Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nenechávaj ma tu samú... jednoducho nesmieš! - Úvod

Nenechávaj ma tu samú... jednoducho nesmieš! - ÚvodTak, konečne:D Ospravedlňujem sa za to strašne dlhé čakanie... ale teraz toho bolo dosť. No a dočkali ste sa pokračovania a asi ma zase zabijete:D Toto je len taká úvodná kapitolka ku druhej sérii. Pozor! Všimnite si prosím zmenu názvu, aby potom neboli problémy:)No a čo ku kapitole, no ma zabijete vážne:D No čo už... ale vezmite si to tak, že asi 60 - 70% mojich poviedok končí dosť zle( kto čítal Ako hlasno zakričíš?!, ten vie svoje), takže na vás nie som až taká zlá:D No dobre, už končím s kecaním, tak si to teda užite a dnešnú kapitolu chcem venovať Adminom, ktorí ešte stále tolerujú moju demenciu a každodenné otázky, takže moc ďakujem:D A taktiež je ako vždy venovaná vám... skvelým ľuďom, ktorý čítajú tieto chabé výplody mojej hlavy... takže príjemné čítanie:) Vaša Rosie - ĎAKUJEM!!!

" Chcel by som cítiť tvoje telo na mojom, dotýkať sa tvojej pokožky a vnikať do teba... neboj sa, čoskoro prídem."

Úvod - Jednoducho nie!


hudba

Bože... ako mi to chýbalo, ako mi on chýbal, jeho prítomnosť, jeho vôňa, jeho pery, pleť, pleť tak hebká... jednoducho, celý on. Pevne som ho objala a už aj som bola v jeho náruči. Bozkávala som ho, v hlave som mala úplne vymetené... nechápala som tomu, čo robím... Len som sa na neho tisla a tisla a užívala si tej neskutočnej blízkosti, ktorá bola u nás. Jeho vôňa ma priam opíjala a pery laskali až tak, že som zabúdala... že som nevedela, či náhodou ešte nespím a toto nie je len hlúpy sen...

Bezmyšlienkovito som mu zašla rukami pod tričko, musela som si užiť jeho telo, jeho celého, kým sa mi zase nestratí... neodíde. On ma napodobnil... tie silné drsné ruky, prechádzali po mojich bokoch, hladili ich, šteklili ale hlavne mučili, pretože jeho dotyky vo mne vzbudzovali ešte väčšiu túžbu. A zrazu... to kúzlo začalo vyprchať, ako keby sa i on sám strácal, ale aj tak tu stále bol.

Len... asi som si začala uvedomovať, čo robím. S trhnutím som sa od neho odpojila. Prekoprcla som sa cez posteľ, až som skončila na zemi. Už, už sa aj hnal, aby mi mohol pomôcť, no ja som ho zadržala gestom zdvihnutím ruky.

„Nie... to nie!“

Lanie sa zastavil. Prekvapene sa na mňa díval a potom sa mu zase v očiach zjavil hrozný smútok. Bože... čo som to urobila...

„Meg... prosím, ja ti už verím... prosím, odpusť mi... ja, ja ťa milujem!“

To nemyslí snáď vážne, prečo teraz? Je vôbec normálny? Sakra! Čakám na tie slová celý život a práve on a práve teraz mi to povie... to nie je fér, vôbec, absolútne fér.

„Na tie slová čakám celý život a ty mi to hovoríš teraz? Ty si myslíš, že som len hlúpy scenár, ktorý môžeš prepísať? Rolu, ktorú môžeš zahrať inak, či dej, ktorý sa dá zmeniť? Ja sa nedám zmeniť, si len tak sem prídeš a chceš odo mňa, aby som na to všetko zabudla? A čo ak mi to urobíš ešte raz, potom čo? Zbláznim sa už z toho? Alebo pre istotu dokonám to, od čoho si ma ty zachránil? Ja nestojím o ďalšie sklamanie... ako si im mohol veriť... a mne nie?“

Vrtela som hlavou, ktorá bola sklonená ku podlahe. Moje slová zanikali v tichosti môjho prázdneho bytu... Ako mohol... on... Okolo pása sa mi obmotali ruky a tým si ma pritiahol ku sebe bližšie.

„Bol som hlupák, debil Meg, ale ja ťa skutočne milujem, neočakávam, že mi okamžite odpustíš... ale prosím, pokús sa o to...“

Škemral, škemral ako malé dieťa o lízatko, čo ak som pre neho len hračka? Ja už toto nechcem, nestojím o to... Neprežila by som už to sklamanie, ak by skutočne nebol taký, aký som si myslela že je. Tvrdo som ho od seba odsotila.

Už – sa – ma – viac – nedotýkaj!“

Cedila som skrz zuby a dívala sa iným smerom ako na neho. Cítila som na sebe jeho pohľad, ale nedokázala som sa na neho pozrieť, ten jeho pohľad by ma istotne presvedčil a ja som to nechcela, už viac nie. Moja posteľ ticho zavrzala. Svoj pohľad som stále upierala von, kde mrholilo. Cítila som ako prešiel okolo mňa, závan jeho vône. Nepohla som sa a stále tam iba tak stála. Dvere klapli a ja som sa zrútila na zem. Dopadla som tak tvrdo že som si narazila nos. Ticho som aukla a zostala ďalej ležať.

Slzy mi už pravdaže zmáčali koberec. Ja som taký tupec, sama si ho odoženiem, ale na druhej strane tu revem, že ho chcem späť. Je to normálne? Som vôbec ja normálna? Ťahavý vzlyk sa rozniesol po mojom byte. Toto nie je fér, vlastne nič nie je fér. Bože, vzchop sa, bol to len chlap... len chlap. Opatrne som sa postavila, pošúchala si nos a rozmýšľala, čo mám teraz urobiť. Spomenula som si na Alexa, on vždy riešil problémy pohotovo s fľaškou piva. A keď mohol Alex, tak môžem aj ja.

hudba


Rýchlo som na seba hodila tričko, rifle, topánky a bundu, do ruky vzala peňaženku a vyšla pred moju bytovku. Mrholenie som vlastne ani nevnímala a išla som stále rýchlejšie za mojím cieľom. A to bol... Bar u Madelain, jeden z najväčších pajzlov v meste a taktiež bar, najbližšie ku môjmu bytu. Ani nie o 10 minút som už pred ním stála a nerozhodne prešľapovala. Prišla ďalšia modlitba.

„Pane Bože, ak ja dnes vyjdem z tohto baru, tak istotne nie v normálnom stave. Ožerem sa ako prasa, na chvíľu zabudnem na problémy a život zase raz bude gombička, Amen!“

Otvorila som dvere baru a skoro sa povracala, hustý cigaretový dym sa vrhol priamo na moje dýchacie cesty... Ešte si to môžeš rozmyslieť... ale nerozmyslím! Statočne som vypla hruď a nakráčala si to do vnútra. Moja hruď sa okamžite sfučala pri pohľade na pár vysokých, svalnatých a hlavne bradatých pánov, ktorý si ma túžobne premeriavali. Zachumlala som sa do bundy a rýchlo si sadla ku baru.

„Pivo, tequilla, Pivo, tequilla a ešte jedno pivo, potom ešte uvidím.“

Čašník na mňa udivene valil oči... Ale ja to jednoducho potrebujem. Na bar som mu hodila peniaze a on sa rýchlo zvrtol a už aj mi nalieval. Prvé prišlo pivo. To som náhodou s chuťou vypila. No potom... potom tequila, asi desať minút ma čašník poučoval ako sa to pije, až som nakoniec pochopila. Rýchlo som ju kopla do seba a otriasla sa, bolo to úplne super. Všetečko sa točilo a točilo. Ale to som ešte bola celkom v pohode.

Po pol hodine som mala v sebe tri pivá a dve tequilli. Ku mne podišiel istý muž, tak možno nanajvýš 26, vysoký, čiernovlasý, veľké hnedé oči, ktoré priam hltali lem môjho trička, ktorý poodhaľoval kúsok môjho brucha.

„Smiem prosiť, krásna dáma?“

Neodvážila som sa mu odpovedať, len som prijala jeho ruku. Na parkete bolo minimum párov. Z reprákov hlasne hrala pieseň Bad Boys a on si ma pritiahol na svoje telo. Jemne sa začal vrtieť do tempa hudby a ja som sa ho chcene – nechcene pokúšala napodobniť.

„Ako sa voláš kráska? Ja som Dean.“

„Megan.“

Jednoduchá odpoveď, pre tohto milého pána. Ešte väčšmi si ma pritiahol na svoje telo a mňa ovial jeho taktiež alkoholový dych.

„Krásne meno, princezná.“

Šepol a jemne ma pohrýzol do ušného lalôčku a následne zavrčal.

„Aj ja budem dnes tvoj zlý chlapec?!“

Bože?! Čože?! Akože?! Rýchlo som ho od seba strhla. Napriahla som sa a dala som mu facku, ale tá facka ma stála pád na zem, keďže som nejako neudržala balanc. Dopadla som na zem a pomaly sa plazila s tadiaľ preč, po počutí, jeho naštvaných výkrikov.

„Kde je tá kurva?!“

Rýchlo som sa preplazila cez všetkých tých tancujúcich ľudí a vyletela z baru. Zakopávala som o vlastné nohy, ale aj tak som sa stále hnala ďalej. Bála som sa, čo by sa stalo, keby ma chytí. Zahla som za roh. „Bum“. Tvrdo som dopadla na zem. Hlava ma strašne bolela, ten nepríjemný tlak na oči sa stupňoval a ja som nevnímala skutočnosť, že už neležím na zemi ale ako keby lietam vo vzduchu, čo bola totálne hlúposť... Zhlboka som vzdychla a zrazu TMA...


1. kapitola

 

Shrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nenechávaj ma tu samú... jednoducho nesmieš! - Úvod:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!