Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nenechávaj ma tu samú... prosím! - 14.kapitola

Nenechávaj ma tu samú... prosím! - 14.kapitolaJa... prepáčte, ale viac som zo seba nevydala... Asi to bude pre vás sklamanie a absolútne sa vám to nebude páčiť, kašľala som aj na gramatiku, takže netuším, ako to bude vyzerať... najprv som ani nechcela pridať kapitolu, ale po tých vašich včerajších komentároch, mi to prišlo dosť nefér i keď je total na hovno... Veľké ĎAKUJEM s ešte väčším VENOVANÍM patrí nasledujúcim osobám, ktorý prekvapujúco ešte nezakopávajú túto poviedku, takže : Momo94, NeliQ, Ivinka8338, Ajka, Dorianna, EdBeJa, Anamie, Ronnie, Dark Passion, Sandra Cullen,TayLoORiSsOoCuTeE a Sissa Vampire... skutočne strašne moc, moc, moc ďakujem! Ste úžasný, iné slovo vás nedokáže vystihnúť... Rosie!

" Ja som už skončila, ak si si náhodou nevšimol..."

14. Chcem ťa pri sebe...

hudba

Vlastne neviem ani kedy som vystupovala a zase nastupovala... ušlo to, na môj vkus, až príliš rýchlo. Lanie ma ochotne na moje požiadanie zaviezol priamo domov. Stála som pred  bytom, neurčito prestupovala a nevedela či mám... či nemám. Našťastie to za mňa vyriešil Kellan. Naklonil sa ku mne a venoval mi malú pusu na líčko, za čo som sa pýrila ako nejaká pošahaná puberťačka.

„Ja... zajtra nemôžem... musím ísť na chvíľu do Vacouveru, ale potom... Teda vlastne pozajtra, by som mohol... teda ak by si chcela.“

No... nebola som sama ako puberťačka... Lanie sa stále koktal a môj úsmev sa stále rozširoval. Dokonca začal uhýbať svojím pohľadom. Rýchlo som ho ku sebe schmatla a zo smiechom objala.

„Správame sa ako nejaký puberťáci... Rada a vlastne... ja som už bola u teba mnohokrát, takže teraz by si vlastne ty mohol prísť ku mne, doniesť nejaký film, alebo spoločenskú hru?“

Zachichotala som sa a Lanie ma silnejšie objal.

„Myslím si, že film bude lepší.“

Zašeptal mi tesne pri uchu a mojím telom prešli tie úžasné zimomriavky spokojnosti. Jemne som sa odtiahla.

„Takže pozajtra, teším sa.“

„Aj ja... moc... o 5tej?“

Len som prikývla a Lanie sa ku mne zase nahol a pobozkal ma aj na druhé líce.

„Aby si nekrívala!“

Spoločne sme sa zasmiali a ja som počkala, kým Lanie zmizol na schodoch. Otvorila som si dvere na byte, zatvorila ich a ťažko sa o ne oprela. V tvári ma tlačili slzy a ja som sa zmohla na jediné. Podskočila som si veselo a zapišťala na celý byt.

„YES!!!“

Neskutočné, úžasné, skvelé! Neopísateľné pocity sa vo mne búrili. Rýchlo som si zapla notebook. Zapla si staré hity a ako som si vybaľovala veci, stačila som popritom ešte aj tancovať a pospevovať si. Povybaľovala som si všetky veci a okamžite zaľahla do postele. Konečne posteľ. Ale všetko nešlo tak ľahko ako by som chcela. Celú noc som sa prevaľovala... nemohla som spať a keď som už konečne zaspala... prišiel do mojich snov on.

Tento raz prišla druhá varianta. Naháňal ma... obchytkával a ja som sa len bezradne bránila, hoci som vedela, že je mi to hovno platné. S rýchlym trhnutím som sa zobudila. A keď som pochopila, tú hroznú novinu, nevedela som, či mám byť šťastná, alebo ísť niekam do rohu plakať. Jedine keď som s ním, v jeho náruči, tu nie je on... len vtedy... No, lenže by bolo asi trochu blbé... keby ku nemu prídem a len tak z fleku poviem.

„No... Lanie, musíš byť stále so mnou, pretože pokiaľ si tu ty... on tu nie je... takže ...“

A tie tri bodky by tam skutočne boli... úplne nezrozumiteľné... a ja som sa aj tak cítila. V živote som nebola taká ako som teraz, nikdy som nikoho nemala tak rada ako Lanieho... Alexa som milovala... ale toto, toto  bolo úplne niečo iné... tak strašne nové a ja som sa toho popravde bála, skutočne bála... A bála som sa hlavne dnešného dňa bez neho... Stafordová ešte s tými malými hnusákmi neprišla domov... takže nebolo ani práce.

Môj deň vyzeral asi takto. Ranná očista, upratovanie, učenie, učenie, učenie, jedlo, učenie, učenie, záchod, učenie, učenie a nakoniec spánok na mojom stole. Možno to bolo kedysi pre mňa neuveriteľné, ale ja som skutočne zaspala na stole. Zobudila som sa niekedy v noci, pretože ma zase sprevádzal... no skôr štval v snoch. Nevnimajúc som si preliezla do postele a znovu zaspala... Bohužiaľ len na tri hodiny. O piatej ma znovu zobudil a tak som to vzdala. Po očiste som išla konečne na nákup.

Rozhodla som sa, že sa pokúsim urobiť niečo na večeru. A hoci som žena, varenie mi nikdy nešlo, takže som si pripomínala číslo na čínsku reštauráciu, keby som to náhodou nejako otrávila. Kúpila som morčacie prsia, ryžu a ostatné prísady. Keď som prišla domov ani som nevybaľovala nákup, len veci, ktoré potrebovali chlad. Sadla som si na chvíľu za notebook a zadala do googlu meno Kellan Lutz. Tak a tu som to mala... Ani som si to neuvedomovala a vlastne som sa kamarátila... asi... s veľkou hviezdou. Pre Boha! Mojím telom prešlo isté zdesenie... nie z Lanieho... ale z tých následkov... Nechcem, nechcem to zažiť, vypytovanie sa paparazzov a keby prídu na moju minulosť... to nie... ale čo teraz.

Rýchlo som sa od notebooku presunula ku knižkám a zaborila do nich nos v dúfaní, že tak nejako zabudnem na moje myšlienky zúfalstva. Sedela som nad tým štyri hodiny a naučila som sa iba 10 strán. Vzdala som to... Vzala som radšej do rúk vysávač, pustila si hudbu na plné pecky, tak, že ani ten odporný sací zvuk ju neprehlušil a bolo mi totálne jedno, čo mi na to povedia susedia... Povysávané som mala behom pol hodiny. A zase nadchádzalo ďalšie upratovanie, nechápala som, ako ma môže jedna chlapská návšteva takto rozhodiť. V mojom byte boli možno traja ľudia. A to bola Stafordová, keď sme sa dohadovali o opatrovaní a malý chlapci, keď bol dom plný dymu od ich poslednej vražednej akcie.

Boli tri hodiny. Takže najvyšší čas vrhnúť sa do večere. Friškom som všetko dôležité nachystala a dala sa do varenia. Zatiaľ čo sa mäso varilo vo vlastnej šťave, bola som sa prezliecť. Nechcela som nič extra a tak som na seba dala len tmavo modré rifle, ktoré obkresľovali moju postavu a červeno- čiernu voľnú košeľu, ktorú som milovala. Cítila som sa v nej uvoľnene a dnes večer mi bude veľkou oporou. Rýchlo som sa vrátila ku večeri. Bolo pol piatej a večera už bola nachystaná na stole.

Nerobila som z toho veľkú vec, žiadne sviečky, či kvety. Iba tak, ako to ja väčšinou jedávam. Rýchlo som ešte prešla do kúpeľne. Učesala si vlasy, použila špirálu, trochu lesku na pery a to bolo všetko, viac som už nechcela, veď som bola predsa doma. Z chladničky som vybrala pivo aby nebolo až tak moc chladné. Prezrela som sa ešte raz v zrkadle, potom som prezrela očami byt a bola som celkom spokojná. Nevyzeralo to moc strojene, skôr tak uvoľnene, hoci ja som bola úplne ako na tŕni. Tiché zaklopanie ma vyrušilo z mojich úvah. Rýchlo som podišla ku dverám a s trhnutím ich otvorila.


hudba

 

Okamžite som sa ocitla v jeho náruči.

„Meg, ani nevieš, ako moc si mi chýbala... včera to bolo niečo strašné.“

Šepkal sťažka do ticha a ja som ho tiež poriadne objala.

„Neboj sa, dnes bude zábava!“

Vypískla som radostne, pretože ako on prišiel, prišiel aj pocit šťastia. Pozvala som ho dnu. V rukách niesol nejaké pivo, len som sa pousmiala a dala ho do chladničky.

„Máš krásny byt.“

Musela som sa začervenať, ten jeho dom, je priam bombastický a ja mám malý bytík a on mi povie, že je krásny?

„Ďakujem, ale pri tvojom dome je ako šváb pri pávovi.“

Spoločne sme sa zasmiali, no Kellan odporoval. Že vraj mu príde útulný... Keď myslí. Oznámila som mu, že pred filmom sa ešte navečeriame. Bol z toho milo prekvapený a ja som bola rada, že také prekvapenie som mu mohla ponúknuť. Večeru si skutočne pochvaľoval a ja som bola rada, že aspoň niečo mi konečne vyšlo. Pohovka už bola roztiahnutá a taktiež na nej už boli deky. Otvorila som obe pivá jedno som dala Laniemu a druhé som postavila pri pohovku.

„Tak, čo by si rád videl?“

„Čo máš najradšej?“

„Horory!“

Odpovedala som nadšene a Lanie sa začal smiať.

„No tak tam daj nejaký dobrý.“

Hľadala som a nakoniec som si na jeden spomenula. Pri ňom som sa bála ako malá. Paranormal activity... úplný koniec. Keby mne sa niekedy deje to, čo sa im dialo... asi by som to neprežila, i keď od mojich nočných môr to nemá ďaleko. Pustila som film, zhasla svetlo a podišla ku Laniemu na posteľ. Spokojne som sa napila z môjho milovaného piva a ľahla si pri Lanieho. Ten vzal deku, poriadne nás do nej zabalil a mňa si privinul do náruče. Po celý film ma hladil po vlasoch, alebo tvári a ja som viac vnímala jeho dotyky, ako film. A tak niet divu, že keď tam začali kričať, poplašene som sebou trhla a Lanie sa rozosmial. Pritiahol si ma viac ku sebe do náruče, pevne ma v nej zvieral a dal mi pusu na čelo... A ja som sa tam už rozpúšťala ako med... ja ho tu chcem stále!

„Meg?“

Zaznela otázka a ja som sa otočila ku nemu.

„Nechcela... nechcela by si ísť zajtra so mnou na jednu dražbu, ide tam o charitu.“

Spytoval sa šeptom a ja som uvažovala. Mám, nemám a vydržím vôbec bez neho?

„Rada... ja len, nechcem byť na očiach paparazzom... Vieš, ja... neber si to osobne, dnes som sa dívala na teba na googli, ja... netušila som, že si taký známy... vlastne slávny... nikdy som sa o hviezdy nezaujímala... No a jednoducho nechcem, aby o mne média písali nejaké veci, hlavne nechcem, aby sa vŕtali v mojej minulosti, takže, keby tam môžem byť, ako len zúčastnený divák, tak by som rada šla... prosím pochop ma.“

Čakala som všetko iné, dokonca aj krik, ale toto nie.

„Pravdaže, ani ja ťa nechcem vystavovať médiám, stačí mi to s Annalyn... neznášal som to, aj ona bola hviezda, takže o to, to bolo horšie, ver mi, že ja o slávu nestojím... len, baví ma hranie... Takže pôjdeš hej? Ja... neviem ako by som to tam zase vydržal bez teba... je mi s tebou krásne.“

Priznal so sklopenými očami. On nemohol byť normálny muž, toto muži nerobia... on bol úplne iný, ako keby mi čítal myšlienky, ktoré som ani ja neregistrovala a robil všetko tak, aby sa mi páčil... aby som po ňom túžila a teraz som túžila. Pritisla som sa ku nemu čo najviac a dala mu jemný bozk na bradu.

„Ani nevieš, ako mne je krásne s tebou.“

Bolo to ako vždy. Problémy fuč a muž, ktorý ma tak moc menil, menil moju podstatu, život a názor na život.

„Meg? Že tebe niekto niečo veľmi zlé urobil?“

Spýtal sa opatrne po chvíli a ja som sa napäla. Do očí sa mi drali slzy, no ja som vedela, že on to nesmie vedieť.

„Je  to pravda... Ja... Lanie, ja by som ti to aj povedala... Ale nejde to, nik to nevie, okrem tých ľudí, ktorých sa to týkalo... A... ja ešte určite nie som pripravená, to niekomu povedať, prosím nehnevaj sa... mám ťa moc rada, ale... ono sa to ešte nedá...“

„Určite sa nehnevám. Keby toho človeka dostanem, istotne by to neprežil... A neboj sa, teraz máš mňa  a ja už nedovolím, aby ti niekto ublížil.“

Šepkal a jeho pery sa pritisli na moje čelo. On mi dával tak moc sily, sily ísť ďalej, zabudnúť, nepoddať sa mu... On ma od neho chránil.

„Ja... ďakujem Lanie... A teraz nechcem, aby to vyznelo blbo, ale nechcel by si tu ostať aj cez noc... ja... no, bojím sa a ty si zatiaľ jediný človek, ktorý dokáže so mnou vydržať pod jednou strechou.“

Nervózne som sa zasmiala a čakala na verdikt.

„Pre teba všetko... aspoň nemusím pre teba zajtra chodiť, pôjdeme spoločne ku mne a potom do Vancouveru, dobre?“

Bože, ten chlap snáď nie je skutočný. Znovu som ho pevne objala. Laniemu som dala jedny moje chlapské tepláky, ktoré som používala keď som si doma vyvaľovala šunky. Chcela som mu dať aj tričko, ale odmietal, že aj tak mám teplo v byte. I ja som sa prezliekla, odmaľovala a osprchovala. Ustlala som nám na pohovke a znovu sa nechala ukolíbať jeho úžasným náručím a v myšlienkach sa mu vysmievala, že dnes! Ma v snoch nedostane!

 

15.kapitola

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nenechávaj ma tu samú... prosím! - 14.kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!