som. „Mal by si s tým prestať, inak s tvojej schopnosti nezostane nič.“

Pozrela do Jasperových krvavých očí. Pozeral sa na mňa s otázkou v očiach, ktorú dobre poznala. „Áno. Zase som na to myslela. No a čo? Veď to nie je zločin. A nemôžem za to, že mi to neustále prechádza hlavou.“

„Mala by si sa to naučiť ovládať. Raz vďaka tomu niekoho zabiješ.“

Nadvihla som obočie, no musela som s ním súhlasiť. Raz kvôli tom niekoho zabijem. Je len otázka času, kedy sa niečo také stane.

Auto znova zastalo. Poobzerala som sa dookola. Boli sme v hlbokom lese. Všade dookola bolo snáď tisíc stromov, len pred nami sa týčil útulný dom. Vyzeral ešte lepšie ako na fotke.

Upír pred nami vystúpil a rovnako tak aj to dievča. My sme urobili to isté. Vonku ma opäť ovanula sladká vôňa krvi, no už som ju ignorovala. Rovnako som cítila aj jeho a... žeby ešte niekoho? Áno. Niekto bol v lese. Dočerta.

„Čo to má znamenať? Kto tu ešte je?“ opýtala som sa upíra na rovinu.

Jasper sa prikrčil pripravený na útok. To isté spravil aj upír. Chalani. Vždy si musia dokazovať, ktorý z nich je silnejší, preotočila som očami. Vtedy z lesa vyšlo päť upírov. Tri ženy a dvaja muži. Všetci mali oči zlatej farby. Vegetariáni. A sú v presile. To sme teda dopadli. Jasper zavrčal.

„Pokojne,“ ozval sa jeden s upírov. Už všetci stáli vedľa dievčaťa a sledovali nás. Ten upír, ktorý prehovoril, vyzeral staršie ako ostatný. Mohol mať okolo dvadsaťpäť. Mal blond vlasy, pekne upravené a jemnú briadku, zlaté oči a vyzeral veľmi múdro. Pravdepodobne hlava rodiny. Obopínal okolo pásu upírku s červenými kučeravými vlasmi. Tá mala na tvári materinský vyraz.

„Volám sa Carlisle Cullen.“ Aspoň niekto má slušné spôsoby, pomyslela som si. „Toto je moja manželka Esmé a moja rodina Emmet a Rosalie, Alice, Edward a Tanya.“ ukazoval na ostatných. Emmet, svalnatý chlapec s priblblím výrazom na tvári, Rosalie, nádherná blondína a Alice, malá elfka. Počkať, Alice? „A vy ste?“

„Bella a Jasper,“ odpovedala som mu, no pohľad som nespúšťala s Alice. Vyzerala úplne rovnako ako moja kamarátka Alice. Mala rovnaké vlasy, rovnakí nos, rovnaké ústa, rovnakú tvár, bola rovnako malá a mala rovnakú iskru v očiach. Až na to, že táto Alice ju mala živšiu a nebola ani taká bledá. Bože. Ako rýchlo sme ju tu našli. Zdá sa, že sa na nás konečne usmialo šťastie. Cítila som, že je tu aj Alicin duch. Ukrýval sa niekde v lese a mlčky nás pozoroval.

„Prečo ste sem prišli?“ vytrhol ma z myšlienok Carlisle.

Odtrhla som pohľad od Alice, ktorej sa to zdalo už asi nepríjemné a presunula som ho na Carlisleho. „Prišli sme sem bývať. Ale nie na dlho,“ odpovedala som jednoducho

„Ale prečo práve sem?“ chcel vedieť nahnevaný Edward.

Pozrela som na Jaspera, s otázkou v očiach, či  im mám povedať pravdu. Prikývol. „Prišli sme navštíviť príbuzných. Charlieho Swana.“ Všetci sa zatvárili smutne. „Poznáte ho?“

Slova sa ujal Carlisle. „Charlie Swan pred týždňom umrel. Zabili ho upíry. Nevieme, kto to presne bol, no vieme, že to boli novorodení. Odkiaľ ho poznáte?“

Musela som sa oprieť o auto. Toto som nečakala. Bože. Ako je to možné? Prečo? Kto mu to urobil? Pýtala som dookola. Do očí sa mi tisli slzy. Zavrela som oči a začala premýšľať. Krewel, napadlo ma okamžite. Kto iný by to mohol byť? Ja ho zabijem. Otvorila som oči. Carlisle stále čakal na odpoveď, rovnako ako ostatný.

„Bella ja Charlieho adoptovaná dcéra z prvého manželstva,“ odpovedal Jasper hľadiac na mňa. V očiach mal súcitný výraz. Bola som mu nesmierne vďačná, že to urobil. Ja som  nemala potrebné sily vysvetliť im to. „Myslím, že toho bolo priveľa, preto vás prosím, aby ste odišli,“ povedal tvrdo.

Milujem Jasperovu schopnosť, že mi môže zmeniť pocity, ktoré práve prežívam. Len sekundy ma delili od zlyhania srdca. Jasper mi ale nanútil iní pocit. Pocit,  ktorí ja osobne nepoznám. Nanútil mi namiesto bolesti a smútku lásku k Charliemu.

Cullenovci odišli spoločne s Tanyou a ja som mohla konečne nechať slzy, nech mi pomaly stekajú po tvári. Chcela som sa zosunúť na zem, No Jasper ma zadržal, chytil ma do náručia a odniesol do domu. Potom som zaspala.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nič také ako láska neexistuje!!! - 3. Rodina:

 1
1. Leník
13.04.2012 [19:28]

super Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!