Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Neviditeľná 6. kapitola

26.02.2012 (10:00) • 11dalia11 • FanFiction na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 1696×

6. kapitola

Bella

Keď som otvorila oči, skláňala sa nado mnou mama. Na tvári mala prekrásny úsmev.

„Vstávaj, Bells. Ideš mi poukazovať Forks? Som zvedavá, čo sa tu zmenilo,“ povedala mama a ja som sa na to len pretočila na druhý bok. Vždy som bolo ranné vtáča, ale teraz sa mi vstávať nechcelo.

„Bella!“ prosila ma, a tak som sa nakoniec postavila a išla do kúpelne. Nikdy som si neuvedomila aká je moja mama niekedy otravná. Za desať minút som konečne vyšla čistá a aj menej ospalá.

„Čo by si chcela vidieť prvé?“ opýtala som sa jej.

„No, mohli by sme sa ísť pozrieť do centra,“ povedala a ja som okamžite vedela, kam to smeruje. Chcela ísť na nákupy. Nasadli sme do auta a vyrazili sme.

„Našla si si tu pár kamarátov?“ Hneď ako sa ma na to opýtala, chcelo sa mi plakať. Zadržala som však slzy a odpovedala.

„Nie!“ Snažila som sa to povedať akoby sa nič nedialo. Mala som však pocit, že sa mi to nepodarilo. Celú cestu už bolo ticho. Zaparkovala som auto a snažila sa vyzerať šťastne, a tak som vyčarovala prekrásny úsmev. Renée sa na mňa tiež usmiala a zamierila si to priamo k obchodom. Aj keď nemala dosť peňazí, vyhnúť sa značkovým obchodom nedokázala. Nič si nekúpila, ale už len poprezerať si to jej robilo veľkú radosť. Prebehli sme všetky obchody. Veľmi som sa čudovala keď Renée zamierila k športovému obchodu a ešte viac som sa čudovala, keď odtiaľ s hŕbou tašiek odchádzala.

„Čo to je?“ opýtala som sa jej nechápavo.

„Toto sú veci, ktoré si oblečieme na dnešný výlet. V poslednej dobe ma chytila turistika, a tak by som si chcela poprezerať tunajšiu prírodu!“ Neverila som, že toto povedala moja mama. Nikdy by som nečakala, že povie niečo takéto. Myslím, že nepreháňam, keď poviem, že by nikto nečakal, že povie niečo takéto. Nikdy sa o prírodu nezaujímala. Jediné prechádzky, ktoré milovala až moc, boli nákupy. Inak sa všade vozila autom. Keď potrebovala zájsť na roh do obchodu, tiež si zobrala auto. Keď som sa jej opýtala prečo, vždy mi odpovedala rovnako. Keby som išla pešo, bude mi to trvať o dosť dlhšie a zničila by som si tieto nové topánky a keď idem autom, neminiem si toľko drahocenného času a topánky budú v poriadku. Ja som si to vždy vysvetľovala po svojom. Proste sa jej nechce. Ja naopak prechádzky milujem a tak túto zmenu vrelo privítam.

„Dobre!“ povedala som jej tak, že aj celý obchod musel tušiť aká som šťastná.

Usmiate sme sa vybrali k autu. Celú cestu sme plánovali kam pôjdeme. Ani som si neuvedomila a boli sme doma. Na dnešný výlet sme sa obidve veľmi tešili. Pripravila som obed a sadli sme si všetci traja k stolu. Bola som milo prekvapená ako sa spolu v poriadku rozprávali. Nerobilo im to žiadny problém, a tak sme sa všetci v poriadku najedli a potom sme s mamou vyrazili. Keďže sme bývali priamo pri lese, vyšli sme na dvor a naše dobrodružstvo sa začalo. Vyšli sme na cestičku, ktorá sa predierala lesom. Vyzeralo to, že ňou už dlho nikto nešiel, ale my sme pokračovali ďalej a obdivovali sme prírodu. Snažili sme sa byť potichu, aby sme nevyplašili zvieratá a neskôr sa nám to aj vyplatilo. Videli sme stádo srniek. Nikdy som k nim takto blízko ešte nebola. Zrazu sa rozutekali preč. Museli nás ucítiť a tak ušli. Pokračovali sme v ceste. O chvíľu sme začali stúpať. Touto cestou sme sa mali dostať na vyhliadku. Malo by byť odtiaľ vidieť celé Forks. Cestička sa stále zužovala a zužovala, až sa úplne stratila. Rozhodli sme sa pokračovať ďalej. Po chvíli sme si uvedomili, že sme sa stratili aj my. Chceli sme sa vrátiť, ale zamotali sme sa ešte viac. Automaticky sme obidve vytiahli mobily, ale nebol tam žiadny signál. Bezradne sme sa na seba pozreli a vtom sme niečo začuli. Otočili sme sa a pred nami stál muž.

„Aj vy ste sa stratili?“ opýtala sa ho Renée, ale ja som mala zlý pocit.

„Áno. Nejak som sa tu zamotal,“ povedal a usmial sa na nás.

„Aj my sme sa tu zamotali. To je ale náhoda!“ Renée sa s ním rozprávala úplne v poriadku. Nemala z neho žiadny zlý pocit. Chcela som sa uvolniť, ale nedalo mi to. Hovoril niečo, ale jeho čierne oči hovorili niečo úplne iné. Mal obrovské kruhy pod očami a stále sa na nás usmieval.

„Ja som James,“ povedal a pozrel sa na mňa.

„Ja som Renée a toto je Bella,“ povedala a pozrela sa na mňa.

„Teší ma!“ povedal. Znelo to dosť povrchne. Akoby ho to vôbec nezaujímalo. Vtom mi to došlo. Chytila som Renée za ruku a ťahala ju preč.

„Bella, čo to robíš?“ opýtala sa ma a snažila sa mi vytrhnúť. Ja som ju však nepúšťala.

Zrazu spomedzi stromov prešlo zopár slnečných lúčov a dopadli priamo na neho. Vyzeral presne tak ako vtedy Alice. Vtom aj Renée pochopila, že nie je dobre a obidve sme sa rozbehli preč. Vtom ma ale niečo veľmi tvrdé zrazilo na zem. Pozrela som sa do čiernych očí a ucítila pálivú bolesť na krku.

5. kapitola -  7. kapitola    Zhrnutie

Autor: 11dalia11 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Neviditeľná 6. kapitola: