Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nenechávaj ma tu samú... prosím! - 4. kapitola

27.12.2009 (12:30) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1342×

"Stál si pri mne, a ja som ti verila. Myslela som si,že som pre teba dôležitá, ale očividne som sa zase raz mýlila..."

4. Ty si žena a ja som chlap!

hudba

Čo chvíľa sa už ukázal predo mnou aj z jeho pekným šedým županom. Nečudujem sa, že robil do modelingu, mal neskutočne vypracovanú postavu, presne taká sa mi páčila. Nie moc, ale tak primerane. A tie jeho oči, šibalský úsmev, ten musel v časopisoch mnoho dievčatám lámať srdce. Lanie sa pousmial a tak mi pripomenul čo som mu chcela povedať. Už, už odchádzal z kúpeľne.

„Lanie, počkaj!“

Kellan ostal stáť a okamžite sa na mňa otočil.

„Ja som ti len chcela poďakovať. Možno to tak nevyzerá, teda určite to tak nevyzerá... Ale ja som ti skutočne vďačná, za to, že u teba môžem ostať, za to že si sa o mňa postaral, a vlastne aj staráš. Skutočne, ďakujem ti.“

Lanie sa zase tak krásne usmial a melodicky prehovoril.

„Keby to nerobím rád, tak to asi nerobím. Ja som rád, že ti už je lepšie a že sa už aj dokonca usmievaš, skutočne ti to svedčí.“

On ma dokázal naozaj rozveseliť, len som sa pousmiala a Kellan už bol von z kúpeľne. Vliezla som si do sprchového kútu aj s tou dlahou a nechala sa konečne hýčkať vodou. Vždy  som začínala na teplej, až nakoniec som končila na celkom studenej vode. Vždy ma dokázala rozosmiať, ten chlad, bolo to niečo úžasné a ukľudňujúce. Rýchlo som vyliezla von a zabalila sa poriadne do uteráku, poutierala sa, trochu si usušila vlasy a obliekla sa do jeho trička a nohavičiek, na to ešte župan a už som bola hotová.

Keď som vyšla von, Lanie si práve umýval zuby a už bol v pyžame. Čo u neho znamenalo len dlhé voľné tepláky a mne to skoro vyrazilo oči z jamiek. Rýchlo som odvrátila pohľad a radšej som si to dokrývala ku posteli na ktorú som sa zvalila. Pohodlne som si ľahla na chrbát a chvíľu sa dívala do stropu, kým som tam neuvidela Kellanovu usmievavú tvár. Sedel na posteli  a díval sa, čo robím.

„Dobrú noc Lanie.“

Zašeptala som a dívala sa mu do tváre. Usmial sa a váhavo ku mne zodvihol ruku, prstom mi prešiel po čele a tým mi vyrovnal vrásky, ktoré sa na ňom tvorili.

„I tebe Meg, Bru.“

Zašeptal tiež a odišiel do svojej „postele“.  A tak som sa skutočne rýchlo odprevadila do ríše snov. Zase to horelo a to som si myslela, že sa aspoň dnes bez neho vyspím. Bez mojej nočnej mory. Plamene požierali celú stajňu a ja som počula jej krik. Stála som na mieste a dívala sa na horiacu slamu, na splašené kone, ktoré z nej utekali preč. Počula som ju, jej nárek, počula som jej prsty, ktoré sa zarývali do dreva, ako moc sa stadiaľ chcela dostať von.

Rýchlo som zo sebou trhla do sedu a zadržala čo i len malý výkrik. Všade v dome bola tma a ticho, takže ešte určite bola noc. Opatrne som sa postavila z postele a prešmykla sa do kuchyne. Musela som prejsť aj cez obývačku a videla som Kellana ako spal na pohovke. Bol taký zlatý.  Mal ju totižto roztiahnutú, na manželskú posteľ. Ležal na bruchu, jedna ruka pod hlavou a druhá mu voľne trčala z kraju pohovky. Spal úplne kľudne. Rýchlo som prešla ďalej  a už aj som bola v kuchyni. Do hrnčeku som si naliala vodu a pomaly pila. Bola som strašne rozpálená a taktiež som mala veľký smäd.

Pomaly som zase popreskakovala až do izby. Potichu zavrela dvere a sklátila sa do postele. Už po celú noc som našťastie spala kľudne, až ráno ma zobudila krásna vôňa jedla. Už od malička som bola nenažranec, a ani teraz v dospelosti sa to nezmenilo. Posadila som sa na posteli a pokúšala sa zobudiť. Bolo mi to márne. Mne teda 4 hodiny ku spánku nestačia, ale ako som videla Kellana, jemu stačili. Vošiel do izby už poobliekaný a v rukách držal nejaké tašky.

„Ahoj, bol som ráno na nákupoch, tak som ti niečo kúpil. Nemám moc skvelý vkus, ale hádam som to odhadol. Sú tam jedny šedé tepláky a čierne tričko s krátkymi rukávmi, hádam ti to teda bude, keď sa prezlečieš príď na raňajky.“

Usmial sa, položil mi veci na posteľ a už bol preč. Tak, toto asi nepochopím. Som v úplne cudzom dome, otravujem cudzieho chlapa a on mi ešte kupuje oblečenie? Vzala som do rúk tepláky a pozrela sa na cenu, ktorá mi skoro privodila infarkt. Ten kus látky, ktorý vyzeral byť iba na doma ho vyšiel 72 dolárov! Čo sa bláznia?  Rýchlo som vzala aj to tričko do rúk a hľadala ďalšiu cenu. Tak tá ma tiež dostávala do kolien. 115 dolárov? Veď za to by som si takých tričiek kúpila minimálne 10.  Chvíľu som to ešte rozdýchavala a potom sa urýchlene poobliekala. Do kuchyne som vošla a jediné čo som predniesla pri sadaní si na stoličku bolo.

„Tie veci ti zaplatím.“

Prekvapene sa ku mne pozrel a potom potichu zaklial.

„Sakra.“

„Áno sakra, tie cenovky si tam nechal a ver tomu, že som skoro dostala infarkt, a to som videla prvé tepláky.“

„Meg, prosím... Ja som to kupoval, ja mám dostatok peňazí... nevedel som, čo mám zobrať a tieto sa mi páčili, nehľadel som na cenu. Prosím nehnevaj sa, a prestaň s týmu rečami že mi to preplatíš.“

"Ale ja to nechcem len tak nechať, ja ti to musím nejako vrátiť! Všetko, i to že som tu, že mi varíš! Ty vieš variť?“

„Áno, viem variť. No, tak sa dohodneme takto. Ty ma pozveš na večeru, za toto všetko.“

Usmial sa zase svojim čarovným úsmevom a nenechal mi priestor ohraďovať sa, pretože predo mňa postavil tanier plný kuracieho mäsa v nejakej omáčke. Hladovo som sa pozerala na to dielo a započula som Kellanov smiech.

„Si prvá ženská, ktorá sa díva na jedlo ako na niečo sväté. Ostatné, by stále iba držali nejaké diéty a boli z nich vegetariánky, ale ty si úplne iná. Megan Smith! Ty ješ mäso s chuťou a miluješ pivo! Ty nie si ženská!“

„Myslíš? Mám sa ti tu vyzliecť? Nechcem sa chváliť, ale myslím si, že moje prednosti nie sú až tak moc prehliadnuteľné.“

Kellan sa podozrievavo zahľadel na moje prsia a potom si len odfrkol.

„Plastika“

„Ti tú plastiku otrieskam o hlavu, vieš o tom, že ich teraz urážaš!“

Na oko som sa na neho oborila a on prepukol vo veselý smiech, ku ktorému som sa musela pridať. Bolo mi s ním moc dobre, tak ako s nikým, tu v Amerike.

„A čo ty? Máš upratanú izbu, kupuješ mi babské veci a dokonca vieš variť, Kellan Lutz, nie si ty náhodou ženská?“

„Keby ja ti poviem, že ti mám ukázať prednosti, tak by si ma považovala za úchyla, takže ja ti to môžem dokázať iba jedným spôsobom.“

Zatajil sa mi dych, pri premýšľaní, ako to chce urobiť. Vzal ma za ruku, odprevadil do izby, postavil ma pred skriňu a s trhnutím ju otvoril.

„Tak dobre, si chlap.“

Všetko v skrini bolo nahádzané na jej spodku. Tak tomu sa naozaj hovorí chlapský bordel. Kellan ju rýchlo zatvoril a nervózne sa na mňa pozrel.

„Tak, a teraz som si u teba asi pokazil reputáciu slušného muža.“

„Nefandi si, to by si musel mať ešte bordel aj v izbe a nesmel  by si mi kupovať ženské oblečenie.“

Usmiala som sa na neho a posadila sa na posteľ. Kelan ihneď sedel pri mne.

„Nechceš, nechceš si ísť niečo pozrieť? Nejaký film? Alebo niečo iné robiť?“

Spytoval sa ma a v očiach mu priam iskrilo pri vyslovení svojho návrhu ísť pozerať film. Len som prikývla. Rýchlo ma vzal do náruče z čoho som bola prekvapená, rozložil pohovku a posadil ma na ňu.

„Tak... čo to bude? Horor? Komédia?“

„Ja... smela by som vidieť, niečo kde si ty hral?“

„To vážne?“

Spytoval sa ma zdesene Lanie a ja som sa musela naozaj zasmiať.

„To vážne. Dvd je pre mňa tabu, doma naň nemám čas, takže ak si chcem niečo pozrieť, tak nech si tam ty, aké filmy sú na výber?“

„No, mám tu akurát len Twilight a Generation Kill, Twilight som dostal od spoluherca na narodeniny a Generation Kill mám rád, hrám tam len minimálne a výkony a hlášky mojich spoluhercov sú skvelé.“

„Takže si pozrieme Twilight.“

5. kapitola

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nenechávaj ma tu samú... prosím! - 4. kapitola: