Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nenechávaj ma tu samú... prosím! - 5. kapitola

No proto :D


Nenechávaj ma tu samú... prosím! - 5. kapitolaV tejto časti sa trošku porozprávajú o Twilighte, Meg začne zisťovať aký je v skutočnosti Kellan, mneší rozhovor o Ashley Greene, Meg zistí, že skoro nič z toho, čo píše bulvár, nie je pravda, taktiež sa príde na Kellanovu slávu, a nakoniec odchod a dohováranie sa o mužatke:D Tak si to teda užite:) príjemné čítanie, praje Rose!:)

" Ty mi chceš niečo vysvetľovať?!?! Ale ja to teda nechcem počuť! Nestojím o tvoje vysvetlenie!"

 

5. kapitola - Kopa upírov a odchod domov!

hudba

 

„Takže si pozrieme Twilight.“

Usmiala som sa na neho a on to zatiaľ zapol. Ľahla som si na brucho a Kellan tak isto pri mňa.

„O čom to vlastne je?“

„Upír sa zamiluje do človeka.“

Začal sa smiať Lanie a ja s ním.

"A ty tam hráš čo?“

„Ja? Tak hádaj?“

Priblížil sa ku môjmu krku a jemne stisol moju kožu medzi svojimi zubami.

„Takže upír.“

„Presne tak, Emmet Cullen, mám tam prefarbené vlasy na čierno, celkovo tam pôsobím dosť smiešne.“

Priznal a potom už sme sa venovali iba filmu. Sem tam prišla nejaká smiešna hláška. A potom, keď tam ukazovali nejakú malú upírku, ktorej hovorili Alice, tak to stopol.

„Alice, je moja najlepšie kamarátka, v skutočnosti sa volá Ashley Greene a je omnoho krajšia ako vo filme. Počkaj, veď vlastne tu mám aj fotky.“

Rýchlo vzal do ruky nejakú tašku a vytiahol z nej peňaženku, kde bola malá fotka tejto ženy. Mala na nej dlhé hnedé vlasy a moc peknú tvár, na prvý pohľad milá osoba.

„S Ashley sme sa poznali už pred Twilightom a bola to sranda, keď sme sa tam náhodou stretli. Ten film, nás znovu nejako spojil, takže sme spolu začali podnikať výlety a ja ju beriem ako svoju sestru.“

„Musím priznať, že je skutočne krásna.“

„No, to áno. Ale keby vieš, aká je hyperaktívna. Dokáže celý deň lietať a keď príde ma pozrieť, hneď ma vytiahne niekde von, je skutočne skvelá.“

Bože, bola som taká naivná... Vždy som verila bulváru a ich rečiam o hercoch a hviezdách. Rozmaznané bohaté detičky, ktoré vyrastali na zlatom tróne. Ale Lanie, taký nie je a vyzerá to tak, že ani Ashley. V rukách som držala obal od DVD. Nakrútené podľa knižného bestselleru Stephanie Meyer, tzv. film roka. No, tak mi asi Kellan všetko o sebe nepovedal.

„Nie si ty náhodou trošku slávnejší, než mi tu tvrdíš?“

Spýtala som sa ho podozrievavo.

„To sa nedá takto povedať, kto je slávnejší, ale môžem tvrdiť, že Twilight mi zaručil dosť veľké zviditeľnenie... niekedy, až primoc veľké...“

„Tak preto sa na nás tak dívali, keď sme boli u doktora.“

Kellan len nemo prikývol.

„Sakra... ja len dúfam, že z toho nebudeš mať problémy.“

„Aj keby, možno bude AnnaLyne peniť, ak ma uvidí s tebou na titulke.“

Začal sa Lanie smiať a ja som sa ku nemu musela pridať. Všetko bral tak s nadhľadom. Bol iný, ako väčšina mužov, ktorých poznám. Nebol sebecký, a taktiež nejaký neurvalec. Dokázal človeka utešiť a dokonca aj rozosmiať svojím pôvabným humorom. No, je jednoducho BOREC! Kellan znovu zapol film a ďalej sme sa dívali.

Ďalej mi Lanie hovoril o hercovi, Robertovi Pattinsonovi. On hral kúzelného Edwarda. Hovoril mi o tom, aké je to pre neho ťažké. Celkom som ho ľutovala, ja by som taký rozruch okolo mojej osoby, asi neprežila. Nikdy by som to nechcela zažiť... musí to byť určite niečo hrozné, všade vás ľudia sledujú a čím viac sa snažíte byť nenápadný, tým ste nápadnejší...

hudba


Bolo už po štvrtej hodine a som sa pomaly pripravovala na odchod. Asi po pol hodinovom hádaní sa s Laniem, o mojom odchode, konečne povolil. Totižto, vytiahla som na neho zbraň ťažkého kalibru. Školu. A je vlastne pravda, už teraz som pozadu. Kellan mi zo všetkým pomohol, dokonca ma dostrkal do auta. Navigovala som ho cez celé mesto, až sme nakoniec zastavili pred mojím bytom. Kellan ma vyniesol dokonca do môjho druhého poschodia.

„To si vážne nemusel, nosiť ma až sem, ale ty asi posiluješ rád.“

„Hm, ani neviem, si ako pierko, ale keď myslíš.“

Úplne ma zase odzbrojil svojím žiarivým úsmevom.

„Ja, aj by som ťa pozvala dnu, ale mám tam bordel. A ja si nemôžem dovoliť, pokaziť si u teba moju reputáciu slušnej ženy. Ktorá má rada pivo!“

„Jasné, to poznám... Len nie je fér, že ja som si už u teba, tú reputáciu pokašľal.“

„No, ale toto by si nerozdýchal.“

Pritvrdila som a Kellan sa na chvíľu zasmial.

„Dobre, tak čakám pozvanie na večeru.“

„Čakať môžeš... Ale nie... Ja, sa ti ešte ozvem.“

„Hej? A ty máš telepatické schopnosti?“

„Nie, prečo?“

„No, vieš, keďže nemáš moje číslo, tak by som rád vedel, ako to chceš urobiť.“

„Ou, blik, dáš mi tvoje číslo?“

„To by som sa mal asi pýtať ja, nie?“

„Chlapi sú trochu pozadu, im to dlhšie trvá.“

„Nezabúdaj, že podľa teba som žena!“

„No dobre ty mužatka.“

Kellan si vytiahol mobil, napísal si moje číslo a ja zase jeho.

„Dobre, tak da svidanja!“

Prehovoril „plinulou“ ruštinou.

„Dovidenia!“

Prehovorila som zase ja naozaj plinulou slovenčinou.

„Sloventina.“

Zasmial sa a už mi len máličko zakýval a zmizol na schodoch. Otvorila som byt, rýchlo zatvorila a oprela sa o dvere. Dívala som sa na ten bordel, čo tu bol, všade pohádzané buď uteráky, alebo tričká, nohavice, topánky. Našťastie riad a podobné veci boli umyté.

„Tak toto, bude na dlho, na čo som sa ja sprostá, len vracala.“

Bola to pravda... Lanie bol ako moja slúžka, všetko za mňa robil a dokonca ma ešte aj niesol. Dokonalý poskok, chudák, ten sa už istotne ani neukáže, to číslo, bolo len zo slušnosti. Začala som s upratovaním, skoro všetko som nahádzala do práčky. Povysávala som, poutierala prach, poumývala z vnútra okná. A konečne prišiel čas na moju obľúbenú činnosť. Učenie. Učila som sa minimálne dve hodiny a skoro mi to nebolo nič platné. Rozhodla som sa zavolať pani Strafordovej, kvôli Mikeovi a Toddovi. Jej deťom, ktoré som opatrovala. Dohodla som sa s ňou na zajtra a vysvetlila som jej moju situáciu.

Potom som sa na učenie ešte hodinu pozerala, ale zase som nič nepochopila, to  bude asi tým, že som načisto dutá. Zaliezla som si pod perinu, zapla budík, i keď som vedela, že budem na nohách ešte pred ním a pomaly sa prepadala do ríše snov, ktorá nakoniec nenastala.

 

6. kapitola

 

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nenechávaj ma tu samú... prosím! - 5. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!